Zvykli sme si, že počas roka máme dve chrípkové obdobia. Jedno sa začína zhruba koncom októbra – v novembri, druhé vychádza na február. Aj keď chrípku berieme ako „bežné“ ochorenie, nie vždy môže znamenať len sedem dní v posteli. Tak teda očkovať alebo nie?
Očkovanie nielen proti chrípke
Najmä ročníky narodené pred Novembrovou revolúciou si zvykli, že štát ustanovil povinné očkovanie v určitom veku. V súčasnosti to má na starosti Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý každý rok zverejňuje očkovací kalendár. Podľa toho aktuálneho – teda na rok 2011 – je povinné očkovanie stanovené takto:
V minulosti sa povinné očkovanie prísne dodržiavalo, dnes už mnohí rodičia váhajú, či dieťa dajú zaočkovať, alebo sa budú držať pokynov detského lekára. Zaujímal nás názor ľudí: „Dnes mám už dospelé deti; keď boli malé, dali sme ich zaočkovať podľa vtedy stanovených pravidiel. Je však pravda, že ma na to vždy upozornila lekárka, sama som nevedela, kedy a načo dať deti zaočkovať. Na preočkovanie ma už potom nikto neupozorňoval, a dnes sú obaja už dospelí,“ hovorí Martina Krajňáková. „Mám manžela lekára, napriek tomu ma vždy detská lekárka v poradni upozornila, kedy a na čo treba dať deti zaočkovať. Okrem toho som s nimi chodila na pravidelné preventívne prehliadky. Vtedy sme to brali, aspoň mne sa zdá, poctivejšie. Do škôl chodievali lekári na pravidelné preočkovanie detí. Viem, že to boli iné časy, ale nepamätám sa, že by moje deti mali chrípkové prázdniny – iba ak uhoľné,“ konštatuje Bernadetta Vilimová, mama dnes už 35- a 40-ročných detí. Malvínka, triapolročná „mladá dáma“, má za sebou všetky povinné očkovania. „Lekár nám dal preukaz povinného očkovania – podľa očkovacieho kalendára, a tým sa riadime.“ Všetky povinné už má za sebou. „Samozrejme, že na preočkovanie podľa kalendára pôjdeme, ale sme s manželkou zásadne proti očkovaniu proti chrípke. Myslíme si, že sa dá vyliečiť prirodzene a nie injekciami malému dieťaťu,“ tvrdí Malvínkin otec, ktorý je za čerstvý vzduch, zdravú stravu a prirodzené vitamíny. Pritom treba odlíšiť povinné očkovanie od dobrovoľného. Povinné očkovanie totiž môže vzbudzovať dojem, že obmedzuje našu slobodu. Zabúda sa však na to, že práva idú ruka v ruke s povinnosťami – v tomto prípade napríkald s povinnosťou ochrániť dieťa pred závažnými ochoreniami. Práve vďaka povinnému očkovaniu sa niektoré choroby darí v našich zemepisných šírkach potlačiť či úplne zničiť. Ide najmä o také, ktoré inde vážne ohrozujú na zdraví alebo živote množstvo detí (záškrt, prenosná detská obrna, novorodenecký tetanus).
Nielen chrípka…
Očkovaním sa podarilo eradikovať (vykoreniť) niektoré detské ochorenia (detské kiahne) a znížiť svetový výskyt obrny o 99 percent. Významne sa znížil výskyt záškrtu, tetanu, divého kašľa, osýpok… Aj preto má svoje opodstatnenie očkovací kalendár a jeho dôsledné dodžiavanie. Celosvetovo sa preočkovanosť od začiatku 90. rokov zvýšila iba nepatrne (priemerne na 80 %). Samozrejme, že stále sú obrovské rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Najmä v rozvojových krajinách, kde sa rodí asi tretina detí, je preočkovanosť nižšia ako 70 % a 10 miliónov detí žije v krajinách s preočkovanosťou nižšou ako 50 percent. Zníženie preočkovanosti znamená nový výskyt chorôb v predtým chránených populáciách.
Často cestujeme za nebezpečenstvom
Nie každé očkovanie je však proti chrípke alebo tzv. povinné detské. Je rozdiel dať sa zaočkovať proti chrípke, ak sa pohybujete v stabilnom prostredí – doma, v práci, kde nie je veľa ľudí, cestujete vlastným autom. Iné, ak sa tlačíte v MHD, máte množstvo stretnutí, ošetrujete, pracujete vo veľkom kolektíve, chodievate na futbal, hokej, koncerty, do divadla… Očkovanie však nie je len o chrípke. V súčasnosti už cestujeme do Afriky, v zime do Thajska a ďalších exotických krajín „za teplom“, a náš organizmus nie je zvyknutý na všetko, čo nás tam čaká. Od vody cez stravu po uštipnutie „niečím“. A tu je, zdá sa, takmer stopercentná zhoda. Oslabenie imunitného systému podľa odborníkov spôsobuje aj to, že na všetko máme vakcíny, lieky… Proti malárii však cesnak nepomôže, ani proti ďalším chorobám v cudzokrajných krajinách, na ktoré náš imunitný systém nie je zvyknutý.
Význam chrípkového očkovania podľa SZO
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) očkovanie proti chrípke znižuje chorobnosť u starších ľudí o 60 percent. Preventívnym očkovaním sa zároveň znižuje počet komplikácií pri chrípkových ochoreniach, vrátane úmrtí, znižuje sa počet hospitalizácií, návštev u lekára počas epidémie (kde hrozí kvapôčková nákaza) a – samozrejme, chrípková epidémia má aj ekonomické dôsledky: absencie v škole a v práci. Najmä v druhom prípade to býva tak, že ľudia chodia do práce napriek ochoreniu („byť na nemocenskej sa neoplatí“) a „darujú“ vírusy ďalej…
Prečo?
Už sme spomenuli, že názory na očkovanie a nielen proti chrípke sú rôzne. To, že sa chrípka šíri hlavne počas jesenného a zimného obdobia, má aj racionálne odôvodnenie. Ľudia sa už nestretávajú pri jazere, na grilovačke v záhrade, na terasách reštaurácií… Už sú to uzatvorené priestory, kde raz kýchne jeden, potom druhý… To isté sadeje v práci. A nastáva dilema, či sa ísť večer na chvíľku prejsť po čerstvom vzduchu, alebo si ísť kúpiť vakcínu. Cieľom SZO je mať v každom regióne zaočkovaných proti chrípke 75 percent obyvateľstva. V Európe sú podľa tejto cifry najúspešnejší Holanďania, ktorí dokonca prevyšujú spomínané percento. Slovensko sa pohybuje okolo 25 %. (Údaje sú z očkovacej sezóny 2009/2010.)
Kedy?
Najvhodnejšími termínmi na zaočkovanie proti chrípke je október a november, ale aj zimné mesiace. Očkovanie nie je kontraindikované ani počas prebiehajúcej epidémie. Protilátky sa vytvárajú o 10 až 14 dní po podaní očkovacej látky.
Kto?
Laik sa môže rozhodnúť podľa toho, čo si o očkovaní myslí. Zaočkovať by sa mali:
• zdravotnícki pracovníci,
• ľudia, ktorí sú v úzkom kontakte s tými, čo už chrípku majú (napr. opatrovatelia),
• pracovníci bánk a dopravy, obchodníci, športovci,
• tehotné ženy,
• ľudia s oslabeným imunitným systémom (napr. vírusom HIV alebo liečbou steroidmi).
Neodporúča sa očkovať
• osobám s ťažkou alergiou na slepačie vajcia,
• ženám v prvom trimestri gravidity,
• deťom do 6 mesiacov.
Praktické rady
Vedľajšie účinky: vakcinácia môže spôsobiť bolesť v mieste vpichu, menej častý je zvýšená teplota a niekoľko dní trvajúce bolesti svalstva.
Som zaočkovaný a preto zdravý? Neplatí to automaticky, najmä u starších ľudí. U ľudí, ktorí sa infikovali po vakcinácii, je priebeh choroby s veľkou pravdepodobnosťou miernejší a je menší predpoklad ich hospitalizácie alebo smrti.
Najčastejšie príznaky: náhle teploty, triaška, bolesti hlavy, bolesti svalov a suchý kašeľ. Kašeľ je zväčša silný a dlhotrvajúci, ostatné príznaky zvyčajne ustúpia do 2 až 7 dní.
Ako dlho je pacient infekčný: dospelý od 3 do 5 dní od prvotného prejavu symptómov chrípkového ochorenia, malé deti až 7 dní.
Úhrada očkovania zdravotnými poisťovňami VšZP:
uhrádza očkovanie proti chrípke indikovaným skupinám:
• osobám v zariadeniach sociálnych služieb,
• deťom od 6 mesiacov do 12 rokov,
• ľuďom s ochorením dýchacích ciest, srdcovocievnymi, metabolickými ochoreniami, s renálnymi (obličkovými) a imunitnými poruchami,
• ľuďom nad 59 rokov.
ZP Union a ZP Dôvera uhrádza očkovanie všetkým záujemcom.
Očkovanie proti chrípke – FAQ
Prečo sa odporúča každoročne opakovať vakcináciu?
Protilátky, ktoré vznikajú ako odpoveď na vakcináciu proti chrípke, po čase ubúdajú a v nasledujúcom roku môže byť ich hladina na zabezpečenie ochrany príliš nízka. Okrem toho chrípkový vírus podlieha neustálym genetickým zmenám a imunita získaná predchádzajúcou infekciou alebo vakcináciou nemusí chrániť proti mutovaným chrípkovým vírusom. V súlade so zmenou chrípkového vírusu je nevyhnutné aktualizovať aj vakcíny, a to každoročne tak, aby pokrývali najnovšie kmene.
Z čoho sa vyrábajú očkovacie látky proti chrípke?
Vakcína proti chrípke zvyčajne obsahuje tri odlišné druhy inaktivovaného vírusu chrípky. Vírusy sa najprv kultivujú na oplodnených slepačích vajciach, potom sú usmrtené a vyčistené sa spracúvajú do vakcíny. Jedna dávka si vyžaduje zhruba jedno vajce. Existujú aj vakcíny, ktoré sú vyrábané na tkanivových kultúrach.
Ako vakcína chráni?
Po vakcinácii začína imunitný systém produkovať protilátky proti vírusovým proteínom vakcíny. Po stretnutí organizmu so skutočným chrípkovým vírusom tieto protilátky viažu jeho častice, takže ich eliminujú skôr, ako poškodia tkanivo. Jedinec neochorie, resp. jeho ochorenie má ľahší priebeh.Nakoľko je vakcína proti chrípke efektívna?
Účinnosť vakcíny závisí od stavu imunitného systému jedinca, od jeho veku, stupňa podobnosti vírusov vo vakcíne a vírusov cirkulujúcich v populácii, ako aj od uplynutia času od vakcinácie po expozíciu skutočnému vírusu. Tieto faktory sťažujú hodnotenie efektivity vakcíny. Vo všeobecnosti vakcinácia zamedzuje ochorenie zhruba u 70 % mladých dospelých, menší účinok má na starších ľudí.
Možno dostať chrípku aj napriek vakcinácii?
Je to možné, najmä v prípade starších dospelých. Ale u ľudí, ktorí sa infi kovali po vakcinácii, je priebeh choroby s veľkou pravdepodobnosťou miernejší a je menší predpoklad ich hospitalizácie alebo smrti.
Očkovací kalendár
Očkovací kalendár vypracováva Úrad verejného zdravotníctva SR podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení na základe vyhlášky MZ SR č. 273/2010 Z.z. Jeho obsahom je plán pre povinné pravidelné očkovanie detí a dospelých a slúži na uľahčenie práce všeobecným lekárom pre deti a dorast a všeobecným lekárom pre dospelých. Obsahuje ročník narodenia a vek osôb, ktoré podliehajú povinnému očkovaniu, druh a typ očkovania.
Odporúčame
Pred cestou do exotických krajín sa informujte na internete alebo na špecializovaných pracoviskách o tom, aké očkovania potrebujete. Treba myslieť aj na to, že očkovanie by nemalo prebehnúť bezprostredne pred cestou, preto niet na dobré plánovanie!
Poliklinika cudzokrajných chorôb ZAMA,
Americké námestie 3,
Bratislava
Úrad verejného zdravotníctva,
Trnavská 52,
Bratislava
Oddelenie pre cudzokrajné choroby,
Univerzitná nemocnica L. Pasteura,
Košice
Ambulancia cudzokrajných chorôb,
Univerzitná nemocnica,
Martin
