Cukrovka (diabetes mellitus, skrátene DM) je chronické ochorenie s poruchou metabolizmu cukrov. Zaraďuje sa medzi civilizačné ochorenia 21. storočia. Počet cukrovkárov pritom neustále rastie. Z veľkej časti je to daň za rýchly životný štýl tejto doby.
Aj na Slovensku pribúda cukrovkárov
Každým rokom sa výskyt diabetu rapídne zvyšuje, ten vzrástol od roku 1980 celosvetovo približne o 230 miliónov prípadov (zo 153 na 381 miliónov). Na Slovensku sa v roku 2013 zvýšil počet diagnostikovaných diabetikov o 66-tisíc (v porovnaní s rokom 2012).
Cukor – náš zdroj energie
Základnou charakteristikou, a zároveň najväčším problémom pri diabete, je zvýšená hladina cukru (glukózy) v krvi, tzv. hyperglykémia. Človek je živý organizmus, a na svoju zdravú existenciu a fungovanie všetkých živých buniek v tele potrebuje veľké zdroje energie. Pre nás to znamená, že by sme mali konzumovať rôzne druhy potravín – mäsa s vysokým obsahom bielkovín a tukov, ale aj ovocie, zeleninu a obilniny, ktoré sú zložené hlavne z vlákniny a sacharidov.
Tieto tri základné makronutrienty – cukry, tuky a bielkoviny – si náš organizmus neskôr rozkladá na preňho známe a využiteľné formy: z tukov vznikajú vyššie mastné kyseliny, z bielkovín aminokyseliny a zo sacharidov glukóza.
Glukóza je číslo jeden
Glukóza je pre telo najdôležitejší zdroj energie. Niektoré tkanivá (napríklad svaly) síce dokážu využiť (ako zdroje energie) aj tuky, no tie zvyšné sú celkom závislé práve od glukózy – konkrétne mozog a červené krvinky. Bez glukózy (v stave hypoglykémie) je človek v priamom ohrození života (upadá až do kómy), keďže mozog (ako najväčší spotrebiteľ energie v tele) nedokáže bez nej fungovať. Aj preto je metabolizmus glukózy v organizme taký dôležitý.
Problémy potom nastávajú, keď niektoré dôležité mechanizmy tela zlyhajú. Najlepším príkladom je práve cukrovka, pretože pri nej je hladina glukózy v krvi dlhodobo zvýšená. Hoci by sme si mohli myslieť, že „čím viac, tým lepšie“, tento stav má pre telo deštruktívny účinok. Platí teda skôr to staré „všetkého veľa škodí“.
Inzulín – náš kameň úrazu
Inzulín je hormón, syntetizovaný v bunkách Langerhansových ostrovčekov pankreasu. Je to hormón, ktorý reguluje hladinu glukózy v krvi, v závislosti od jej príjmu z potravy.
Keď sa najeme, v čreve sa nám vstrebávajú živiny. Tie vzápätí putujú (cez cievne riečisko) do celého organizmu. Ak sme v potrave prijali aj cukry, začne nám stúpať hladina glukózy v krvi. Na to zareaguje pankreas – vylučovaním inzulínu.
Základnou úlohou inzulínu je, aby znížil hladinu glukózy na fyziologickú normu. Robí to viacerými mechanizmami – jedným z nich je sprístupnenie glukózy tkanivám, ktoré ju môžu prijať len v prítomnosti tohto hormónu (tzv. inzulín-senzitívne tkanivá).
Medzi tieto tkanivá patria hlavne svaly, alebo aj tukové tkanivo. Aj pre pečeň je inzulín veľmi dôležitým informátorom, pretože jej „nahlasuje“ stav glykémie.
Glukóza sa dostáva z krvi do tkanív, kde sa premení do zásobných foriem (glykogén, tuky), a glykémia sa upraví na pôvodnú hladinu. Problém vznikajú, keď sa v pankrease inzulín nevytvára (DM 1.typu), alebo keď tkanivá nedokážu na inzulín v krvi reagovať (DM 2.typu).
Nebezpečenstvo prichádza po špičkách
Žiaľ, cukrovka býva pre svoje dlho sa neprejavujúce príznaky a zdanlivý pocit zdravia veľmi často podceňovaná. V tom spočíva jej zákernosť. Zmeny, ktoré v organizme pri cukrovke nastávajú, pritom bývajú veľmi závažné. Ľudia s touto diagnózou by sa preto mali k svojmu životu postaviť zodpovedne. Lekárska veda má dnes už dobré prostriedky, ako im môže pomôcť, ak sa aj oni sami o to pričinia.
.>> Čítajte u nás: Syndróm diabetickej nohy
Redakčne upravené (jam)
