Covid a nový koronavírus – kde sa vzal, ako sa mení a čo s ním?

(Zdroj foto: Stock.adobe.com)

Nový koronavírus s označením SARS-CoV-2 je príbuzným bežných koronavírusov, ktoré spôsobujú prechladnutie. Je však príbuzný aj nebezpečným vírusom spôsobujúcim infekcie SARS a MERS, ktoré poznáme najmä z ázijských krajín. Spôsobuje ochorenie COVID-19.

Ako vznikol covid?

Nový koronavírus pravdepodobne vznikol mutáciou koronavírusu známeho pri netopieroch. Línia koronavírusov, z ktorej zmutoval SARS-CoV-2, sa pri netopieroch objavuje už desaťročia. Raz za čas sa jednoducho objaví pri zvieracích vírusoch mutácia, vďaka ktorej môžu vírusy rozšíriť svoj repertoár hostiteľov. Laicky povedané, vedia „preskočiť na človeka“ a spôsobiť uňho ochorenie.

Hoci existuje niekoľko teórií o vzniku nového koronavírusu cielene – v laboratóriu, viaceré štúdie dávajú za pravdu prírodnému vzniku koronavírusu. Jedným z dôvodov je práve veľká podobnosť s koronavírusom netopierov. Nový koronavírus bol prvý raz zaznamenaný v Číne v decembri roku 2019. Odvtedy sa ním nakazili milióny ľudí a viac ako 2 milióny už na následky infekcie zomreli.

Netopier
Zdroj foto: AdobeStock.com

Ako mutuje koronavírus?

Nový koronavírus dokázal spôsobiť pandémiu celosvetových rozmerov, pretože sa ukázal ako mimoriadne životaschopný. Zabíja najmä slabších a chorých ľudí, veľká časť nakazenej (dovtedy zdravej) populácie infekciu prežije. Vďaka tomu sa nákaza neustále šíri.

Všeobecne sú pre každý vírus výhodné tie mutácie, ktoré mu umožnia nakaziť čo najviac hostiteľov. Nie tie, kde hostiteľ zomiera, pretože vírus zomiera spolu s ním.

Aj nový koronavírus mutuje. Novšie varianty, napríklad tzv. britský variant (v skutočnosti zrejme pochádza z USA), sú spravidla infekčnejšie, no nie smrteľnejšie. V porovnaní s vírusom chrípky je však koronavírus stálejší a mutuje menej. Je to dôležité napríklad pre vývoj vakcíny, ktorú v prípade chrípky treba každý rok nanovo „aktualizovať“ podľa toho, ktoré varianty vírusu najviac cirkulujú v populácii.

Juhoafrický variant koronavírusu a imunita po covide

Momentálne v prípade nového koronavírusu vzbudzuje obavy najmä juhoafrický variant. Dôvodom je viacnásobná mutácia povrchovej bielkoviny vírusu. Táto bielkovina je kľúčová pre účinnosť vakcíny. Pomocou nej dokáže náš imunitný systém identifikovať nový koronavírus, a tak zapojiť mechanizmy na jeho zničenie.

Dokážeme sa brániť aj proti juhoafrickému variantu po očkovaní vakcínou pripravenou na základe predošlých variantov? Rozoznajú naše biele krvinky a naše protilátky zmenenú povrchovú bielkovinu vírusu po predošlej infekcii staršími variantmi koronavírusu?

Vedci majú obavy, že naša imunita sa nedokáže proti juhoafrickej mutácii brániť protilátkami získanými pri predošlej infekcii starším variantom koronavírusu. Do úvahy však prichádza aj možnosť, že po očkovaní či prekonaní infekcie si naše telo vytvára protilátky proti rôznym miestam povrchovej bielkoviny koronavírusu. Niektoré z nich preto môžu rozoznávať aj tie miesta, ktoré sú zhodné s juhoafrickým variantom vírusu.

Juhoafrická mutácia sa objavila koncom roka 2020 v oblasti južnej Afriky. Odvtedy vedci intenzívne skúmajú odpovede na otázky ohľadom tohto variantu vírusu. Zatiaľ však odpovede na mnohé otázky nemajú.

Covid juhoafrický variant
Zdroj foto: AdobeStock.com

Čo znamená vyššia infekčnosť vírusu?

V počiatkoch infekcie covid na Slovensku sme vedeli, že si musíme držať odstup od druhého človeka, nosiť rúško a umývať si ruky. Tí, ktorí sa nakazili, boli zvyčajne v blízkom kontakte s nakazeným človekom, bez rúšok a dostatočného rozstupu, navyše spravidla dlhšie ako 20 minút.

Infekčnejšie varianty, zdá sa, dokážeme „chytiť“ už aj v obchode či pri krátkodobom kontakte s chorým a nedôsledne nasadenom rúšku. Novým mutáciám by sme preto mali prispôsobiť aj svoje správanie.

Je na mieste ešte väčšia opatrnosť, nosenie kvalitného, priliehajúceho rúška či respirátora s vyšším stupňom ochrany. Miesta s vyššou koncentráciou ľudí by sme mali navštevovať naozaj po dôkladnej úvahe. Návštevy počas pandémie nám aj druhým môžu veľmi ublížiť, skúsme sa ich preto na nejaký čas vzdať a udržiavať telefonický či virtuálny kontakt.

Nie je vhodné používať na verejnosti respirátor s ventilom. Ak máte takýto respirátor, je nutné prekryť ho ešte klasickým jednorazovým rúškom. Cez ventil totiž na druhých vydychujete vzduch. Ak ste infikovaní, šírite tak nákazu ďalej.

Covid nakupovanie
Zdroj foto: AdobeStock.com

Čo robiť, ak mám príznaky covidu?

Ak máte príznaky ochorenia COVID-19, skôr, ako sa vyberiete k lekárovi, mu zatelefonujte. Aj bez návštevy lekára je vhodné dať sa otestovať v niektorom z mobilných odberových centier.

Ak máte pozitívny test alebo príznaky covidu, sledujte svoj zdravotný stav. Mierny priebeh nevyžaduje návštevu lekára. Ak máte nejaké pochybnosti, vždy najprv telefonujte a upozornite lekára, že máte covid.

V mobilných odberových centrách môžete podstúpiť jeden z dvoch druhov testov: antigénový test alebo presnejší PCR test. Na PCR test sa môžete objednať cez portál korona.gov.sk.

Na antigénový test sa do niektorých mobilných odberových jednotiek musíte objednávať, do iných nie. Zistite si na internete alebo telefonicky, ktorá možnosť platí pre vami vybranú mobilnú odberovú jednotku. Pri oboch vám zdravotník urobí výter z nosohltana. Môže byť nepríjemný, ale v zásade nie je nebezpečný.

Ak máte negatívny test, neznamená to na sto percent, že ste sa nenakazili. Niekedy test nákazu nezachytí, ak napríklad uplynul príliš krátky čas od infikovania sa. Inokedy môže byť dôvodom príliš malý záchyt vzorky pri antigénovom teste, malé množstvo vírusu vo vašom tele či nesprávne urobený test. Aj v prípade negatívneho testu preto nezabúdajte na zdravú dávku opatrnosti a ohľaduplnosti voči ostatným.

Online konzultácia s lekárom
Zdroj foto: AdobeStock.com

Druhy testov na covid

Antigénový test výterom z nosohltana zisťuje prítomnosť povrchovej bielkoviny nového koronavírusu v bunkách nosohltana. Je menej presný ako PCR test. Antigénový test je najpresnejší, ak sa robí už v čase, keď máte príznaky.

PCR testy zachytávajú genetickú informáciu nového koronavírusu. Sú presnejšie, zachytia už jedinú vírusovú časticu vo vzorke. Rozdiel medzi antigénovým a PCR testom je najmä v tom, že antigénový test sleduje bielkovinu, kým PCR test zisťuje gény koronavírusu.

Pre čo najpresnejší výsledok musí byť správne vykonaný odber. Vzorka má pochádzať z nosohltana, nie len z nosa. Pri správne urobenom výtere je potrebné odberovú tyčinku zaviesť hlboko. Nemusíte sa obávať, pri výtere z nosohltana ide zdravotník po spodine nosovej dutiny až k nosohltanu. Na tejto ceste nemá prirodzené prekážky, nejde smerom nahor k čuchovej kosti (mozgu) ani nesmeruje k prínosovým dutinám.

Ak máte nosové polypy či posunutú nosovú priehradku, môže byť priechodnosť nosa obmedzená. Veľmi veľa ľudí má jednu stranu nosa priechodnejšiu ako druhú. Ak výter ide ťažko, zdravotník vyskúša priechodnosť cez druhú nosnú dierku. Pri PCR teste sa robí výter cez obe nosné dierky aj cez ústa.

Na domáce použitie je dostupný aj test zo slín. Ide o antigénový test. Čínski vedci vyvíjajú aj test, pri ktorom sa nerobí výter z nosa, ale z konečníka.

Antigénový test
Zdroj foto: AdobeStock.com

Krvné testy na COVID-19, imunita po covide

Krvné testy nezisťujú, či máte v tele koronavírus. Zisťujú protilátky, ak ich vaše telo vytvorilo po stretnutí s koronavírusom. Tvoria sa až s odstupom niekoľkých dní až týždňov po infekcii. Ich tvorba pokračuje aj potom, čo sa váš organizmus vírusu zbaví. Tento test sa preto nepoužíva na zistenie, či ste momentálne nakazení koronavírusom.

Existujú aj domáce testy na protilátky, ktoré zakúpite v lekárni. Ak si chcete dať urobiť test v laboratóriu, zvyčajne sa zaň platí.

Test odhalí tvorbu IgG a IgM protilátok. Ako prvé sa tvoria protilátky IgM, ktoré aj rýchlejšie miznú. Svedčia pre prekonávanú alebo nedávno prekonanú infekciu. Protilátky IgG sa začnú vytvárať o niečo neskôr, no pretrvávajú dlhšie. Pretrvávajú v našom tele rôzne dlhý čas a predpokladá sa, že nám zabezpečujú určitú imunitu voči ďalšej infekcii.

Imunita po covide nezáleží len od protilátok. V tele nám cirkulujú aj biele krvinky, ktoré si dokážu vírus pamätať. Pri opätovnom stretnutí vedia rýchlo reagovať a zapojiť potrebné mechanizmy na zneškodnenie vírusu.

Štúdie ukazujú, že nie u každého sa tvoria protilátky po prekonaní covidu v dostatočnom množstve a kvalite. Je tiež dôležité, aké protilátky si vytvoríte. U ľudí s ťažkým priebehom COVID-19 boli protilátky zamerané najmä na bielkoviny vo vnútri vírusu, kým u ľudí s bezpríznakovým či ľahkým priebehom bol dostatok protilátok zameraných proti povrchovej bielkovine. Znamená to, že človek zneškodnil vírus včas, pretože zachytil už jeho povrch.

Kýchanie
Zdroj foto: AdobeStock.com

Ako sa vyznať v informáciách o covide?

Je takmer nemožné, aby sa vedci sústavne venovali obrovskému množstvu konšpirácií a neoverených teórií, ktoré sa na nás vďaka širokej dostupnosti internetu valia. Ako rozoznať konšpiračnú teóriu?

Spravidla mávajú konšpirácie známky nejasností, zahmlievania či, naopak, neochvejného vyhlasovania svojej teórie za pravdu, hoci chýbajú podložené zdroje či štúdie. Je dôležité čerpať zo spoľahlivého zdroja informácií.

Vedci komunikujú svoje štúdie vo vedeckých časopisoch. Ak sú karentované, znamená to, že daný výskum prešiel kontrolou nezávislých vedcov, ktorí posudzovali správnosť jeho uskutočnenia aj záverov. Takéto zdroje sú najspoľahlivejšie.

Viaceré takéto zdroje už pochopili naliehavú potrebu komunikovať širokej verejnosti svoje overené závery v „ľudskej reči“, aby bombastická konšpiračná rétorika nepriťahovala ľudí na úkor overených faktov. Na niektorých sa preto dočítate normálne a zrozumiteľne (zvyčajne v angličtine) aktuálne a spoľahlivé informácie aj bez toho, aby ste sami boli vedcom.

Lekári čerpajú z takýchto zdrojov a z oficiálnych postupov schválených ministerstvom zdravotníctva. Tieto postupy sa logicky musia tvoriť „za pochodu“ a neustále sa vylepšujú podľa toho, čo nové sa o koronavíruse dozvieme.

Lieky na koronavírus, ktorými lekári liečia, a rovnako tak vakcíny musia byť schválené Európskou liekovou agentúrou (EMA) aj naším národným Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Ten zhromažďuje aj informácie o nežiaducich účinkoch liekov. Ak sa objavia, hláste ich svojmu ošetrujúcemu lekárovi.

Zdroje:

https://www.nature.com/articles/d41586-021-00121-z

https://www.thelancet.com/journals/laninf/article/PIIS1473-3099(20)30641-1/fulltext

Pridaj komentár