Inštitút pre výskum sociálno – ekonomických rizík a alternatív (IVRA) dnes uskutočnil tlačovú besedu k problematike chudoby. Inštitút predstavil analýzu príjmov seniorov, zdravotne ťažko postihnutých občanov a miezd zamestnaných žien a mužov, a ich dopadov na ohrozenie chudobou podľa minulý týždeň zverejnenej hranice chudoby EÚ SILC, vo výške 346 eur mesačne.
Príjmy pod hranicou chudoby má aktuálne 38% seniorov, čo predstavuje vyše 369 tisíc seniorov. Ich počet s príjmom pod hranicou chudoby od roku 2008, kedy bola hranica chudoby 269 eur, narástol o viac ako 283 tisíc. V roku 2008 bolo seniorov pod hranicou chudoby (269 eur) viac ako 85 tisíc. Invalidné dôchodky pod hranicou chudoby aktuálne poberá viac ako 82 % zdravotne ťažko postihnutých občanov, čo predstavuje viac ako 187 tisíc ZŤP osôb z celkového počtu 228.370 zdravotne ťažko postihnutých.
Zároveň viac ako 303 tisíc zamestnancov pracuje za mzdu, ktorá je po odpočítaní daní a odvodov nižšia, ako hranica chudoby 346 eur. Týka sa to mesačných príjmov 410 eur a menej. Takisto narástol počet zamestnaných Slovákov, ktorých mesačný príjem 750 eur a menej nebude po odchode do dôchodku vyšší, ako hranica chudoby na 1.273 tisíc, čo je viac ako 55 % zo všetkých 2,3 milióna zamestnaných Slovákov. Z tohto počtu je až 659 tisíc zamestnaných žien, čo predstavuje až 64 % všetkých zamestnaných žien. U mužov je tento počet 615 tisíc, čo predstavuje 47 % zo všetkých zamestnaných mužov. Nízke mzdy pritom generujú do budúcnosti ďalšie dôchodky pod hranicou chudoby. Chudoba na dôchodku čaká aj dlhodobo nezamestnaných a živnostníkov, ktorí si odvádzajú minimálne odvody.
Slovensko sa zároveň paradoxne podľa oficiálnych štatistík merania chudoby EÚ SILC umiestňuje na popredných miestach ako najmenej chudobné. Ohrozenie Slovákov chudobou je podľa EÚ SILC 2012 menšie ako napr. v Dánsku, ktoré vydáva na sociálnu ochranu 25,2 % k HDP oproti 11,9 % k HDP Slovenska. Chudoba je zároveň podľa EÚ SILC 2012 na Slovensku menšia ako vo Švajčiarsku, Luxembursku, Švédsku, Belgicku, Veľkej Británii, Nemecku či Francúzku. A to aj napriek najnižším výdajom Slovenska na sociálnu ochranu zo všetkých členských krajín EÚ. Výdavky na sociálnu ochranu predstavujú výdavky na seniorov, zdravotne ťažko postihnutých, rodiny, deti, nezamestnaných a podporované bývanie. S najnižšími výdavkami na sociálnu ochranu takto funguje zázračný sociálny systém Slovenska s jednou z najlepších štatistík chudoby v rámci krajín EÚ.
Za Inštitút pre výskum sociálno – ekonomických rizík a alternatív Martin Halás
Ilustračné foto
