Neverbálna komunikácia sa vzťahuje na dorozumievanie telesnými gestami, ale patrí sem aj dorozumievanie výrazom tváre, držaním tela, polohou tela, dotykom. Často prezrádza viac ako slová, pretože vychádza z podvedomia, a tak ju môžeme pokladať za presnejšie vyjadrenie pocitov a potrieb človeka, ako sú slová. Reč tela teda potvrdzuje verbálny prejav, alebo mu protirečí.
Vstup do ordinácie a očakávania pacienta
Pohľad môže byť prvým ukazovateľom duševného stavu, v ktorom sa pacient nachádza. Z jeho očí sa dá pri odchode z ordinácie odčítať, do akej miery je spokojný s tým, ako u lekára „pochodil“. Pacienta odhalí aj výraz tváre, zmena pohybu a zaujatý postoj.
Ruky sú výrazovo tiež veľmi bohaté. Vedia sprostredkovať emócie, a pre ľudí s komunikačným hendikepom sú neoceniteľné. V ambulancii prichádza ku kontaktu pri podaní ruky alebo položení ruky na rameno. V tejto vzdialenosti, „na dosah ruky“, sa odohráva väčšia časť komunikácie medzi personálom a pacientom.
Aj relatívne zdravý pacient má pri vstupe do ordinácie pocit, že mu lekár „niečo nájde“. Do ordinácie však prichádza väčšinou s tým, že mu lekár pomôže vyriešiť jeho situáciu. Z úspešnosti, resp. neúspešnosti predchádzajúcej liečby potom pramení aj miera dôvery pacienta k lekárovi i zdravotníckemu zariadeniu.
Chorý pacient potrebuje viac ako „zdravý“ pacient
Ochorenie znamená pre človeka zmenu sociálneho statusu aj prostredia. Reakcie ľudí na ochorenie sú individuálne, líšia sa. Väčšina chorých pri bežných ochoreniach reaguje primerane, prijíma diagnózu a liečebné odporúčania; ich stav sa upraví, alebo aspoň stabilizuje. V prípade vážneho ochorenia sa musí človek s novou situáciou najskôr vyrovnať.
Vzťah pacienta k jeho vlastnému ochoreniu rozhodujúcim spôsobom určuje priebeh akejkoľvek liečby. V psychike má každý pacient zabudované obranné mechanizmy, ktoré sú úzko späté s priebehom ochorenia. Preto pacient potrebuje nielen somatické vyšetrenia, stanovenie diagnózy a príslušnú liečbu, ale aj sociálnu a ľudskú oporu. Prosociálne konanie odborníka tak pomáha pacientovi v celej šírke jeho osobných problémov, a bez neho má odporúčaná liečba len polovičný, ak nie ešte menší účinok.
Lekár aj pacient sú ľudia
Dostatok času, vhodnosť prostredia a vyššia miera empatie robia celkovú komunikáciu pacienta a lekára príjemnejšou. Vzťah a komunikácia je však interaktívny proces, podmienený aj prístupom pacienta. Nebuďme preto ako pacienti pasívni, a zapojme do komunikácie s lekárom všetky zmysly, ktoré máme.
Ilustračné foto
