Bratislava – Diabetes mellitus je súbor chronických porúch látkovej premeny glukózy, ktoré sa prejavujú trvalým zvýšením koncentrácie cukru v krvi (hyperglykémia). Jej príčiny sú rôznorodé: pri diabete typu 1 sa netvorí žiaden vlastný inzulín (absolútny nedostatok inzulínu), pri diabete typu 2 sa naproti tomu nemôže v dostatočnom množstve uvoľňovať existujúci inzulín, alebo nemôže úplne vyvíjať svoj účinok (relatívny nedostatok inzulínu). Okrem toho existujú ešte iné špeciálne formy, a tehotenský diabetes (gestačný diabetes).
Je dôležité sledovať vývoj tejto diagnózy medzi obyvateľstvom, pretože spôsobuje ďalšie zdravotné komplikácie až po život ohrozujúcu diabetickú kómu /comu diabeticum/ spôsobenú extrémne nízkymi hodnotami cukru v krvi.
Sprievodné ochorenia vznikajú najmä zmenami krvných ciev, preto je rozhodujúce starostlivé nastavovanie cukru v krvi po celý život a dobré zaškolenie diabetika. K neskorším komplikáciám patria vysoký krvný tlak, srdcový infarkt, mozgová porážka, tzv. diabetická noha, zmeny sietnice vedúce k oslepnutiu, poruchy až zlyhanie obličiek, poruchy erekcie a poškodenie nervov s poruchami senzibility.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií, ktorý sledoval vývoj chorobnosti na diabetes od roku 2000 do roku 2010, je zrejmé, že počet prípadov stúpa (z 265 138 na 340 625, o 77 070 liečených pacientov viac v uvedenom desaťročí). Počet diagnostikovaných stúpol z 4,9 % v roku 2001 na 6,3 % v roku 2010 z celkového počtu obyvateľstva SR. Ochorením sú viac postihnuté ženy ako muži a prevažná väčšina ochorení je diabetes mellitus typu 2.
Podstatou tejto choroby je relatívny nedostatok inzulínu, jeho produkcia býva čiastočne zachovaná, ale je porušená sekrécia inzulínu, najmä rytmus vylučovania inzulínu, a zároveň je prítomná tzv. inzulínová rezistencia, znížená citlivosť tkanív voči inzulínu.
Väčšinu z chorých tvoria ženy.
Z celkového počtu chorých bolo začiatkom tisícročia 44 % mužov a 56 % žien, vo vekovej skupine do 18 rokov bolo 0,4 % chorých, zvyšných 99,6 % sú ľudia nad 19 rokov. V roku 2010 tvorili chorí muži 46 a ženy 54 % z populácie, mladí do 18 rokov 0,5 %.
Najviac chorých žije v Bratislavskom a Nitrianskom kraji, najmenej ich je v Prešovskom a Žilinskom kraji.
K najčastejším sprievodným ochoreniam pri diabetes mellitus patrí artériová hypertenzia, ktorá za posledné desaťročie zaznamenala nárast o 64 551 prípadov (na dnešných 175 986), čo predstavuje 9,4 % oproti roku 2001 – najväčší nárast v prepočte na sto diabetikov, z 42,3 na 51,7. Veľmi častými sú aj komplikácie obličiek. Počet prípadov stúpol oproti roku 2001 o 19 359, čo je nárast o 3,9 %. Z nich sú samostatne sledovaní dialyzovaní pacienti a pacienti s transplantovanou obličkou. Počet dialyzovaných klesol v sledovanom období o 2,6 % a počet s transplantovanou obličkou klesol o 0,5 %. Prípady infarktu myokardu stúpli o 0,9 % – na 22 756 v roku 2010. Cievnych mozgových príhod bolo od roku 2001 o 1,5 % viac, 24 242. Prípady diabetickej neuropatie stúpli v sledovanom období o 4,1 % na 80 894. Diabetických nôh s léziou ubudlo o 0,5 %, amputácie dolnej končatiny poklesli o 0,2 %. Pribudlo však prípadov s hyperlipoproteinémiou – poruchou metabolizmu lipidov. Tieto sa komplexne sledovali od roku 2004, preto je aj prepočet na rok 2004 a 2010. V roku 2004 trpelo touto sprievodnou komplikáciou 37,7 % diabetikov, v roku 2010 až 45 %, čo je nárast o 7,3 % na 153 055 prípadov. Očné komplikácie pacientov sa komplexne začali sledovať v roku 2004. Vtedy trpelo diabetickou retinopatiou 18,1 % diabetikov, z ktorých bolo 1,8 % slepých. V roku 2010 bolo prípadov s očnou komplikáciou na sto diabetikov rovnako, počet slepých poklesol o 0,3 %.
V roku 2001 podľa údajov ŠÚ SR zomrelo na diabetes mellitus spolu 762 obyvateľov Slovenska, z toho 331 mužov a 431 žien, v roku 2010 zomrelo spolu 651 ľudí, z toho 269 mužov a 382 žien. Ide o diabetikov, ktorí zomreli na metabolickú dekompenzáciu diabetu. Nie sú v tom zahrnutí diabetici, ktorí zomreli na sprievodné komplikácie diabetu, a to najmä na srdcový infarkt či cievnu mozgovú príhodu.
