Interview
PrevenciaKoncom apríla sme si pripomenuli Európsky a Svetový imunizačný týždeň.
Obe kampane boli zamerané na vyplnenie medzery v imunizácii a dosiahnutie rovnosti v úrovni zaočkovanosti, ako aj na obnovenie imunizácie na politickej, odbornej i osobnej úrovni.
O význame očkovania pre spoločnosť, aj o rizikách jeho odmietania, sme sa rozprávali s predsedníčkou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti, doc. MUDr. Zuzanou Krištúfkovou, PhD.
Uvedomuje si spoločnosť význam a potrebu imunizácie?
Slovensko sa dlhé roky hrdí tým, že má jeden z najlepších imunizačných programov v Európe, ak nie na celom svete. Myslím si, že si to ale málo vážime, najmä čo sa týka laickej populácie.
Ak tento program dobre funguje, ochorenia, proti ktorým sa očkuje, sa nevyskytujú. A keď sa ochorenia nevyskytujú, tak nie sú pre obyvateľov hrozbou. Ľudia si však neuvedomujú, že keď sa nebude tento program plniť tak, ako je nastavený, ochorenia sa vrátia.
Aká je v súčasnosti situácia v oblasti povinného očkovania na Slovensku?
Na regionálnej úrovni sa každoročne vykonáva kontrola očkovania, a na základe výsledkov kontroly, ktorá bola naposledy vykonaná k 31. 8. 2014, sme zistili celkový pokles zaočkovanosti. Najalarmujúcejší je pokles zaočkovanosti proti osýpkam, rubeole a mumpsu. V Bratislavskom kraji klesol napr. na 88,8 %. Ak zaočkovanosť klesne pod 95 %, hrozí riziko vzniku epidémií. Znamená to, že v súčasnosti očakávame epidémiu osýpok.
V posledných rokoch sme svedkami nárastu aktivít tzv. odporcov očkovania. Aký vplyv majú na verejnosť?
Odporcovia očkovania veľmi sugestívne šíria svoje informácie o rizikách očkovania, najmä na internete, ale aj osobne, rôznymi rozhovormi alebo diskusiami s matkami a pod. Je logické, že každý rodič sa bojí o zdravie svojho dieťaťa, a my to plne chápeme.
Niektorí rodičia uveria odporcom očkovania v tvrdení, že očkovanie je väčšou hrozbou pre ich dieťa, ako prekonanie ochorenia. Našťastie, nie je ich veľa. Opakovane sme robili prieskumy, podľa ktorých len 4 % matiek odmieta očkovanie.
Sú však aj rodičia, ktorí síce očkovanie neodmietajú, ale myslia si, že sú spôsobilí meniť očkovací kalendár, ktorí nastavili odborníci. Chceli by, napríklad, očkovať svoje deti neskoršie, pritom si však neuvedomujú, že dieťa v prvom roku života oveľa ľahšie prekoná očkovanie, ako chorobu. Nielenže ochorenia majú u týchto detí ťažký priebeh, často s ohrozením života, ale dieťa je v tomto veku viac náchylné ochorieť.
Ďalšia skupina rodičov by zasa očkovala proti menšiemu počtu ochorení, čo sa mi zdá nelogické, pretože keď môžem chrániť svoje dieťa pred chorobou, prečo to neurobiť? Našťastie, podľa našich údajov, 85 % rodičov by dalo svoje deti očkovať aj v prípade, ak by očkovanie nebolo povinné.
Každé narodenie dieťaťa je výnimočná udalosť v rodine. Rodičia chcú pre svoje dieťa len to najlepšie, zvažujú a rozmýšľajú o tom, čo výnimočné by mohli pre neho urobiť. Časť rodičov vtedy ľahko podľahne konšpiračným teóriám. To, čo je tu zaužívané, čo je roky overené, zrazu nie je pre ich dieťa dosť dobré. Žiaľ, aj toto je jeden z dôvodov odmietania očkovania.
Ďalším dôvodom je kríza autorít. Dnes to, čo povie odborník, nie je pravda. Oveľa viac sa verí informáciám, ktoré sa pokútne šíria internetom ako niečo, čo oficiálne kruhy nechcú pripustiť. Sú ľudia, ktorí takýmto „zaručeným informáciám“ alebo „šokujúcim odhaleniam“ uveria a myslia si, že spravia dobre pre svoje dieťa, ak sa nimi budú riadiť.
Chcem však upozorniť na to, že dieťa by nemalo niesť následky zlého rozhodnutia rodičov. Preto by sa rodičia o očkovaní mali radiť s lekárom, a nie s „doktorom Googlom“, informatikom alebo stavbárom.
Čoho sa pacienti najčastejšie obávajú, a čoho sa skutočne môžu obávať?
Očkovanie je zásah do organizmu. Pred každým očkovaním by malo byť dieťa vyšetrené. K očkovaniu sa musí pristupovať s najväčšou vážnosťou a zodpovednosťou – tak zo strany lekára, ako aj rodičov.
Ako každý zásah do organizmu, aj očkovanie môže mať nežiaduce účinky. Väčšinou ide o prirodzenú reakciu dieťaťa na očkovanie alebo na očkovaciu látku. Môže to byť napr. bolestivosť v mieste vpichu, niekedy to môže byť svrbenie, opuch, môže nastať celková reakcia, dieťa je apatické, môže mať zvýšenú telesnú teplotu, alebo bolesti, a tie ho môžu sužovať.
Hovoríme však o očakávanej reakcii, a dieťa ju prekoná oveľa ľahšie, ako keby malo prekonať samotné ochorenie, často spojené s ťažkými následkami, príp. by mohlo aj zomrieť.
Odporcovia často upozorňujú na súvis medzi vznikom rôznych ochorení a očkovaním. Môže očkovanie naozaj vyvolať vznik niektorého závažného ochorenia?
Existuje skupina ochorení, ktoré vznikajú v detskom veku, a odporcovia očkovania ich veľmi často pripisujú práve očkovaniu. Vždy keď prídu s takýmto tvrdením, napríklad, že očkovanie súvisí so vznikom autizmu alebo cukrovky, je potrebné vykonať štúdie a preskúmať, či je to pravda, alebo nie je. Žiadny odborník nemôže okamžite tento predpoklad potvrdiť, ani vyvrátiť. Kým sa štúdie vykonajú, trvá to niekoľko rokov. Ak sa tvrdenie štúdiami vyvráti, odporcovia očkovania prídu s novým tvrdením. Ich cieľom je, vyvolať strach až paniku, a tým vzbudiť pozornosť médií.
Vždy sú to však ochorenia, ktoré majú neznámu príčinu, vyskytujú sa ojedinele, alebo majú narastajúci trend výskytu.
Takto sa štúdiami vyvrátil vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu, cukrovky, či náhlym úmrtím. Výnimočne sa však môžu vyskytnúť u detí ochorenia, u ktorých sa nepodarí zistiť príčina, a súvislosť s očkovaním sa tak nedá ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Som však presvedčená, že ak by sa zlepšila diagnostika týchto chorôb, a zistila sa skutočná príčina, vylúčili by to súvislosť s očkovaním.
Príkladom je zaujímavá kazuistika „postvakcinačnej encefalopatie“ u 8 mesačného dieťaťa, prezentovaná na tohtoročnom vakcinologickom kongrese. Ochorenie sa začalo prejavovať po očkovaní 2. dávkou Infanrix Hexa a Synflorix. Po vyšetrení vo Všeobecnej fakultnej nemocnici v Prahe, bolo však potvrdené vzácne vrodené primárne mitochondriálne ochorenie na úrovni komplexu I. dýchacieho reťazca.
Aké sú dôsledky odmietania očkovania?
Známe sú prípady, kedy odporcovia očkovania tvrdili rodičom, že ochorenia, proti ktorým sa očkuje, nie sú závažné, že ich treba prekonať. Dieťa takto údajne získa celoživotnú prirodzenú imunitu. Bohužiaľ, aj u nás, na Slovensku, sme zaznamenali niekoľko prípadov ťažkých priebehov ochorení, ochorení s trvalým poškodením zdravia, a prípadov úmrtia na choroby, ktorým sa dá predísť očkovaním.
Príkladom je prípad pneumokokovej menigitídy, po ktorej dieťa zostalo ťažko poškodené, bez známok aktívneho života. Matka tvrdila, že očkovanie „len“ odkladala. Ďalšími príkladmi sú ťažké priebehy čierneho kašľa u malých detí v prvom roku života. Ani prekonanie čierneho kašľa, nezanecháva celoživotnú imunitu. Po tom, čo rodičia zažili, zrazu zmenili svoj názor, a začali svoje dieťa očkovať. Zistili, že ochorenia, proti ktorým sa povinne očkuje, sú naozaj veľmi závažné. Dôkazom toho je aj úmrtie 7-týždňového dieťaťa na čierny kašeľ (dieťa nebolo očkované vzhľadom na nízky vek), alebo nedávne úmrtie dieťaťa na osýpky, v Berlíne.
Niektoré európske krajiny presadzujú model, ktorý umožňuje očkovať proti niektorým ochoreniam vo verejných lekárňach. Podporili by ste takúto iniciatívu aj na Slovensku?
Takúto iniciatívu by sme podporili. V našej legislatíve máme stanovené, že očkovať sa môže len v zdravotníckom zariadení, a to lekáreň je. Samozrejme, očkujúci by museli byť náležite vyškolení a získať príslušný certifikát. Aj lekáreň by musela mať na to vyhradený priestor a vybavenie.
Očkovalo by sa proti vymedzeným chorobám. Určite by to zvýšilo zaočkovanosť, napr. proti chrípke. Som presvedčená, že lekárnici by k očkovaniu pristupovali zodpovedne, pretože ak by došlo k poškodeniu zdravia následkom chybnej aplikácie vakcíny, malo by to potom veľmi negatívny dopad na celú aktivitu. Ďalšiu výhodu vidím v tom, že preškolením si lekárnici prehĺbia vedomosti vo vakcinológii a vo všetkom, čo s očkovaním súvisí.
Akú úlohu zohrávajú poskytovatelia lekárenskej starostlivosti v otázkach očkovania?
V našej praxi sa stretávame s tým, že negatívny postoj k očkovaniu majú najmä ľudia, ktorí o odborných aspektoch očkovania vedia veľmi málo. Preto si myslím, že v poskytovaní pravdivých informácií o očkovaní majú význam všetci zdravotnícki pracovníci, ktorí komunikujú s pacientom, farmaceutov nevynímajúc. Každý jeden má v tomto smere dôležitú úlohu.
Považujem za veľmi dôležité, aby aj farmaceuti mali prehľad a vedeli o princípoch očkovania, zložení očkovacích látok, o koncentráciách látok, ktoré sú v očkovacích látkach, a mohli pacienta správne informovať. Farmaceut je často prvý, kto môže podať záujemcovi o očkovanie vysvetlenie, aké sú z toho výhody, čoho sa nemusí, a naopak, čoho sa môže obávať v súvislosti s očkovaním.
Ste za prísnejšiu reguláciu povinného očkovania?
Som sa určité zmeny. Nepáči sa mi napríklad situácia, ktorá je u nás dnes celkom bežná. Ak rodičia odmietnu povinné očkovanie, zaplatia pokutu, a myslia si, že už je všetko v poriadku. Pokuta ale dieťa pred chorobou neochráni. Navyše, epidemiológovia, ktorí sa snažia vysvetliť rodičom, prečo majú dať svoje dieťa zaočkovať, sú stavaní do pozície policajtov, ktorí vyberajú pokuty. A to nie je dobré, lebo epidemiológia sú odborníci, a nie policajti.
Navrhujem, upraviť legislatívu tak, aby neočkované dieťa nemohlo navštevovať štátnu škôlku. Má to logiku. Štát chráni zdravie detí tým, že im hradí očkovacie látky a výkon očkovania. Ak sa rodič chová nezodpovedne voči zdraviu svojho dieťaťa a odmieta ho dať zaočkovať, nemá mať nárok na štátom dotovanú škôlku.
Neočkované deti by mali navštevovať vyhradené súkromné škôlky, v ktorých budú len neočkované deti. Aj to má logiku. Rodičia očkovaných detí sú ochotní niesť určité, aj keď veľmi malé riziko, nežiaducich reakcií po očkovaní, zatiaľčo rodičia neočkovaných detí zneužívajú – bez tohto rizika – výhody kolektívnej imunity, ktorú tvorí väčšina očkovaných. A to je nemorálne. Osobná sloboda končí tam, kde sa začína sloboda druhého.
Rozhovor bol publikovaný v Lekárnických listoch č. 5/2015.
Ilustračné fotografie
