Akadémia tanca Miguela Méndeza bola založená v roku 1998 v Bratislave. Jej cieľom je priblížiť kultúru Latinskej Ameriky deťom, mládeži a širšej verejnosti prostredníctvom tanca, hudby a španielskeho jazyka. Najtalentovanejší tanečníci, ktorí absolvujú akadémiu tanca, majú možnosť pokračovať, a ďalej rozvíjať svoje tanečné schopnosti v tanečných súboroch Latino Culture Project. Rozprávam sa s tanečníkom a choreografom Miguelom Méndezom z Nikaraguy, ktorý vystúpi s tanečníkmi na tohtoročnej jarnej, otvorenej Latino párty pre zdravie – ku Svetovému dňu zdravia ju partnersky pripravili Latino klub La Fiesta a OZ SLOVENSKÝ PACIENT.
Miguel, prečo, podľa vás, Slovákov oslovuje latino tanec?
Lebo latinskoamerická hudba a latinskoamerický tanec majú veľmi veľa energie. Človek sa pri počúvaní našej hudby ako keby transportuje na inú planétu. Aspoň takto mi to hovoria tanečníci. Funguje aj proti smútku. Slováci – keby mali, ako my, stále slnko – by boli oveľa šťastnejší ľudia, ako sú teraz. No majú takéto „kruté“ počasie.
Nechať sa viesť a viesť. Je to v nás spontánne, alebo nie?
Neviem. Nech mi muži prepáčia, čo teraz poviem, ale ja mám osobne taký názor, že tu, na Slovensku, ovládajú ženy mužov. U nás – naopak… Aj keď vždy hovorím, že muž by mal byť hlava rodiny, a žena krk, ktorý hýbe tou hlavou (smiech). Proste, ženy vedú mužov, a to nie je typické pre Latinoameričanov… My keď tancujeme, vedieme partnerku, a partnerka sa nám má prispôsobiť. U nás je to jasná vec.
Zdravá strava v Nikarague… Prezradíte jeden z receptov?
V Nikarague máme, našťastie, veľmi veľa čerstvej zeleniny, ovocia a rýb. Ovocie rastie všade, a skoro zadarmo, na každom strome… Tým pádom si môžete každý deň spraviť čerstvý šalát, aj piť čerstvý džús. Som tanečník, a na Slovensku pôsobím od roku 1985. Všetko bolo pre mňa nové. Nič tu skoro nebolo, a všetko bolo zakonzervované. Tak som mal prvé roky obrovský problém s jedlom. V mojej krajine nie.
Párty a kurzy… Viete si predstaviť spoluprácu s medikmi?
Jasné, že si viem s nimi predstaviť spoluprácu. Učím na Slovensku takmer 29 rokov, a založil som tu prvú tanečnú skupinu tohto druhu. Za tie roky som spolupracoval skoro s každým, okrem traktoristov, tí vtedy nemali čas… Všetko sa dá, keď je vôľa. Kde je vôľa, tam je cesta…
Nehudobný sluch. Alebo – zvládne latino aj človek, ktorý nepočuje?
Je to viac-menej komplikovanejšie, ako učiť zdravého človeka. Chodil som učiť hluchonemých, v Bratislave. Bol som veľmi milo prekvapený, ako reagovali. Či inštinktívne, neviem, ale tancovali na môj rytmus.
Tanečné obchodíky v krajine. Poviete čitateľom, kam ísť?
To neviem, ja si všetko zoženiem v Miami… Na Slovensku také sú, ale nekupujem tu nič, lebo je to tu drahé.
Španielčina a latino. Má výhodu tanečník, ktorý ju ovláda?
Španielčina u tanečníkov je veľká výhoda. Mám tanečný projekt, kde sa deti učia po španielsky, a tancovať. Je to dobrá forma, ako získať deti pre tanec, aj pre jazyk. Zabijete tým dve muchy jednou ranou.
Pohybové terapie… Dá sa latino tancami ľuďom pomôcť?
Pohybová terapia. Hmmm (zamyslenie), s tým moc skúseností nemám. Ale, podľa mňa, hudba je balzam na dušu, a tanec je balzam na telo. Takže je to, myslím si, možné.
Ďakujem za podnetný rozhovor.
Fotografie: Robo Prítrský
