V jesenných a zimných mesiacoch, sa lekári častejšie stretávajú s infekčnými ochoreniami, ktoré majú takmer totožné prejavy. Vysoká horúčka, zimnica, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy. Po niekoľkých dňoch liečby, sa z choroby dostaneme. No ak máme v sebe meningokok, môže sa prihlásiť. A začína sa boj o prežitie…
Mamina dievčatka, ktoré prežilo…
„Cez deň sme sa hrali. Dianka mi povedala, že je unavená, a bolí ju hlavička. „Chytila“ veľké horúčky a zimnicu. Dala by som jej inak sirup na horúčku, ale nejako sa mi to nezdalo. Tak som volala manželovi, a šli sme s ňou na pohotovosť. Malo to priebeh ako chrípka, ale stonásobne rýchlejší. Ak bola Dianka niekedy aj chorá, bola vždy „živá“ – možno o polovicu menej, ale bola. Ale vtedy vôbec… Lekári mali najskôr podozrenie na zápal močového mechúra. Všimla som si potom, večer v nemocnici, že mala na tele malé fliačiky. Nemohla som z toho spať, šla som za sestričkami. Ráno mi pani primárka povedala, že to môže byť zápal mozgových blán. Zobrali si ju, nasadili liečbu, a doktor Karol Králinský nás pozval do kancelárie, kde začal vysvetľovať, o aké ochorenie ide. Už si to celé veľmi nepamätám, ale rezonovalo mi, že je to smrteľné ochorenie, a že je to vážne. A že nemôžeme ako rodičia nič robiť, len čakať, a najdôležitejších bude nasledujúcich 48 hodín. Poslali nás domov s tým, že jej nemáme ako pomôcť. Čakali sme, a po tých dvoch dňoch, keďže prežila, bolo jasné, že tie lieky zabrali. Prebrali ju z umelého spánku, pobalila som si doma veci. Fungovalo to tak, že od rána do večera som mohla byť s Diankou v nemocnici. Bojovali sme tam spolu ešte týždeň a pol, a dostala sa z toho. Lekári zistili, že zdrojom nákazy som bola ja, a liečili aj mňa. Malá dosť plakala, bolo to ťažké. Bolo to aj pekné, ako keď bola bábätko – učila sa znovu sedieť, chodiť. Robila maličké pokroky, bola slabučká a boľavá. Sestričky potom už nechcela ani vidieť, robilo jej to „zle“. No teraz chce byť doktorka… Asi by som to nevydržala, keby sme neboli dennodenne v kontakte s manželom, a neprežívali to spolu“.
Meningokok zabíja malých i veľkých
Meningokok je skrátený názov pre baktériu, ktorá sa odborne nazýva Neisseria meningitidis. Má tvar kávového zrna, a prenáša sa len medzi ľuďmi, kvapôčkovou infekciou – kašľom, nádchou, bozkávaním, alebo iným úzkym kontaktom. Je citlivá na slnečné svetlo, dezinfekčné prostriedky, aj vysychanie. Na vzduchu rýchlo hynie, avšak dobre znáša nízke teploty.
Meningokok vyvoláva najmä hnisavé zápaly mozgových blán a meningokokovú sepsu – otravu krvi. Zápal mozgových blán má v prvých hodinách príznaky, ktoré môžu signalizovať mnohé ochorenia, a preto je ťažko rozpoznateľný.
500 prípadov za desaťročie
Za posledných 10 rokov zaznamenávame nie viac ako 50 prípadov ochorenia ročne. Výskyt je síce relatívne nízky, no následky bývajú tragické – meningokok postupuje rýchlo, je agresívny, prakticky v priebehu 24 až 48 hodín môže spôsobiť úmrtie človeka. Preto je nevyhnutná intenzívna lekárska starostlivosť.
Hlavne škôlkari a dospievajúci
Najohrozenejšou skupinou sú deti od 4 do 5 rokov. U nich ešte imunitný systém prechádza vývojom, a nie je dostatočne silný, aby ich chránil pred závažnými infekciami. Po tomto období sa už imunitný systém stáva odolnejším.
Ďalšou, výrazne ohrozenou skupinou, sú tínedžeri. Dospievajúci sú totiž náchylnejší na správanie, ktoré môže vyčerpávať imunitný systém – organizmus zaťažujú „ponocovaním“, nadmernou fyzickou záťažou a pod.
Ohrození sú aj mladí ľudia žijúci v komunitách – študenti na internátoch, či vojaci. Pozor by si mali dať aj cestovatelia: v niektorých oblastiach sveta – Afrika, Blízky Východ, Juhovýchodná Ázia – je možnosť kontaktu s meningokokom omnoho vyššia, než v Európe.
Liečba
Bakteriálni pôvodcovia zápalu mozgových blán „hľadajú“ niekoho s oslabeným imunitným systémom – ľudí po väčšej námahe, alebo po prekonaní inej choroby. Priebeh ochorenia je taký vážny, že liečba musí byť nasadená okamžite, na jednotke intenzívnej starostlivosti, a podlieha špeciálnemu režimu.
Meningokoková infekcia sa lieči silnými dávkami antibiotík, za stálej kontroly životne dôležitých funkcií organizmu. Po zistení pôvodcu, liečba pokračuje špecifickými liekmi. Tí, ktorí boli v kontakte s chorým, aj vtedy, ak nemajú žiadne príznaky, musia okamžite vyhľadať lekára, a byť sledovaní.
Pomôže Tumblerov test pohárom
Pokiaľ sa u chorého objavili na tele petéchie (drobné krvné výronky do kože a slizníc), treba okamžite volať záchrannú službu, a jej pracovníkov upozorniť na riziko meningitídy. Pre rýchlu, „amatérsku diagnostiku“ (či ide, alebo nejde o petéchie), sa môže použiť aj takzvaný Tumblerov test pohárom. Stačí pritlačiť priesvitný sklenený pohár o kožu, a ak petéchie nezmiznú, ide o meningitídu.
Kde nájdeme pôvodcov meningitídy
Existuje viacero skupín meningokokov, ktoré cirkulujú v populácii. Označujú sa písmenami, pričom vo svete majú nerovnaké rozšírenie. V súčasnosti poznáme 13 séroskupín meningokoka, z ktorých najčastejšími pôvodcami sú skupiny A, B, C, Y a W.
Pôvodcovia meningitíd sú súčasťou ľudskej mikroflóry, najmä dýchacích ciest. Tieto baktérie prežívajú u ľudí aj niekoľko mesiacov, no bez príznakov (nespôsobujú žiadne ochorenia).
Podľa odhadov 4 až 35 % zdravých dospelých prenáša meningokovú baktériu. Ak sa nákaza prenesie na slabšieho človeka, alebo sa v dôsledku nejakých okolností oslabí jeho imunita, môže dôjsť k prepuknutiu ochorenia.
Diagnostika meningitídy a hlásenia
Ošetrujúci lekár bez váhania, telefonicky hlási výskyt ochorenia epidemiológovi spádového RÚVZ. Hláseniam podliehajú aj podozrenia na toto ochorenie.
Identifikovanému pacientovi sa preventívne podávajú antibiotiká, s cieľom redukovať riziko nosičstva v ohnisku nákazy. Ľudia, ktorí prišli do styku s chorým 7 dní pred ochorením, sú pod dohľadom.
U sledovaných pacientov sa kontroluje telesná teplota, krvácanie do kože, bolesti hlavy, zvracanie, príznaky respiračného ochorenia, a iné príznaky infekcie.
Redakčne upravené (jam)
Fotografie: online archív rodiny dievčatka, ktoré prekonalo meningitídu
