Med bol vzácnou potravinou, liekom a sladidlom už pre starých Egypťanov. Tí ho používali proti telesným slabostiam a ako divotvornú masť na liečenie vredov. Slávny grécky lekár Hypokrates ho dávkoval chorým priamo, alebo do nápojov, polievok a iných jedál. V stredoveku nebolo milostného nápoja bez prídavku medu, pretože ho považovali za prostriedok povzbudzujúci potenciu.
Med obsahuje látku, ktorá posilňuje činnosť srdca, znižuje obsah nežiaducich tukov v pečeni a zabezpečuje na dlhý čas zdravú činnosť čriev. Med pôsobí liečivo pri zápaloch močového mechúra. Chrípka, zápal priedušiek, angína a nádcha sa podporne liečia medom riedeným v teplom mlieku. Med sa užíva aj v čaji a horúcich ovocných nápojoch; zjemníme ním bolesti a stlmíme horúčkovité stavy. Zriedeným medovým roztokom si kloktáme hrdlo a preplachuje nos, a dezinfikujeme a liečime tak ústnu dutinu a nosovú sliznicu.
Vedecky preukázané je aj antibakteriálne pôsobenie medu, ktoré sa podobá účinkom penicilínu a streptomycínu. Z medu sa robí hojivá masť na rany a popáleniny, a je aj účinnou látkou pri otravách. Nervová vyčerpanosť a nespavosť sa zaháňa medom podávaným pred spaním. Svojím obsahom fruktózy med pomáha pri nadmernom požití alkoholu a potláčaní pocitov na zvracanie v tehotenstve. V kozmetike má med regeneračný vplyv na pokožku – udržuje jej vlhkosť, čistí a podporuje jej obnovu, zmierňuje tvorbu vrások. Bez preháňania by sa teda dalo povedať, že med je, podobne ako soľ, nad zlato.
