Máte žiarlivú kamarátku či kamaráta? Ako sa s tým porátať tak, aby vám neublížila/neublížil?

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Pevné a vytrvalé priateľstvá sú čoraz vzácnejšie, no na každé počas rokov číhajú rôzne skúšky. Azda najčastejším problémom, pre ktorý sa neraz aj tie najlepšie kamarátky rozídu, je žiarlivosť. Hoci by nemala byť súčasťou priateľstiev, v kamarátskych vzťahoch je bežná. Poohliadnite sa späť do svojho života – určite nájdete momenty, keď ste na svojich priateľov alebo kamarátky žiarlili.

Čo je to žiarlivosť?
Prečo je negatívnou emóciou?
Ako ovplyvňuje vzťahy?
Ako s ňou pracovať?
Prečo je žiarlivosť nebezpečná?

Žiarlivosť odjakživa sprevádzala medziľudské vzťahy, a preto sa stala motívom mnohých umeleckých diel – stačí spomenúť Shakespearovho Othella. Aj po stáročiach zostáva pravdou, že môže mať dramatické následky.

Čo je žiarlivosť?

Žiarlivosť je emócia, ktorá zahŕňa pocity od podozrievavosti cez hnev, strach až po poníženie. Najčastejšie sa prebúdza, keď vnímate, že vzťah, na ktorom vám záleží, je ohrozený zo strany niekoho ďalšieho. Samozrejme, nie vždy je táto hrozba reálna, môže byť aj vymyslená.

O žiarlivosti hovoríme najmä v súvislosti s romantickými vzťahmi. Napríklad žena žiarli na muža, ktorý sa obzrie za inou ženou, alebo on žiarli na priateľov, ktorých má jeho polovička na sociálnych sieťach. Príkladov je neúrekom. V skutočnosti sa žiarlivosť môže vyskytnúť takmer v každom type ľudského vzťahu – od súrodencov súperiacich o rodičovskú pozornosť cez kamarátstva až po kolegov či kolegyne, ktorí sa snažia zapôsobiť na šéfa či šéfku. Žiarliť môže ktokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie a sexuálnu orientáciu.

Čo je závisť?

Žiarlivosť a závisť sa často zamieňajú, ale nie je to to isté. Žiarlivosť vždy zahŕňa tretiu stranu vnímanú ako rivala, s ktorým žiarlivec bojuje o náklonnosť alebo pozornosť. Závisť vzniká iba medzi dvoma ľuďmi a vyjadrujú ju slová: „Chcem to, čo máš ty.“ Závidieť môžete napríklad bohatstvo, postavenie alebo vzhľad niekoho druhého.

Žiarlivosť treba riešiť, nie potláčať

Aj keď žiarlivosť zaraďujeme k negatívnym emóciám (patrí k bolestivým emocionálnym zážitkom), treba jej venovať pozornosť a nie ju potláčať nasilu. Môže byť signálom toho, že váš vzťah je v nebezpečenstve a že treba urobiť nejaké kroky, aby ste si partnera, priateľa či kamarátku opätovne získali. Dá sa teda povedať, že žiarlivosť, i keď je negatívna, je nevyhnutná emócia, pretože zachováva sociálne väzby a motivuje nás k správaniu, ktoré udržiava dôležité vzťahy.

Prečo žiarlime?

Žiarlivosť sa môže objaviť z rôznych dôvodov, ale väčšinou preto, že žiarlivý priateľ má nízke sebavedomie, sebaúctu alebo sa cíti nejako ohrozený. Je to v podstate logické, pretože človek s nízkou sebaúctou má vo všeobecnosti negatívny pohľad na seba, takže keď jeho kamarát uspeje, cíti sa menejcenný. Porovnáva sa s ním a myslí si, že má menej šťastia, talentu či je menej hodnotný ako ten druhý. Navyše, ak sa vám darí a jemu/jej nie, môže sa obávať, že ho/ju opustíte alebo odstrčíte.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Čo hovoria výskumy

Výskumy poukazujú na viacero základných príčin silnej žiarlivosti vrátane nízkeho sebavedomia, neuróz a pocitu majetníctva voči iným a tie neraz súvisia aj s aroganciou a agresiou. Asi najčastejším spúšťačom žiarlivosti je strach.

Nie je pravdou, že žiarlia len ženy. Niektoré dôkazy naznačujú, že v súvislosti s romantickými vzťahmi pociťujú dokonca väčšiu žiarlivosť práve muži. Obávajú sa najmä fyzickej nevery ženy, pričom ženy majú tendenciu viac žiarliť na emocionálnu neveru. V prípade kamarátok je kľúčovým momentom žiarlivosti záujem mužov o jednu z nich alebo spokojnosť vo vzťahu, ak ju tá druhá nemá.

Chorobná žiarlivosť

Istá miera žiarlivosti je prirodzená, dokonca žiaduca. Ako by ste sa cítili, keby sa váš partner len tak prizeral na to, že tancujete telo na telo s iným? Avšak dokáže prerásť do chorobnej žiarlivosti, ktorá podnecuje škodlivé správanie. K najčastejším prejavom takéhoto správania sa patria: chorobné sledovanie osoby či sledovanie komunikácie a pokusy o prístup do jej osobného internetového účtu. Žiaľ, neraz sa pridávajú snahy znížiť sebavedomie tejto osoby, agresia a násilné správanie.

Čo robiť, ak vaša kamarátka/váš kamarát žiarli?

Aj tie najkrajšie priateľstvá môžu skolabovať z dôvodu žiarlivosti. Kamarátka, ktorá na tú druhú z nejakého dôvodu žiarli a situáciu spolu neriešia, je schopná ublížiť. Najhorším spôsobom je rozbúranie vzťahov s manželom či partnerom alebo očierňovanie na pracovisku, ktoré sa môže skončiť výpoveďou pre ohováranú. Nehovoriac o strate samotného priateľstva.

V momente, ak si všimnete prejavy žiarlivosti z druhej či ďalšej strany, treba ich riešiť. Liek na žiarlivosť neexistuje, ale dá sa zabrániť škodlivému správaniu a nepríjemným následkom. A to tak, že sa už pri prvých náznakoch, že ste obeťou žiarlivosti, úprimne porozprávate s kamarátkou či kamarátom, ktorá/-ý žiarli.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Úprimnosť je najlepším liekom

Najlepším (a jediným skutočným) liekom na žiarlivosť je otvorený rozhovor zameraný na príčinu, ktorý pomôže odvrátiť ďalšie nepríjemné situácie a posilní vzťah. Urobte si spoločný výlet alebo večer v meste a spoločne preskúmajte emócie, ktoré vašu kamarátku, kamaráta alebo vás vedú k žiarlivosti. Vďaka týmto rozhovorom zistíte, čo vo vzťahu druhej osobe chýba, a uvidíte pohľad na situáciu z jej/jeho strany. To je základ na vyriešenie prehnanej žiarlivosti. Ak sa nedokážete o tejto téme baviť osobne, zvoľte e-mail alebo textové správy. Vyvarujte sa osočovania alebo útočenia, základom riešenia je priateľská rovina debaty.

Ak pociťujete žiarlivosť, ktorá vás každodenne zožiera a ničí, alebo naopak, ste obeťou takejto žiarlivosti, pomôže rozhovor s psychoterapeutom či psychoterapeutkou. Len preto, že vo vašom kamarátstve či priateľstve zaúradovala žiarlivosť, nemusí vzťah skončiť. Mali by ste ju však riešiť.

Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia – klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).

Zdroje:

shape.com, goodtherapy.org, soxialself.com, psychologytoday.com

Pridaj komentár