Martin Nikodým (1971) vyštudoval DAMU v Prahe a VŠMU v Bratislave. Účinkoval v bábkových divadlách, hral v Divadle West. V divadle Nová scéna si zahral v muzikáli Hello Dolly (Cornelius Huckl). Má blízko aj k fotografovaniu a literatúre. Mnohí televízni súťažiaci sa spotili pri jeho ťažkých otázkach v kresle, kde sa bojovalo o milióny. Svoju dobrodružnú cestovateľskú povahu odkrýva divákom ako moderátor televíznej relácie Milujem Slovensko. Tímy preveruje pozorne a s noblesou, ako mu je to vlastné. Slovensko je pre neho intímna krajina, čo v ňom vyvoláva pocit „nedôležitosti“ na planéte. Položila som mu pár otázok.
Poviete nám niečo zapamätateľné z vašich rolí?
Ani nie z mojich rolí, ale skôr z posledných pozorovaní. Ži pre túto chvíľu. Ži pre prítomný okamih. Pouč sa zo svojich chýb z minulosti a nemysli príliš na budúcnosť. Tá ešte neexistuje. Je iba prítomnosť, a práve teraz tvoríme to, čo sa deje, a z čoho bude naša budúcnosť.
Dávajú vám ľudia na ulici nálepku moderátora?
Samozrejme, veď to robím už viac ako 20 rokov. Kedysi to bola nálepka Milionára, a teraz, keď robím Milujem Slovensko, tak sa najmä usmievajú. Asi sa im vybavia moje „tanečky“ – vraj mám svojskú pohybovú kultúru (úsmev).
Záleží na tom, čo prechovávame v mysli, v tele?
Naša myseľ je tvoriteľ, teda je nesmierne dôležité, na čo myslíme, pretože presne to sa nám potom v živote aj stáva. Telo je dar, ktorý sme dostali k dispozícii na pobyt na zemi, tak na ňom určite záleží tiež.
Viete, koľko kilometrov ste prešli za snímkou?
Za tou z Kilimanjara som musel vystúpiť do výšky šiestich kilometrov, za tou, na ktorej mám horu Uluru, to bolo 25 hodín v lietadle. Ale mám obľúbené zábery aj kúsok od domu pod Devínskou kobylou.
Pripravujete sa na cesty kondične, očkovaním?
Kondičku sa snažím udržiavať priebežne. Samozrejme, keď sme šli na Kilimanjaro, tak som sa snažil trošku viac (úsmev). Očkovania mám také bežné, proti hepatitíde, tetanu, a pred Indiou sme si dali aj brušný týfus.
Dokážete sa postarať o deti, ak náhle ochorejú?
Samozrejme, našťastie to nebýva až tak často.
Môže byť biznis „úrazový“ a umenie „nezdravé“?
Áno, pri biznise si môžete natĺcť frňák, a poriadne (úsmev). Našťastie, ide iba o peniaze (smiech). A nezdravé umenie? To neviem. Poznám umenie, ktoré je pre ľudí, a potom také, ktoré si robí umelec iba sám pre seba – ale na tom nie je nič nezdravé.
Zažili ste na vlastnej koži nejaký zákrok lekára?
Áno, keď som si chcel overiť, či zo mňa nebude snowboardista, a zlomil som si zápästie. Primár Drobčo z Mikulášskej chirurgie mi vtedy dal ruku dokopy naozaj tak, že dnes ani neviem, že to bolo zlomené. Ďakujem mu, aj všetkým ostatným, ktorí pri tom boli.
Čo všetko robíte denne, aj sezónne pre zdravie?
Denne pijem zelené smoothies, veľa si odšťavujem, a už dva roky nejem mäso, iba ryby a morské živočíchy. Meditujem, cvičím jógu, snažím sa hýbať a pekne myslieť.
Fotografie: on-line archív Martina Nikodýma
