Liečba
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Pocit samoty, smútku, skleslá nálada, strata motivácie a ďalšie typické negatívne emócie. Súvisia s problémami v pracovnom, sociálnom alebo rodinnom prostredí. Niekedy trvajú len chvíľku – prechodné obdobie, inokedy ide o niečo závažnejšie a je potrebná odborná pomoc, v niektorých prípadoch aj hospitalizácia.
Je to len prechodné obdobie alebo už potrebujete odbornú pomoc?
Dajú sa duševné choroby liečiť?
Aké lieky vám môže lekár predpísať na liečbu psychických stavov?
Aké majú vedľajšie účinky?
Môžete lieky na duševné poruchy vysadiť bez konzultácie s lekárom?
Vedeli ste, že až 19 % populácie trpí nejakou duševnou poruchou? Napriek tomu, že sa vyskytujú čoraz častejšie, stále sa o nich málo hovorí a patria medzi „tabu“ témy aj v očiach pacientov. Duševné ochorenie pritom nie je nič, za čo by sme sa mali hanbiť. Je to rovnaké ochorenie ako cukrovka alebo vysoký krvný tlak. A čo je najdôležitejšie, dá sa liečiť.
Je to len prechodný stav alebo už ochorenie?
Možno sa pýtate, kde je hranica, od ktorej to už nie je len prechodná „depka“, ale problém, ktorý potrebuje odbornú pomoc? Nakoľko pri dušených chorobách neexistuje žiaden zázračný vzorec či test, ktorý by jednoznačne stanovil diagnózu, je to o niečo komplikovanejšie. Pomoc odborníka je prospešná, ak sú úzkosť a skleslá nálada prítomné v každodennom živote a bránia normálnemu fungovaniu.
Existuje účinná terapia psychických problémov?
Duševné poruchy sú choroba ako každá iná, aj pre ne existuje dostupná účinná liečba. Dôležité je včas rozpoznať symptómy a obrátiť sa na odborníka, psychiatra. Rovnako ako diagnostika, aj terapia je trošku komplikovanejšia a individuálna. Niekedy postačuje psychoterapia vo forme konzultácií/stretnutí a stačí len sa vyrozprávať, inokedy je potrebné aj nasadenie liekov – takzvaných psychofarmák. Sú to lieky, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém a ovplyvňujú tak psychiku, náladu a správanie.
Lieky pomáhajú pri týchto stavov:
AKÉ LIEKY VÁM MÔŽE LEKÁR PREDPÍSAŤ
Lieky na upokojenie a proti úzkosti
Liekmi prvej voľby na dušené poruchy v kruhu lekárov sú benzodiazepíny. Zahŕňajú širokú škálu liečiv, ako sú bromazepam, alprazolam, midazolam, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém a majú upokojujúci účinok. Často sa predpisujú pri nespavosti alebo nepokoji. Ide o lieky, ktoré by sa nemali užívať dlhodobo (nie dlhšie ako mesiac), nakoľko môžu spôsobovať vznik závislosti. Napriek tomu máme nadspotrebu týchto liekov.
Lieky proti depresii
Už aj z názvu je zrejmé, že reč je o liekoch na liečbu depresie, úzkosti, prípadne nespavosti. Tieto lieky zvyšujú v tele hladiny hormónov sérotonín a noradrenalín. Sú to hormóny, ktoré nám spôsobujú dobrú náladu a dodávajú motiváciu.
Napriek tomu, že všetky antidepresíva sú účinné, nemusia na každého účinkovať rovnako. Preto je dôležité hľadanie toho „správneho“ lieku, ktorý vám uľaví od nepríjemných emócií. Nie sú to lieky, od ktorých môžete očakávať zázraky zo dňa na deň. Ich účinok a tým aj prvé zlepšenie sa dostaví až po 1-2 týždňoch užívania.
Lieky na psychiku
Pri závažnejších diagnózach môže lekár pristúpiť aj k liečbe antipsychotikami. Tieto lieky pomáhajú pri psychických stavoch, keď už pacient stráca kontakt s realitou, prípadne sú prítomné halucinácie. Môže to byť spôsobené užívaním drog alebo človek trpí ťažkou formou depresie, prípadne schizofréniou. Často sa kombinujú aj so samotnými antidepresívami alebo sa predpisujú pri ťažkých stavoch, keď už antidepresíva nestačia.
Niektorí pacienti pri užívaní týchto liekov pociťujú zlepšenie po pár dňoch, iným začnú zaberať až po niekoľkých týždňoch. Často je pri nastavovaní liečby potrebná hospitalizácia, pretože pacient potrebuje kontrolu a podporu. Psychické ochorenie mu neumožňuje správne vyhodnotiť situáciu.
Už sa cítim dobre, môžem ich prestať užívať?
Nejeden z nás má tendenciu vysadiť lieky v prípade zlepšenia zdravotného stavu. To, či to je správne, závisí od daného lieku. Ak však ide o lieky na liečbu duševných porúch, vysadzovanie by malo byť postupné a určite za pomoci lekára. Nie všetky lieky spôsobujú závislosť. Avšak v prípade náhleho vysadenia sa prejavia abstinenčné príznaky, prípadne sa môžu depresia alebo úzkosť ľahko vrátiť. Je preto obzvlášť dôležité telo pomaly zvykať znova na zmenu a život bez liekov.
Aké nežiaduce účinky sa môžu prejaviť?
Ako každý iný liek, ani tieto lieky nie sú „zázračné“ a bez nežiaducich účinkov. U niekoho sú tieto nežiaduce účinky výraznejšie a možno práve u vás sa neprejavia vôbec. Ak užívate lieky zo skupiny benzodiazepínov na upokojenie alebo pri nespavosti, je veľká šanca, že sa budete cítiť ospalo. Preto by ste sa mali vyhnúť aj šoférovaniu. Môžete tomu predchádzať, keď ich budete užívať skôr večer pred spánkom (samozrejme, ak vám to lekár nenariadil inak). Vyhnúť sa alkoholu je pri týchto liekoch obzvlášť dôležité. Opatrní pri antidepresívach by ste mali byť, ak užívate často lieky na migrénu zo skupiny triptánov (sumatriptán, rizatriptán). Môžete si totiž ľahko navodiť sérotonínový syndróm. Je to závažný stav, pri ktorom sa výrazne zvýši hladina sérotonínu v tele.
Sérotonínový syndróm sa prejavuje:
- halucináciami,
- vysokými teplotami,
- výraznými zmenami krvného tlaku,
- nauzeou a vracaním,
- kŕčmi.
Ak užívate antidepresíva a spozorujete niektoré z týchto príznakov, určite vyhľadajte lekára.
Medzi najčastejšie vedľajšie účinky, ktoré môžete bežne pociťovať počas liečby psychofarmakami, patria:
- ospalosť,
- znížená koncentrácia,
- vracanie a závraty,
- priberanie,
- zmätenosť.
Sú lieky na duševné problémy určené aj pre mňa?
Všetky lieky na liečbu úzkosti sú bežne dostupné pre každého, kto ich potrebuje. Väčšina z nich je uhrádzaná zdravotnou poisťovňou, či už úplne, alebo len čiastočne. Majú dokázaný účinok, napriek tomu platí pravidlo, že každému zaberá niečo iné. Nakoľko sú to lieky, ktoré ovplyvňujú našu psychiku, či už účinkom, alebo nežiaducimi účinkami, mali by ste ich užívať pod prísnym dohľadom lekára. Ich predpísanie lekár vždy dôsledne prehodnotí.
Zvýšená opatrnosť je potrebná pri deťoch a tehotných ženách, kde treba zvážiť pomer prínosu a rizika. Zvážiť treba aj liečbu u starších ľudí. Vzhľadom na vek je častejšie potrebné upraviť/znížiť dávku. Viaceré sprievodné ochorenia zvyšujú riziko vedľajších účinkov.
Odbornú kontrolu zabezpečila PharmDr. Tatiana Foltánová, PhD, farmakológ na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Zdroje:
https://www.psychiatry.org/patients-families/what-is-mental-illness
https://www.nimh.nih.gov/health/topics/mental-health-medications#part_2362
https://www.mfsr.sk/files/archiv/44/revizia_zdravotnictvo_2.pdf
