Medzi chorobami z povolania sa, okrem iných, vyskytuje aj množstvo dermatóz. V poslednom čase však ich počet evidentne klesá. Problematiku týchto kožných ochorení nám priblížil dermatológ MUDr. Slavomír Urbanček PhD., prednosta Dermatovenerologickej kliniky SZUFNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Mohli by ste nám na úvod povedať, ako je definovaná choroba z povolania?
„Chorobou z povolania (ChzP) nazývame ochorenie, ktoré vzniklo pri plnení pracovných úloh, alebo v bezprostrednej súvislosti s plnením týchto úloh. Pojem „plnenie pracovných úloh“ je defi novaný v Zákone 437/2004 o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Zoznam chorôb z povolania je pestrou skupinou chorôb z rôznych medicínskych disciplín.“
Ste dermatológ. Aký je momentálny stav na Slovensku, čo sa týka kožných chorôb?
„Profesionálne dermatózy a infekčné ochorenia tvoria významný podiel chorôb z povolania u nás. Ostatné desaťročie prinieslo výrazný pokles chorôb z povolania, vrátane kožných. Analýza, porovnávajúca roky 1990-99 s obdobím 2000-2008, hovorí o 3-násobnom poklese profesionálnych dermatóz a až 7-násobnom poklese profesionálnych infekčných chorôb.“
O aké ochorenia v kožnej terminológii ide?
„Skupinu profesionálnych dermatóz zastupujú zápalové neinfekčné ochorenia kože – ekzémy a dermatitídy. Zjednodušene možno povedať, že ide o zápal kože, vyvolaný alergickým alebo dráždivým (iritačným) pôsobením zlúčeniny, s ktorou pacient prichádza v práci do kontaktu (obr.1). Skupinu profesionálnych infekcií kože zastupujú hlavne choroby prenosné zo zvierat na ľudí. Príkladom je plesňové ochorenie – trichofýcia, vyskytujúce sa u ošetrovateľov dobytka (obr.2). Druhou podskupinou sú choroby prenosné z človeka na človeka. Príkladom je svrab u zdravotníckych pracovníkov. Poslednou, dnes našťastie výnimočne sa vyskytujúcou chorobou z povolania, je rakovina kože.“
Čo sú najčastejšie príčiny profesionálnych dermatóz?
„Príčiny sa rôznia v závislosti od zloženia priemyslu v jednotlivých regiónoch. V banskobystrickom a žilinskom kraji boli najčastejšími príčinami ropné deriváty, najmä kovoobrábacie kvapaliny a gumárenské chemikálie.“
Aký je postup pri posudzovaní kožnej choroby z povolania?
„Pacienta s podozrením na profesionálny pôvod odošle praktický lekár k dermatológovi. Ten na základe podrobnej anamnézy a pomocných vyšetrení vysloví podozrenie na príčinnú súvislosť s výkonom práce. Nasleduje hlásenie podozrenia na ChzP regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (predtým ústav hygieny). Hygienik vykoná hygienický prieskum pracoviska. Na základe hygienického prieskumu a výsledkov vyšetrení dermatológ potvrdí, resp. vylúči chorobu z povolania. V prípade podozrenia spracuje dokumentáciu a odošle pacienta na príslušne oddelenie – kliniku pracovného lekárstva, kde sa defi nitívne rozhodne. V rámci stredoslovenského regiónu sme si zachovali rokmi osvedčený systém konzultačných dní, konajúcich sa 4x ročne, kde spoločne, komisionálne konzultujeme prípady kožných chorôb z povolania.“
Čo sa deje po priznaní choroby z povolania?
„Spracovaná dokumentácia sa posiela rôznym inštitúciam. Podľa priznaného bodového hodnotenia vypláca odbor úrazového poistenia Sociálnej poisťovne tzv. bolestné. Pacient zostáva, v závislosti od charakteru ochorenia, v dispenzári kožnej ambulancie a v evidencii kliniky pracovného lekárstva.“
Kedy má pacient nárok na odškodnenie z dôvodu sťaženia spoločenského uplatnenia?
„Niekedy sa stretávame so situáciou, že profesionálna dermatóza sa chronifi kuje aj napriek tomu, že pacient je preradený, a mimo expozície predmetnej škodlivine. Pokiaľ ochorenie pretrváva viac ako 1 rok, môže lekár podať návrh na uznanie sťaženia spoločenského uplatnenia.“
Spomínali ste, že počet kožných chorôb z povolania klesá. V čom vidíte príčiny?
„Príčin je viacero. Snáď najzásadnejšou je pokles a zmena štruktúry priemyselnej výroby. Množstvo podnikov zaniklo. Súčasne sa zvyšuje automatizácia výroby, čo znamená, že pacienti prichádzajú do styku so škodlivinami menej. V súlade s implementáciou európskych smerníc, zameraných na bezpečnosť práce, zvyšujú sa opatrenia, týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. Zamestnávatelia zväčša dbajú na pravidelné používanie ochranných pomôcok. Pozitívnu úlohu zohrávajú aj pracovné zdravotné služby vo väčších fi rmách. V poľnohospodárstve sa znižujú stavy hovädzieho dobytka, ktorý je hlavným pôvodcom trichofýcie.“
Môže byť príčinou poklesu aj samotný postoj pacienta?
„Domnievam sa, že áno. Často sa stretávame s prípadmi, kedy pacienti „odmietajú“ chorobu z povolania. Ak má napríklad sústružník, u ktorého bola dokázaná súvislosť s reznou kvapalinou, ekzém rúk, znamená to preňho preradenie na prevádzku bez kontaktu s touto kvapalinou. Pokiaľ zamestnávateľ zamestnanca nemá kam preradiť, zväčša to končí výpoveďou. V strachu zo straty zamestnania sa takýto zamestnanec chorobe z povolania bráni. Tu treba zdôrazniť, že lekár je povinný hlásiť podozrenia na chorobu z povolania, bez ohľadu na pacientov postoj.“
Slovo na záver?
„Mal by som povedať, že posudzovanie kožných chorôb z povolania je vzhľadom na forenznú výpovednú hodnotu mimoriadne zodpovedná úloha. Je dobré, že súčasná dermatológia už disponuje diagnostickými nástrojmi, pomocou ktorých vieme vysoko objektívne posúdiť súvislosť ochorenia s prácou človeka.“
Ďakujeme za rozhovor
