Kochleárny implantát (ďalej KI) je druh ušného implantátu, ktorý sa vkladá do vnútorného ucha ako pomôcka pre sluchovo postihnutých ľudí. V špecifických prípadoch môže zlepšiť sluch. Prvý implantát bol navrhnutý na Univerzite v Melbourne, v Austrálii.
Názory na zavedenie, resp. nezavedenie KI v detskom veku sa rôznia – existujú dôvody pre, aj proti. Je veľký rozdiel, či sa pre túto možnosť rozhodnú nepočujúci ľudia v dospelom veku, ktorí vlastnými skúsenosťami k tomuto rozhodnutiu dospeli, alebo sú to čerství rodičia nepočujúceho dieťaťa, ktorí túto pomôcku preň zvažujú.
Vývoj nových implantátov zlepšuje šancu na úspech
Dôležitú rolu v rozhodovaní zohráva fakt, kedy sa človek o tejto technológii dozvedel. Veda značne pokročila, a pokiaľ berieme za primárne informácie spred niekoľkých rokov, môže byť náš názor skreslený.
Proti tejto metóde sú často používané aj argumenty, poukazujúce na riskantnosť operácie. Pred zavedením implantátu je však každý jedinec viacnásobne testovaný, aby sa dala určiť jeho vhodnosť pre túto metódu. Nevyhnutnou podmienkou pre implantáciu je tiež funkčnosť minimálneho množstva vlákien sluchového nervu. Samotná operácia pritom trvá približne 3 hodiny.
Psychológovia upozorňujú na fakt, že implantát síce čiastočne sluch jedinca zlepší, neovplyvní však jeho schopnosť zvuky vnímať, rozoznávať a filtrovať. Deti, napriek opatreniam, mávajú problémy s hovorenou rečou, cítia sa menejcenné medzi zdravými rovesníkmi, a keďže práve vďaka implantátu vynechali znakový jazyk, nie sú často akceptované ani v komunite nepočujúcich bez implantátu. Preto môžu mať pocit, že ak nezapadnú, sklamú rodinu či učiteľov.
Rodičom býva možnosť implantátu navrhnutá zvyčajne krátko po narodení dieťaťa. Teda v čase, keď si dieťa ešte plne neuvedomuje, že je istým spôsobom hendikepované. Rodičia väčšinou nemajú nijaké informácie o iných možnostiach pre zaradenie svojho potomka do spoločnosti, ako sú škôlky a školy pre nedoslýchavé či nepočujúce deti. Rodičia preto berú možnosť implantátu ako šancu na normálny život.
Hlavné výhody KI:
1. Prístupnosť hovoreného slova v kritickom veku dieťaťa, kedy sa vyvíja schopnosť porozumieť hovorenej forme.
2. Väčšie možnosti vo vzdelávaní a pri nadväzovaní sociálnych kontaktov s počujúcimi rovesníkmi, resp. ochrana dieťaťa pred izoláciou, či možným ponižovaním.
3. Vďaka varovným signálom je jedinec silnejší v nečakaných situáciách, než sluchovopostihnutí bez implantátu.
4. Napriek tomu, že zákrok je invazívny, procedúra je bezpečná a rýchla.
5. Bolo dokázané, že ľudia s KI sa neskôr lepšie učia odčítať z pier.
Hlavné nevýhody KI:
1. Mnoho detí zaznamenáva veľmi malý, prípadne žiadny prospech z tejto metódy; zvuková terapia im neposkytuje dostatočný prísun pre vnímanie hovoreného jazyka.
2. V dôsledku dĺžky zvukovej terapie sa môže stať, že deti, ktorým implantát mohol pomôcť, zmeškajú vhodný čas pre osvojenie si jazyka.
3. Sebavedomie dieťaťa môže byť kvôli implantátu poznačené, pretože sa vníma ako osoba s fyzickou vadou.
4. Ako každý invazívny zákrok, aj zavedenie implantátu má – napriek svojej jednoduchosti – isté zdravotné riziká, ako každý zásah do ľudského organizmu.
5. Ľudia s implantátom sa musia vyvarovať silného magnetického poľa. Preto pre nich nie sú určité povolania a procedúry bezpečné.
6. Z dlhodobého hľadiska je otázna bezpečnosť implantátu, rovnako ako aj jeho vplyv na vývoj a rast dieťaťa.
7. U dieťaťa s implantátom môže byť zanedbané tradičné vzdelávanie nepočujúcich, pretože je kvôli implantátu považované za plne počujúce.
8. Dieťa s implantátom býva sledované lekárskymi expertmi, ktorí dlhodobo monitorujú implantát a jeho funkcie.
9. Dieťa môže byť odmietané zo strany iných sluchovopostihnutých, pretože sa jeho používaním líši do ostatných.
Nežiaduce následky KI môžu byť redukované:
– použitím vhodného materiálu a správneho merania,
– psychologickou konzultáciou celej rodiny po zákroku,
– pochopením, že implantát má limity, a prílišné očakávania nás môžu sklamať,
– dôkladným testovaním kandidátov; na určenie vhodných pacientov, pre ktorých má implantát najväčší prínos,
– uistením, že všetci zúčastnení sú dostatočne informovaní o procedúre a jej následkoch.
Dostatok informácií, ľahšie rozhodovanie
Zdravotníctvo by malo rodičom poskytnúť dôveryhodné informácie o výhodách a nevýhodách KI. Iba tak môžu rodičia dôkladne zvážiť, či urobia toto obrovské rozhodnutie v živote svojho dieťaťa. Prax však ukazuje, že mnohým deťom táto pomôcka zlepšuje život, ľahšie nadväzujú sociálne kontakty a rýchlejšie sa začleňujú do spoločenského života v čase dospelosti.
Zdroj : http://www.zak.co.il/d/deaf-info/old/ci-opinions, redakčne upravené a krátené.
Foto: http://www.scki.sk/ki.php
