Kedy hovoríme o migréne?

Bolesti hlavy sú všeobecne klasifikované podľa príčiny na primárne a sekundárne bolesti hlavy. Primárna bolesť hlavy je spôsobená nadmernou aktivitou alebo problémami so štruktúrami citlivými na bolesť v hlave. Primárna bolesť hlavy nie je príznakom základného ochorenia. Chemická aktivita v mozgu, nervoch alebo krvných cievach okolo lebky alebo svalov hlavy a krku (alebo nejaká kombinácia týchto faktorov) môže zohrávať úlohu pri primárnych bolestiach hlavy. Niektorí ľudia môžu tiež niesť gény, ktoré z nich robia jedincov viac náchylných na bolesti hlavy. Najbežnejšie primárne bolesti hlavy sú migréna, tenzná bolesť hlavy, trigeminálna autonómna bolesť hlavy. Niekoľko vzorov bolesti hlavy sa všeobecne považuje za typy primárnej bolesti hlavy, sú však menej časté. Tieto bolesti hlavy majú odlišné znaky, ako je nezvyčajné trvanie alebo bolesť spojená s určitou aktivitou. Hoci sa všeobecne považujú za primárne, každá by mohla byť príznakom základného ochorenia. Zahŕňajú bolesti hlavy vyvolané kašľom, cvičením a sexuálnou aktivitou. Niektoré primárne bolesti hlavy môžu byť vyvolané faktormi životného štýlu vrátane alkoholu, niektorými potravinami, zmenami alebo nedostatkom spánku, stresom.

Aura je zvyčajne vizuálna, ale môže byť aj zmyslová, motorická alebo môže ísť o verbálne poruchy. Najbežnejšie sú vizuálne aury. Vizuálna aura je ako elektrická alebo chemická vlna, ktorá sa pohybuje cez zrakovú kôru mozgu. Najznámejšia vizuálna aura sa nazýva fortifikačné spektrum, pretože jej vzor pripomína steny stredovekej pevnosti. Môže sa začať ako malá diera svetla alebo niekedy ako jasné geometrické čiary a tvary v zornom poli. Táto vizuálna aura môže expandovať do kosákovitého alebo C-tvaru objektu, s cik-cak čiarami na prednej hrane. Pri pohybe sa môže zdať, že rastie. Aury nie sú rovnaké u každého, takže vizuálna aura sa môže manifestovať aj ako svetlá škvrna alebo záblesk. Aury sú niekedy sprevádzané čiastočnou stratou videnia, ktorá sa označuje ako skotóm. Zvyčajne trvá 10 až 30 minút. Senzorická aura sa môže objaviť v rovnakom čase ako vizuálna aura, priamo potom alebo sama. Senzorická aura sa začína ako brnenie v jednej končatine alebo pocit necitlivosti, ktorý trvá 10 až 20 minút. Pocit sa môže šíriť na jednu stranu tváre a jazyka. Ďalšia forma aury spôsobuje prechodné rečové alebo jazykové problémy. Najvzácnejším prejavom aury je aura pri hemiplegickej migréne, keď dochádza k oslabeniu hybnosti končatiny a niekedy aj tváre na jednej strane tela. Migrenózna aura zvyčajne predchádza záchvatu migrény, ale môže sa vyskytnúť aj počas záchvatu. Migrenózna aura môže tiež nastať bez asociovanej bolesti hlavy.

Chronická migréna sa v predchádzajúcich klasifikáciách zaraďovala medzi komplikácie migrény, v novej klasifikácii (ICHD 3) predstavuje samostatnú bolesť hlavy. V priebehu času sa mení klinický obraz migrény, záchvaty bývajú častejšie, ich intenzita sa zmierňuje, ale ich frekvencia narastá. Bolesť hlavy sa vyskytuje viac ako 15 dní v mesiaci počas 3 mesiacov, pričom minimálne 8 dní predstavujú migrenózne bolesti hlavy. Redukuje sa obdobie, v ktorom je pacient bez záchvatu. Často dochádza k redukcii sprievodných príznakov, ako sú fonofóbia, fotofóbia, nauzea a vracanie. Progresia môže byť následkom mechanizmov, ktoré generujú vznik migrenóznych záchvatov (kortikálne sa šíriaca depresia), môže byť aj dôsledkom lézii, ktoré vznikajú pri atakoch migrény, ale najčastejšie vzniká následkom nadmerného užívania liekov proti bolesti. Výsledný obraz sa viac podobá tenznej bolesti hlavy, kde sa z času na čas objaví migrenózny záchvat. Aby bolo možné diagnostikovať chronickú migrénu, je veľmi dôležité poznať presný počet dní v mesiaci, keď osoba zažije bolesť hlavy akéhokoľvek druhu. To je najlepšie urobiť tak, že osoba si vedie denník bolestí hlavy. Hlásením len tých najzávažnejších bolestí hlavy totiž pacient môže dať lekárovi falošný dojem o ich skutočnej záťaži a následne môže byť vynechaná diagnóza chronickej migrény.

Chronická migréna sa v predchádzajúcich klasifikáciách zaraďovala medzi komplikácie migrény, v novej klasifikácii (ICHD 3) predstavuje samostatnú bolesť hlavy. V priebehu času sa mení klinický obraz migrény, záchvaty bývajú častejšie, ich intenzita sa zmierňuje, ale ich frekvencia narastá. Bolesť hlavy sa vyskytuje viac ako 15 dní v mesiaci počas 3 mesiacov, pričom minimálne 8 dní predstavujú migrenózne bolesti hlavy. Redukuje sa obdobie, v ktorom je pacient bez záchvatu. Často dochádza k redukcii sprievodných príznakov, ako sú fonofóbia, fotofóbia, nauzea a vracanie. Progresia môže byť následkom mechanizmov, ktoré generujú vznik migrenóznych záchvatov (kortikálne sa šíriaca depresia), môže byť aj dôsledkom lézii, ktoré vznikajú pri atakoch migrény, ale najčastejšie vzniká následkom nadmerného užívania liekov proti bolesti. Výsledný obraz sa viac podobá tenznej bolesti hlavy, kde sa z času na čas objaví migrenózny záchvat. Aby bolo možné diagnostikovať chronickú migrénu, je veľmi dôležité poznať presný počet dní v mesiaci, keď osoba zažije bolesť hlavy akéhokoľvek druhu. To je najlepšie urobiť tak, že osoba si vedie denník bolestí hlavy. Hlásením len tých najzávažnejších bolestí hlavy totiž pacient môže dať lekárovi falošný dojem o ich skutočnej záťaži a následne môže byť vynechaná diagnóza chronickej migrény.

Chronická migréna sa v predchádzajúcich klasifikáciách zaraďovala medzi komplikácie migrény, v novej klasifikácii (ICHD 3) predstavuje samostatnú bolesť hlavy. V priebehu času sa mení klinický obraz migrény, záchvaty bývajú častejšie, ich intenzita sa zmierňuje, ale ich frekvencia narastá. Bolesť hlavy sa vyskytuje viac ako 15 dní v mesiaci počas 3 mesiacov, pričom minimálne 8 dní predstavujú migrenózne bolesti hlavy. Redukuje sa obdobie, v ktorom je pacient bez záchvatu. Často dochádza k redukcii sprievodných príznakov, ako sú fonofóbia, fotofóbia, nauzea a vracanie. Progresia môže byť následkom mechanizmov, ktoré generujú vznik migrenóznych záchvatov (kortikálne sa šíriaca depresia), môže byť aj dôsledkom lézii, ktoré vznikajú pri atakoch migrény, ale najčastejšie vzniká následkom nadmerného užívania liekov proti bolesti. Výsledný obraz sa viac podobá tenznej bolesti hlavy, kde sa z času na čas objaví migrenózny záchvat. Aby bolo možné diagnostikovať chronickú migrénu, je veľmi dôležité poznať presný počet dní v mesiaci, keď osoba zažije bolesť hlavy akéhokoľvek druhu. To je najlepšie urobiť tak, že osoba si vedie denník bolestí hlavy. Hlásením len tých najzávažnejších bolestí hlavy totiž pacient môže dať lekárovi falošný dojem o ich skutočnej záťaži a následne môže byť vynechaná diagnóza chronickej migrény.

Chronická migréna sa v predchádzajúcich klasifikáciách zaraďovala medzi komplikácie migrény, v novej klasifikácii (ICHD 3) predstavuje samostatnú bolesť hlavy. V priebehu času sa mení klinický obraz migrény, záchvaty bývajú častejšie, ich intenzita sa zmierňuje, ale ich frekvencia narastá. Bolesť hlavy sa vyskytuje viac ako 15 dní v mesiaci počas 3 mesiacov, pričom minimálne 8 dní predstavujú migrenózne bolesti hlavy. Redukuje sa obdobie, v ktorom je pacient bez záchvatu. Často dochádza k redukcii sprievodných príznakov, ako sú fonofóbia, fotofóbia, nauzea a vracanie. Progresia môže byť následkom mechanizmov, ktoré generujú vznik migrenóznych záchvatov (kortikálne sa šíriaca depresia), môže byť aj dôsledkom lézii, ktoré vznikajú pri atakoch migrény, ale najčastejšie vzniká následkom nadmerného užívania liekov proti bolesti. Výsledný obraz sa viac podobá tenznej bolesti hlavy, kde sa z času na čas objaví migrenózny záchvat. Aby bolo možné diagnostikovať chronickú migrénu, je veľmi dôležité poznať presný počet dní v mesiaci, keď osoba zažije bolesť hlavy akéhokoľvek druhu. To je najlepšie urobiť tak, že osoba si vedie denník bolestí hlavy. Hlásením len tých najzávažnejších bolestí hlavy totiž pacient môže dať lekárovi falošný dojem o ich skutočnej záťaži a následne môže byť vynechaná diagnóza chronickej migrény.

Niektorí ľudia majú skúsenosť s komplikáciami migrény. Status migrenosus je stav, keď ľudia s touto komplikáciou majú ťažké záchvaty migrény, ktoré trvajú dlhšie ako 3 dni. Perzistujúca aura bez mozgového infarktu – zvyčajne aura odchádza po záchvate migrény, ale niekedy aura trvá viac ako jeden týždeň, potom perzistujúca aura môže mať podobné príznaky ako krvácanie do mozgu, resp. nedokrvenie mozgu, ale bez príznakov krvácania do mozgu, poškodenia tkaniva alebo iných poškodení pri zobrazovacom vyšetrení mozgu. Migrenózny infarkt je charakteristický tým, že symptómy aury trvajú dlhšie ako 7 dní, môžu signalizovať stratu krvného zásobenia do oblasti mozgu (mozgovú príhodu) a mali by sa vyhodnotiť neurozobrazovacím vyšetrením.

Niektorí ľudia majú skúsenosť s komplikáciami migrény. Status migrenosus je stav, keď ľudia s touto komplikáciou majú ťažké záchvaty migrény, ktoré trvajú dlhšie ako tri dni. Perzistujúca aura bez mozgového infarktu – zvyčajne aura odchádza po záchvate migrény, ale niekedy aura trvá viac ako jeden týždeň, potom perzistujúca aura môže mať podobné príznaky ako krvácanie do mozgu, resp. nedokrvenie mozgu, ale bez príznakov krvácania do mozgu, poškodenia tkaniva alebo iných poškodení pri zobrazovacom vyšetrení mozgu. Migrenózny infarkt je charakteristický tým, že symptómy aury trvajú dlhšie ako 7 dní, môžu signalizovať stratu krvného zásobenia do oblasti mozgu (mozgovú príhodu) a mali by sa vyhodnotiť neurozobrazovacím vyšetrením.

Niektorí ľudia majú skúsenosť s komplikáciami migrény. Status migrenosus je stav, keď ľudia s touto komplikáciou majú ťažké záchvaty migrény, ktoré trvajú dlhšie ako tri dni. Perzistujúca aura bez mozgového infarktu – zvyčajne aura odchádza po záchvate migrény, ale niekedy aura trvá viac ako jeden týždeň, potom perzistujúca aura môže mať podobné príznaky ako krvácanie do mozgu, resp. nedokrvenie mozgu, ale bez príznakov krvácania do mozgu, poškodenia tkaniva alebo iných poškodení pri zobrazovacom vyšetrení mozgu. Migrenózny infarkt je charakteristický tým, že symptómy aury trvajú dlhšie ako 7 dní, môžu signalizovať stratu krvného zásobenia do oblasti mozgu (mozgovú príhodu) a mali by sa vyhodnotiť neurozobrazovacím vyšetrením.

Niektorí ľudia majú skúsenosť s komplikáciami migrény. Status migrenosus je stav, keď ľudia s touto komplikáciou majú ťažké záchvaty migrény, ktoré trvajú dlhšie ako tri dni. Perzistujúca aura bez mozgového infarktu – zvyčajne aura odchádza po záchvate migrény, ale niekedy aura trvá viac ako jeden týždeň, potom perzistujúca aura môže mať podobné príznaky ako krvácanie do mozgu, resp. nedokrvenie mozgu, ale bez príznakov krvácania do mozgu, poškodenia tkaniva alebo iných poškodení pri zobrazovacom vyšetrení mozgu. Migrenózny infarkt je charakteristický tým, že symptómy aury trvajú dlhšie ako 7 dní, môžu signalizovať stratu krvného zásobenia do oblasti mozgu (mozgovú príhodu) a mali by sa vyhodnotiť neurozobrazovacím vyšetrením.

Niektoré lieky využívané na zmiernenie bolesti, nazývané nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), môžu spôsobiť bolesť brucha, krvácanie, vredy a iné komplikácie, najmä ak sa užívajú vo veľkých dávkach alebo dlhodobo. Bolesť hlavy spojená s nadmerným užívaním liekov vzniká hlavne pri nadmernom užívaní voľnopredajných liekov a liekov tlmiacich bolesť viac ako 10 dní v mesiaci alebo vo vysokých dávkach. Lieková bolesť hlavy (bolesť hlavy z nadmerného užívania liekov) sa vyskytuje, keď lieky prestanú zmierňovať bolesť a začínajú spôsobovať bolesti hlavy. Nadmerné bolesti hlavy spojené s užívaním liekov majú tendenciu vyskytovať sa každý deň alebo skoro každý deň, často zobúdzajú pacienta skoro ráno. Serotonínový syndróm je zriedkavý, potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa vyskytuje, keď má telo príliš veľa serotonínu. Zatiaľ čo riziko sa považuje za extrémne nízke, užívanie liekov proti migréne nazývaných triptany a antidepresíva, známych ako selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) alebo inhibítory spätného vychytávania serotonínu a norepinefrínu (SNRI), môže zvýšiť riziko serotonínového syndrómu. Tieto lieky prirodzene zvyšujú hladiny serotonínu a je možné, že ich kombinácia by mohla spôsobiť príliš vysoké hladiny. Triptany a SSRI alebo SNRI sa môžu používať spoločne, ale je dôležité dávať pozor na možné symptómy serotonínového syndrómu, ako sú zmeny v poznávaní, správaní a kontrole svalov (napríklad samovoľné trhanie svalov).

Niektoré lieky využívané na zmiernenie bolesti, nazývané nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), môžu spôsobiť bolesť brucha, krvácanie, vredy a iné komplikácie, najmä ak sa užívajú vo veľkých dávkach alebo dlhodobo. Bolesť hlavy spojená s nadmerným užívaním liekov vzniká hlavne pri nadmernom užívaní voľnopredajných liekov a liekov tlmiacich bolesť viac ako 10 dní v mesiaci alebo vo vysokých dávkach. Lieková bolesť hlavy (bolesť hlavy z nadmerného užívania liekov) sa vyskytuje, keď lieky prestanú zmierňovať bolesť a začínajú spôsobovať bolesti hlavy. Nadmerné bolesti hlavy spojené s užívaním liekov majú tendenciu vyskytovať sa každý deň alebo skoro každý deň, často zobúdzajú pacienta skoro ráno. Serotonínový syndróm je zriedkavý, potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa vyskytuje, keď má telo príliš veľa serotonínu. Zatiaľ čo riziko sa považuje za extrémne nízke, užívanie liekov proti migréne nazývaných triptany a antidepresíva, známych ako selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) alebo inhibítory spätného vychytávania serotonínu a norepinefrínu (SNRI), môže zvýšiť riziko serotonínového syndrómu. Tieto lieky prirodzene zvyšujú hladiny serotonínu a je možné, že ich kombinácia by mohla spôsobiť príliš vysoké hladiny. Triptany a SSRI alebo SNRI sa môžu používať spoločne, ale je dôležité dávať pozor na možné symptómy serotonínového syndrómu, ako sú zmeny v poznávaní, správaní a kontrole svalov (napríklad samovoľné trhanie svalov).

Niektoré lieky využívané na zmiernenie bolesti, nazývané nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), môžu spôsobiť bolesť brucha, krvácanie, vredy a iné komplikácie, najmä ak sa užívajú vo veľkých dávkach alebo dlhodobo. Bolesť hlavy spojená s nadmerným užívaním liekov vzniká hlavne pri nadmernom užívaní voľnopredajných liekov a liekov tlmiacich bolesť viac ako 10 dní v mesiaci alebo vo vysokých dávkach. Lieková bolesť hlavy (bolesť hlavy z nadmerného užívania liekov) sa vyskytuje, keď lieky prestanú zmierňovať bolesť a začínajú spôsobovať bolesti hlavy. Nadmerné bolesti hlavy spojené s užívaním liekov majú tendenciu vyskytovať sa každý deň alebo skoro každý deň, často zobúdzajú pacienta skoro ráno. Serotonínový syndróm je zriedkavý, potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa vyskytuje, keď má telo príliš veľa serotonínu. Zatiaľ čo riziko sa považuje za extrémne nízke, užívanie liekov proti migréne nazývaných triptany a antidepresíva, známych ako selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) alebo inhibítory spätného vychytávania serotonínu a norepinefrínu (SNRI), môže zvýšiť riziko serotonínového syndrómu. Tieto lieky prirodzene zvyšujú hladiny serotonínu a je možné, že ich kombinácia by mohla spôsobiť príliš vysoké hladiny. Triptany a SSRI alebo SNRI sa môžu používať spoločne, ale je dôležité dávať pozor na možné symptómy serotonínového syndrómu, ako sú zmeny v poznávaní, správaní a kontrole svalov (napríklad samovoľné trhanie svalov).