Interview
PríznakyV praxi sa venuje diagnostike a liečbe celého spektra duševných a sexuálnych porúch. Zároveň je súdnym znalcom pre tieto odvetvia medicíny, prednáša tiež o právnych otázkach v psychiatrii.
O tom, čo sprevádza Parkinsonovu chorobu, sme sa rozprávali s JUDr. MUDr. Jánom Uhrinom, MPH, psychiatrom a sexuológom z Psychiatrického oddelenia a Sexuologickej ambulancie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Na Slovensku vznikajú špecializované centrá na liečbu extrapyramidových chorôb. Ktoré choroby sú to? Čomu sa venuje centrum pri Neurologickej klinike v Košiciach?
Extrapyramídové choroby, sú choroby, pri ktorých sú poškodené časti mozgu, tzv. bazálne gangliá. Tie sú zodpovedné za kontrolu pohybu. Výsledkom je, že pacienti nie sú schopní normálne sa hýbať, mávajú obmedzený pohyb, abnormálne držanie tela, alebo mimovoľné pohyby.Takýto pacienti potrebujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť, ktorú im Neurologická klinika UNLP v Košiciach vie plnohodnotne poskytnúť.
Ako psychiater spolupracujem s centrom pri vyšetreniach pacientov, ktorí sú vhodní pre hlbokú mozgovú stimuláciu (DBS). Je to špeciálny neurochirurgický výkon, pri ktorom sa stimulujú určité časti mozgu, čím sa odstraňujú problémy s hybnosťou. Napriek tomu, že táto neurostimulačná metóda pomohla vo svete viac než 100.000 pacientom, nie je vhodná pre každého. Mojou úlohou je, aby som určil, pre ktorého pacienta je vhodná z psychiatrického hľadiska, prípadne, či nepotrebuje iným spôsobom upraviť svoju doterajšiu psychiatrickú liečbu. V centre sa venujem ako lôžkovým, tak aj ambulantným pacientom.
Pracujete na vysokošpecializovanom pracovisku. Poznajú pacienti dobre „Parkinsona“?
Parkinsonova choroba je vážne neurodegeneratívne ochorenie, takže pacienti aj rodinní príslušníci jej venujú veľkú pozornosť. Zaujímajú sa o všetko, čo je s ňou späté, najmä o otázky efektívnej liečby a zdravotno-sociálnej starostlivosti. Musím povedať, že pri tejto chorobe obzvlášť platí, že čím viac toho pacient vie, tým lepší priebeh má jeho ochorenie.
Poznáte aj to, ako sú na tom rodinní príslušníci pacienta?
Ako lekár, sa s rodinnými príslušníkmi zvyčajne stretávam až v neskorších štádiách, keď si už pacient nevie sám pomôcť a potrebuje pomoc aj od svojich najbližších. Stretávam sa s nimi najmä počas návštev na lôžkovom psychiatrickom oddelení. Sú pre pacientov neoceniteľnou pomocou a vzpruhou. V neskorších štádiách Parkinsonovej choroby je ich pomoc veľmi dôležitá.
Ako vplýva na priebeh choroby prostredie vôkol pacienta?
Parkinsonova choroba nie je chorobou svalov. Je to neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového systému, a ten následne vyvoláva problémy s pohybom. A pacient netrpí len pohybom. S Parkinsonom je spätých veľa psychiatrických problémov, ako depresie, nespavosť, neskôr až halucinácie. Je preto dôležité, aby bol pacient v kontakte so svojimi príbuznými, aby mu v správnom čase pomohli pri zvládaní zložitých stavov.
Parkinson, to nie sú iba problémy s pohybom. S ktorými psychickými problémami sa stretávajú vaši pacienti, a ako ich zvládajú?
Najčastejšími príznakmi Parkinsonovej choroby sú depresie a úzkosti. Dostavia sa už na začiatku choroby, ale väčšina pacientov sa s nimi dokáže dobre vyrovnať. Ak pretrvávajú dlhšie, je potrebné, aby navštívili psychiatra a prekonzultovali s ním možnosti liečby.
Ochorenie častokrát sprevádzajú aj ďalšie psychiatrické problémy, ako je nočné budenie, živé sny, alebo – naopak – nadmerná spavosť, ktorá je nebezpečná najmä pre šoférov. Zaujímavé je, že hoci ochorenie postihuje obe pohlavia rovnako, pomoc psychiatrov vyhľadávajú najmä ženy.
Osobitné miesto majú zrejme depresie…
Áno. Je to jedna z najrozšírenejších vedľajších sprievodných komplikácií Parkinsonovej choroby. Odhaduje sa, že ňou trpí 20 až 40 % pacientov. Na rozdiel od smútku, depresia je intenzívnejšia, trvá dlhšie časové obdobie a narúša vykonávanie každodenných činností.
Ľahšie formy depresie, zvládajú pacienti aj sami. O niečo ťažšie depresie sa dajú zvládnuť s pomocou psychoterapeuta, a keď nepomôže ani ten, máme tu široké možnosti moderných liekov. Na tie najťažšie formy, nazývané aj veľká depresívna porucha, sa využíva elektrokonvulzívna liečba.
Časom teda pribúdajú aj ťažšie psychické stavy?
Čím je vek pacienta vyšší, tým vyšší je aj výskyt ďalších závažných psychiatrických ťažkostí. U časti parkinsonikov dochádza k poklesu rozumových schopností. Pacienti si ťažšie plánujú a organizujú vlastný život. Pri dlhodobom zhoršovaní týchto problémov, môže parkinsonik klesnúť až na úroveň demencie.
Pomerne bežným vedľajším účinkom liekov na Parkinsonovu chorobu sú halucinácie, predovšetkým vizuálne halucinácie. Je dobré, aby o týchto veciach vedeli aj rodinní príslušníci, pretože postihuje až polovicu parkinsonikov.
Dlhodobé používanie anticholinérgnych a dopaminergných preparátov, čiže liekov na Parkinsonovu chorobu, môže viesť aj k rozvoju bludov, mánie a zmätenosti. Vzhľadom na ich vysoký výskyt, získali tieto problémy spoločný názov – psychóza spojená s Parkinsonovou chorobou.
Parkinsonovu chorobu sprevádzajú aj zmeny správania. Môžeme niektoré vymenovať?
Parkinsonovu chorobu sprevádza veľké množstvo nálad a zmien správania. Súhrne ich voláme kompulzívne a impulzívne poruchy správania. Ide o veľké množstvo typov, preto spomeniem len dve najčastejšie – chorobné hráčstvo a nadmerná sexualita. Tá sa môže prejavovať zvýšenou sexuálnou túžbou, vedúcou až k obťažovaniu partnera. Typické je aj nutkavé nakupovanie a priberanie na hmotnosti. Treba ale povedať, že toto správanie je spojené s vysokým obsahom dopamínu, účinnou látkou, ktorá má takéto vedľajšie účinky.
A čo liečba hlbokou mozgovou stimuláciou?
Tá je určená pre pacientov s ťažšou formou Parkinsonovej choroby. Pacient musí absolvovať najskôr tzv. indikačnú hospitalizáciu, na špecializovanom neurologickom pracovisku, aby sa zistilo, či je pre neho vhodná táto liečba. Overuje sa, či chorý netrpí demenciou, alebo ťažkou formou depresie (s bludmi), prípadne sa psychiatrickou liečbou upraví stav tak, aby bol pre túto liečbu vhodný.
V Košiciach už pár rokov funguje Regionálny klub Spoločnosti Parkinson Slovensko. Akú úlohu zohrávajú pacientske organizácie v živote pacientov?
Myslím si, že ich úloha je veľmi dôležitá. Od lekára, z knižiek, či z internetu, síce dostanete veľa odborných aj praktických rád, no niet nad podelenie sa, prediskutovanie vlastných skúseností. Organizovaní pacienti sú veľmi dobre informovaní, lepšie zvládajú nepriaznivé životné situácie, a vedia sa na ne najlepšie pripraviť. Sú jeden pre druhého nielen cenným zdrojom informácií, ale najmä silnou inšpiráciou a zárukou vzájomnej ľudskej podpory. Organizovaní pacienti hrajú nezastupiteľnú úlohu v pacientskom živote.
V Prešove zatiaľ takýto klub nie je. 26. februára tam však budete prednášať. Kde a o čom bude vaša prezentácia?
Prednášať budem o psychických ťažkostiach, ktoré majú pacienti s Parkinsonovou chorobou. Zameriam sa najmä na najúčinnejšie a najdostupnejšie liečebné postupy. Po prezentácií odpoviem na všetky otázky, ktoré budú mať účastníci semináru. Času tam bude dosť.
Čo by ste odkázali Prešovčanom a ľuďom z blízkeho okolia?
Takýchto stretnutí, kde majú dvaja lekári na vás čas vyše dve hodiny, nie je veľa. Sú to cenné chvíle, pretože sa vám môžu venovať vo väčšom kľude, mimo svojich ambulancií. Zároveň stretnete ľudí, ako ste vy, a zistíte, že nie ste sami, a že aj iných trápia úplne rovnaké veci. Každý, kto príde, verím, že nebude ľutovať. Všetci ste vítaní.
Fotografie: Ján Uhrín (osobný archív), ilustračné (shutterstock.com)
