Click here!

Doc. Jozef Šidlo: Súdny lekár skúma aj živé telá

Súdne lekárstvo je samostatný odbor medicíny, ktorý sa zaoberá vyšetrovaním a posudzovaním násilia na živých osobách a na mŕtvych telách, ako aj vysvetľovaním biologických, najmä lekárskych otázok pre trestné a občianske konanie. Počiatky súdneho lekárstva môžeme nájsť v starovekých ríšach a štátoch, kde vznikala potreba posúdiť niektoré odborné skutočnosti. V novoveku bolo dôležitým momentom legislatívne nariadenie pitiev, ktoré boli v stredoveku zakázané. Koncom 15. storočia sa v právnych poriadkoch pripúšťala tzv. obhliadka tela, a vo zvláštnych prípadoch aj pitva. Neskôr, na rakúsko-uhorských univerzitách, vznikali v rámci výučby medicíny aj katedry a ústavy súdneho lekárstva, na ktorých pôsobili kvalifikovaní vedci.

Novodobé dejiny súdneho lekárstva na Slovensku sa začali založením Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1919. V rámci Lekárskej fakulty vznikla výučbovej báza – Ústav súdneho lekárstva. Súdne lekárstvo sa stalo nielen predmetom medicínskej výučby, ale plnilo aj výkon súdnych pitiev a súdnolekárskych expertíz pre orgány justície.  V roku 1972 bola vydaná prvá slovenská systematická Príručka súdneho lekárstva. Prvá slovenská koncepcia súdneho lekárstva bola uzákonená v roku 1977. Sieť slovenských súdnolekárskych pracovísk bola dobudovaná v roku 1998. Rok 2004 bol zlomový vo vývoji súdneho lekárstva na Slovensku, kedy pracoviská prešli do kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ÚDZS). V súčasnosti sa pitvy vykonávajú na 9 pracoviskách na Slovensku.

O praxi a zákulisí súčasného súdneho lekárstva sa rozprávame s hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor súdne lekárstvo, doc. MUDr. Jozefom Šidlom, CSc., MPH. Ide o tému, ktorej sme sa zatiaľ nevenovali.

 

Pán docent, aké to je, byť súdnym lekárom?

Byť súdnym lekárom je v prvom rade náročné. Ako hovorieval jeden náš, bohužiaľ už nebohý kolega, súdne lekárstvo sa pohybuje medzi Anatómiou a Železničnou polikliniku – je hraničným odborom prakticky pre všetky ostatné medicínske odbory. Práca súdneho lekára vyžaduje široký záber a množstvo vedomostí aj z odborov zdanlivo súdnemu lekárstvu vzdialených. Popritom je ale práca súdneho lekára veľmi zaujímavá. Súdne lekárstvo sa nedá naučiť z učebníc: tieto umožnia začínajúcim adeptom len základnú orientáciu v odbore. Všetky ostatné vedomosti získava súdny lekár každodennou praxou. Súdny lekár nemôže ani po štyridsiatich, či dokonca viac rokoch praxe povedať, že už všetko vie, že už všetko videl, a že už ho nemôže nič prekvapiť. Napriek pokroku vedy, na mape súdneho lekárstva pretrvávajú mnohé biele miesta, ktoré vytvárajú priestor pre ďalšie vedecké skúmanie. Ďalším aspektom práce súdneho lekára je sledovanie mnohých ľudských osudov, niekedy tragických. Súdny lekár najlepšie vidí, čo všetko sa môže v živote stať, a aká tenká membrána je medzi životom a smrťou.

V ktorých prípadoch úmrtí sa vykonáva pitva v zmysle zákona?

Pitva sa vykonáva podľa rozhodnutia prehliadajúceho lekára, vo zvláštnych prípadoch (podozrenie na trestný čin) nariaďujú pitvu orgány činné v trestnom konaní. Legislatívna úprava výkonu pitvy a jej indikácií je presne uvedená v zákone č. 581/2004, v § 48. V uvedenom paragrafe je zakotvená aj možnosť odmietnutia pitvy počas života, ale zároveň aj možnosti, kedy sa pitva vykoná aj v prípade jej odmietnutia počas života. Písomné vyhlásenie o odmietnutí pitvy je evidované v databáze ÚDZS. Vo všeobecnosti je možné zhrnúť, že pitva sa nariadi v prípadoch tzv. náhleho úmrtia, neznámej príčiny smrti, pri pôsobení násilia, pri pracovných a rôznych iných úrazoch, po dopravných nehodách, otravách, samovraždách, pri napadnutí inou osobou atď.

Môžu ľudia svoje orgány písomne darovať počas života?

Pre darovanie orgánov nie je potrebné podať písomné vyhlásenie. Naša legislatíva predpokladá automaticky súhlas s darovaním orgánov. Podobne ako v prípade pitvy je možné počas života odmietnuť aj darovanie orgánov. Vyhlásenie musí spĺňať príslušné formálne parametre, a je evidované v databáze ÚDZS. Počas života je možné urobiť vyhlásenie o darovaní tela na výučbové účely, a to pre potreby odboru anatómia na Lekárskych fakultách, kde je momentálne situácia kritická. Tiel a ich častí potrebných na výučbu študentov medicíny je dlhodobý nedostatok.

Povedia vám orgány človeka, ako sa staral o svoje zdravie?

Samotné nálezy na orgánoch nám môžu napovedať len v určitých prípadoch, ako sa človek staral o svoje zdravie. Morfologické nálezy vždy potrebujeme skĺbiť  podľa možnosti s čo najväčším množstvom údajov zistených o živote človeka v danom prípade. Každý jeden organizmus je jedinečný. Vznik a vývoj chorobných zmien v orgánoch je podmienený viacerými faktormi, vonkajšími, ale aj vnútornými. Mnohí ľudia sú úzkostliví, navštevujú lekára aj pri objavení najmenších príznakov ochorenia, a napriek tomu nedokážu ani oni, ani lekári zabrániť rozvoju ochorenia. Mnohokrát dôjde k úmrtiu v mladom veku u ľudí, ktorí dodržujú odporúčanú životosprávu, športujú a skutočne sa starajú o svoje zdravie. Naopak, v mnohých prípadoch u ľudí, ktorí nedodržujú životosprávu, nestarajú sa o svoje zdravie, a dokonca s ním priam hazardujú, nezistíme také závažné chorobné zmeny, ako by sme na základe ich spôsobu života očakávali. Samozrejme, že vždy nemusí dôjsť k úmrtiu na základe štruktúrnych zmien orgánov. Mnohokrát ide o poruchu funkcie životne dôležitých systémov, a v takýchto prípadoch, najmä u mladých ľudí a u detí, nenájdeme v orgánoch nápadné chorobné zmeny.

Prerozprávate nám váš bežný pracovný deň?

Môj bežný pracovný deň sa začína ranným sedením, kde sa rozdeľuje práca, a riešia sa aktuálne organizačné otázky prevádzky pracoviska, t.j. pitevne a laboratórií, organizácia výučby… Pokiaľ mi vedúci lekár pridelí pitvu, tak sa oboznámim s prípadom, a idem do pitevne. Ak to daný prípad vyžaduje, kontaktujeme príslušníkov Policajného zboru, resp. pitvu vykonávame za ich účasti, pretože každú pitvu vykonávajú dvaja lekári. Po pitve je nutné vykonať administratívne úkony, t.j. vypísať príslušnú časť „Listu o prehliadke mŕtveho“, žiadanku na toxikologické, prípadne mikrobiologické, sérologické alebo iné vyšetrenie podľa charakteru prípadu, a zabezpečiť doručenie odobratých vzoriek do príslušného laboratória. V prípade pitvy nariadenej orgánmi činnými v trestnom konaní napíšeme predbežnú správu z pitvy. Potom píšem pitevný protokol, t.j. zaznamenávam všetko, čo som videl voľným okom pri vonkajšej a vnútornej prehliadke tela, teda pri samotnej pitve. Keď som zaradený v rozvrhu, tak sa po rannom sedení venujem študentom.

V iné dni potom spracovávam (po nevyhnutnej fixácii) vzorky tkanív a orgánov odobratých pri pitve, z ktorých pracovníci laboratória vyhotoviamikroskopické preparáty. Inokedy hotové preparáty prezerám v mikroskope, a sledujem mikroskopické zmeny štruktúry v tkanivách a orgánoch. Uzatváranie prípadu je potom syntézou anamnestických údajov, resp. vyšetrených okolností, vyhodnotenia makroskopického a mikroskopického nálezu, a výsledkov ostatných laboratórnych vyšetrení, kedy je, samozrejme, tiež potrebné, aby sa všetko zapísalo do pitevného protokolu. Popoludní je čas vyhradený pre semináre na pracovisku, prednášky, skúšanie študentov, konzultácie a ďalšie činnosti.

V dňoch, keď mám prehliadkovú službu, v regióne Bratislavského samosprávneho kraja vykonávam prehliadky všetkých zomretých mimo zdravotníckeho zariadenia. Z ďalších činností je to účasť na súdnych pojednávaniach, prípadne rekonštrukciách kriminálnych prípadov, organizácia a realizácia postgraduálneho vzdelávania, konzultačná činnosť pre rôzne štátne inštitúcie atď.

Dokážete zavrieť po práci dvere, a nemať v hlave ľudské telá?

Zavretím dverí v práci sa pre mňa pracovný proces určite nekončí – ale nemá to nič spoločné s laickými predstavami, že by som mal v hlave výjavy z pitevne. Práce je veľa, a nie je možné všetko stihnúť v priebehu oficiálnej pracovnej doby. Okrem znaleckej činnosti, ktorú nie je možné vykonávať v pracovnej dobe, je potrebné sa pripravovať na rôzne semináre, prednášky, kongresy a podobne. Ak chce človek urobiť niečo na viac, niečo iné, ako bežnú, každodennú prácu, napríklad publikovať, resp. zvyšovať si kvalifikáciu, je to možné iba na úkor svojho voľného času, a, žiaľ, aj rodiny.

Ste pracovisko, kde stážujú študenti medicíny?

Súdnolekárske pracovisko ÚDZS v Bratislave je na základe zmluvy s Lekárskymi fakultami Univerzity Komenského a Slovenskej zdravotníckej univerzity výučbovou bázou pre študentov medicíny.

Poodhalíte nám, čo všetko skúmate na tele pri vyšetrovaní?

V prvom rade musím povedať, že sa neobmedzujeme len na skúmanie tela. Ideálne je, keď súdny lekár môže byť účastný na prípade už od jeho začiatku, t.j. môže byť prítomný na mieste nálezu mŕtveho tela (nie vždy to musí byť miesto smrti), a vidí prostredie, kde sa telo nachádza, vidí predmety v jeho okolí, môže hovoriť s prípadnými svedkami… Po prehliadke tela a miesta nálezu pokračuje jeho práca v pitevni. Tu sa začína prehliadkou šatstva, pokiaľ je telo oblečené. Toto má veľký význam hlavne u osôb nezistenej totožnosti, a pri poraneniach spôsobených napadnutím inou osobou. Šatstvo sa väčšinou skúma v spolupráci s policajným technikom, ktorý zároveň zaisťuje nálezy a stopy potrebné pre identifikáciu osoby, a pre ďalšie vyšetrovanie prípadu. Pri vonkajšej prehliadke potom zisťujeme znaky dôležité pre identifikáciu osoby, ozrejmenie úrazového deja, samovražedného konania, útoku páchateľa atď. Zisťujeme následky pôsobenia násilia, chorobné zmeny na povrchu tela a na vnútorných orgánoch a tkanivách, ktoré nám ozrejmia aj príčinu smrti. Treba ale podotknúť, že súdny lekár nevyšetruje telá ľudí len post mortem, teda po smrti. Vyšetruje aj živé osoby, a to podľa potreby – buď obete, alebo páchateľov trestných činov, samozrejme, tiež v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Prebieha v súdnom lekárstve ďalšie vzdelávanie?

V súdnom lekárstve prebieha ďalšie vzdelávanie podobne, ako v iných medicínskych odboroch na Slovensku, a to už po desaťročia. Spočiatku bolo súdne lekárstvo nadstavbovým špecializačným odborom – nadväzovalo na vzdelávanie v patologickej anatómii. Preto lekári, ktorí sa chceli špecializovať v súdnom lekárstve, vykonávali prvú kvalifikačnú atestáciu z patológie, a až po absolvovaní príslušnej špecializačnej prípravy v súdnom lekárstve absolvovali nadstavbovú kvalifikačnú atestáciu, a stávali sa plnohodnotnými špecializovanými súdnymi lekármi. V súvislosti so zmenami v postgraduálnom vzdelávaní v medicínskych odboroch na Slovensku, kedy sme prešli k jednostupňovým kvalifikačným atestáciám, bolo aj súdne lekárstvo v roku 2010 ustanovené ako samostatný medicínsky odbor, a následne, v roku 2012, Ústav súdneho lekárstva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave získal akreditáciu Ministerstva zdravotníctva pre výkon postgraduálneho špecializačného štúdia.

Existujú v anatómii niektoré nezodpovedané otázky?

Myslím, že z pohľadu anatómie je ľudské telo a jeho základná štruktúra už dostatočne preskúmaná. Každý organizmus je iný, takže kolegovia pracujúci v klinických, predovšetkým chirurgických odboroch, využívajú spoluprácu s pitvajúcimi lekármi na hľadanie rôznych anatomických anomálií, napr. atypického priebehu cievneho zásobenia, periférnych nervov a pod., aby sa vyhli prípadným komplikáciám pri operačných výkonoch.

Je niečo, čo v médiách o vašej profesii neodznieva?

Nielen v médiách, ale aj medzi laickou verejnosťou nie je v dostatočnej miere známe, že vôbec existuje samostatný medicínsky odbor súdne lekárstvo. Súdni lekári sú väčšinou označovaní ako patológovia (čo sú v skutočnosti špecialisti iného medicínskeho odboru), v lepších prípadoch ako súdni patológovia. Dokonca – niektorí sú schopní uveriť, že súdny lekár je závodný lekár na súde… A to v čase, keď televízne programy sú presýtené rôznymi seriálmi s kriminalistickou tematikou, kde pôsobenie súdneho lekára nie je možné vynechať…

Ďakujem za poskytnutie rozhovoru.

Ilustračné foto

Pridaj komentár