Pochádza z Prešova. Už na základnej škole pôsobil v speváckom zbore, neskôr v školských kapelách. Dostal sa do finále v televíznej šou Slovensko hľadá SuperStar 2. Po nahratí debutových singlov Keď nie si tu a Stratená nájdená, ako aj množstve vystúpení na rôznych akciách doma i v zahraničí, sa presadil v televíznej šou Hit storočia. V roku 2008 vydal svoj debutový CD album, a o rok neskôr sa zúčastnil slovenského finále o postup do medzinárodnej súťaže Eurovision Song Contest, s pesničkou Nado mnou. Minulý rok vydal nový singel s názvom Porazený. Rozprávam sa so spevákom, Jakubom Petraníkom.
BMI, tlak, cholesterol, cukor a slabé miesta v tele. Poznáte ich?
BMI poznám, to mám myslím 21, alebo tak nejak. Teda neviem, či je to dobré, alebo zlé, ale v každom prípade neviem presne aktuálny stav, keďže som sa už dlho nevážil. Cholesterol, myslím, súvisí s jedením mastných jedál, a tých jem požehnane. No, snáď sa s tým môj organizmus zatiaľ vyrovnáva dobre… Cukor mám zrejme tiež v pohode. Všetky tieto veci budem riešiť, keď budem cítiť, že nie je niečo v poriadku. Možno to nie je správne, ale zatiaľ som mladý, a moje telo by sa malo vysporiadať s takýmito vecami samo. A slabé miesta? Neviem, čo sa tým konkrétne myslí, no napríklad ja mám trošku problémové kolená.
V klipe Porazený ste celý od „krvi“. Zvládate bežné odbery krvi?
No, to je práve také zvláštne. Mne krv nevadí, dokonca raz som si krájal žemľu s novým nožíkom, a popritom som si do dlane nechtiac urobil zárez na 7 stehov – a skončil som na pohotovosti… Vtedy tieklo veľmi veľa krvi, a nevadilo mi to. V klipe sme to nahradili potravinovým farbivom. No odber krvi mi vadí veľmi. Nejde o bolesť, ani o krv. Ide skôr o to, že mi je to veľmi nepríjemné, keď si uvedomujem, že mám v ruke kus ihly. Až mi behá mráz po chrbte.
Individuálne štúdium na gymnáziu. Aké sú jeho plusy a mínusy?
Na prvý pohľad vyzerá individuálne štúdium na gymnáziu ako „cool“ vec. Študent nemusí vstávať do školy, môže pracovať na svojom kariérnom postupe. Je viazaný len niekoľkými termínmi do roka, kedy musí prísť na skúšky. Pre mňa to bolo ideálne riešenie. No časom človek objaví aj mínusy. Spätne mi chýba, že som nemal na strednej škole kolektív. Mal som síce priateľov, a niektorých zo školy mám aj dodnes, ale to nie je to, o čom rozprávam. Skôr myslím stretávky, školské výlety, spoločné prežívanie stresov na maturite, a podobne. Ja som mal na gymnáziu formu štúdia ŠJP (štúdium jednotlivých predmetov), a to v preklade znamená, že som nemal spolužiakov. To vnímam ako mínus. Samozrejme aj to, že som nemal stužkovú.
Zostať zdravý v chrípkovom období. Venčíte psíka, posilňujete?
Chrípku som mal minulý rok, ale to asi kvôli tomu, že som bol oslabený. Stalo sa to práve po nakrúcaní videoklipu „Porazený“. Prvý deň ráno – jazero, vonku bolo pod nulou, a tam sme poriadne vymrzli. Druhý deň sme točili krvavý kúpeľ – takže 8 hodín vo vani, a hneď potom v košeli, na terase, dotočiť posledné zábery. Nebolo to príjemné, ale stálo to za to. Mám výborný zážitok. Psíka venčím niekoľkokrát za deň; aj keď nie vždy sa podarí dlhá prechádzka, kvôli časovej obmedzenosti. Do posilňovne sa snažím chodiť každý druhý deň. Začal som intenzívnejšie po Novom roku. Uvidím, ako dlho mi to vydrží.
Hlasivky a technika spevu. Viete, ako si hlasivky šetriť?
Kedysi som, občasne, zašiel k Alenke Čermákovej. Veľmi sa mi páči štýl, akým vyučuje, no priznám sa, že poslednú dobu som nemal veľmi čas na hodiny spevu. Zájdem k nej, len keď si s niečím neviem rady. No v každom prípade je výborné pripomínať si veci, ktoré ma naučila. Sú to také malé-veľké triky a rady, ako si veci v speve uľahčovať. Hlasivky si šetrím práve vecami, ktoré ma naučila Alenka, a ešte aj Julka Smolková, no tá ešte v Prešove. No ak narážate na to, či si hlasivky šetrím tým, že nepijem studené a bublinkové, tak nie. Pravidelne otužujem hlasivky, aby neboli v šoku, keď sa raz napijem studenej vody.
Hudobný priemysel. Čo všetko vám dáva, odkrýva alebo hovorí?
Hudobný priemysel je jedna veľká skupina ľudí, ktorá sa v dnešnej dobe snaží, poväčšine za svoje peniaze, produkovať single, albumy a klipy. Teda od nejakého roku 2008, čo si pamätám, to funguje takto. Hudba sa prestáva kupovať, pretože človek má milión možností, ako k nej prísť aj zadarmo. Tým pádom vydavatelia nemajú záujem podporovať za svoje peniaze interpretov. Hudba má ľudí tešiť, a má tešiť aj samotných interpretov. Preto sa snažím, robiť ju čo najlepšie a najosobnejšie. Hudba ma hudba, a teším sa, ak sa páči iným.
Vzťah ku charite. Podnikli ste niečo, čím ste podporili dobrú vec?
Charitu robím celoročne. Najviac pomáham útulkom, a všeobecne psíkom. Nikdy neodmietnem pozvanie na charitatívne podujatie, ak to má zmysel. Jedna z mojich najobľúbenejších charitatívnych akcií je „CEZ SLOVENSKO NA BICYKLI ZA 5 DNÍ“. Tam sa každoročne stretávame s rôznymi umelcami, moderátormi, hercami, a brázdime SLOVENSKO spolu s hendikepovanými športovcami – na bicykloch, na handbikoch. Snažíme sa ľuďom ukázať, že aj hendikepovaní ľudia patria k nám, a sú takí, a možno aj lepší, ako my. Minimálne majú oveľa menej komplexov, ako my, „zdraví“ (úsmev).
Vystúpenia, pesničky v éteri a album. Kedy a kde si vás zažijeme?
Chystáme nový singel, aj s klipom, ktorý vyjde, ak všetko pôjde dobre, niekedy pred letom. Malo by to byť niečo veľmi zábavné, tak dúfam, že sa to podarí. Čo sa týka vystúpení, tak v marci máme koncertíky so šansónovým klubom Jozefa Bednárika. Na to sa teším. Veľmi.
Fotografie: on-line archív Jakuba Petraníka, Thomas Thurzo (ateliérové) a Lenka Imrichová (so štábom).
