Príznaky(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Asi každý z nás sa už stretol s vetou „Nebuď taký hypochonder!“.
Nie vždy si pritom uvedomujeme, že hypochondria je oficiálna choroba (F452), ktorú treba liečiť rovnako, ako iné choroby.
O hypochondrii je verejnosť informovaná len minimálne, alebo má o nej celkom mylné predstavy. Hypochonder nie je žiadny simulant.
A navyše, hypochondriu môžu sprevádzať depresie a úzkosti, čo prináša mnoho problémov nielen samotnému pacientovi, ale aj lekárom.
Čo je hypochondria?
Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb patrí hypochondria k somatoformným poruchám. Spoločným znakom týchto porúch je opakované udávanie istých telesných príznakov, bez zjavnej fyzickej choroby.
Kto je hypochonder?
Hypochondrický pacient sa neustále dožaduje lekárskych vyšetrení, a to napriek tomu, že všetky nálezy boli opakovane negatívne. Zároveň neverí lekárom, ktorí ho ubezpečujú, že udávané príznaky nemajú somatický (telesný) podklad. Aj preto v nás slovo „hypochonder“ vyvoláva skôr posmech než ľútosť.
Ako sa prejavuje hypochondria?
Pacient s hypochondrickou poruchou je prehnane zaujatý možnosťou, že trpí jednou alebo viacerými vážnymi chorobami. Najčastejšie sa zameriava len na 1 alebo 2 orgány, či sústavy tela – typická je oblasť brucha, srdca a hlavy.
Ako sa „správa“ hypochonder:
- má prehnané a neopodstatnené obavy o svoje zdravie,
- trpí neprimeraným sebapozorovaním a strachom z chorôb,
- často navštevuje lekárov s tými istými (alebo vždy inými) príznakmi,
- dožaduje sa lekárskych vyšetrení, ktoré však nepotvrdia jeho obavy,
- preháňa pri popisovaní svojich ťažkostí,
- neverí lekárom a ich odbornosti,
- skúša rôzne typy voľnopredajných liekov a vitamínov,
- využíva rôzne liečebné procedúry.
Hypochonder je puntičkár
Typického hypochondra zaujme aj minimálna odchýlka od normálu. Začne sa venovať takmer každému „príznaku“, ktorému by iný človek nevenoval veľkú pozornosť. Napríklad aj obyčajné kýchnutie, dočasne zrýchlený tep, či slabé sčervenanie kože môže uňho vyvolať hlbokú úzkosť, ktorú bude chcieť oslabiť okamžitou návštevou lekára.
Ďalšie „nebezpečenstvo“ tkvie v tom, že hypochonder dokáže sám seba presvedčiť o vlastnej chorobe, čím obvykle pozmení aj niektoré telesné funkcie. Autosugescia je dávno dokázaná vec. Chcete malý príklad? Ak sa sústredíte na svoj dych, môžete ho zrýchliť, alebo spomaliť.
Špecialista – áno, psychiater a psychológ – nie!
Keď sa opýtate hypochondra, akých lekárov so svojimi problémami navštívil, vymenuje vám celý zoznam odborníkov. Hoci sa podrobil najrôznejším vyšetreniam, negatívny výsledok ho nikdy neuspokojil. Aj preto spochybňuje vyšetrenia a schopnosti lekárov.
Ak ktorýsi lekár naznačí, že jeho ťažkosti môžu byť psychického rázu, hypochonder túto eventualitu razantne odmietne. Preto sa iba málo pacientov s touto poruchou dostane do rúk psychiatrov a psychológov. Pritom ide o ochorenie psychického charakteru.
V populácii je iba u 1 až 2 % pacientov diagnostikovaná hypochondria. Zvyšok ostáva v rukách ostatných lekárov.
Kedy sa začína prejavovať hypochondria
Hypochondrické sklony sa môžu objaviť už v adolescencii, naplno však prepuknú obvykle v dospelosti (okolo 30. – 40. roku života). Vek nie je presne ohraničený, takže táto porucha môže nastúpiť aj v neskoršom veku, hoci je to výnimočné.
Prvé príznaky možno spozorovať po tom, ako človek prežil určité závažnejšie ochorenie. Napriek tomu, že došlo k fyzickému uzdraveniu, jedinec to nemusí takto vnímať aj emocionálne.
Typický priebeh hypochondrickej poruchy:
- Človek prežíva stresujúce obdobie, alebo trpí bežnou somatickou chorobou (napr. chrípka).
- V tom čase si všimne nejaký telesný pocit, ktorý chybne interpretuje („Bolí ma hrudník – čo ak mám rakovinu? Tá je dnes veľmi rozšírená.“)
- Potom sa začne zameriavať na spozorovaný príznak. Zvýšené sebapozorovanie vedie k prežívaniu úzkosti („Ešte ma začala bolieť aj hlava a žalúdok – to určite bude rakovina! Teraz sa mi rozširuje po celom tele.“)
- Pacient navštívi lekára. Všetky vyšetrenia sú však negatívne. Pacient výsledkom vyšetrenia neverí, vníma ich ako neschopnosť a nepozornosť lekárov. Navštívi teda iného špecialistu; to sa môže veľakrát opakovať. Naďalej úzkostne pozoruje všetky telesné funkcie a akákoľvek „nová“ odchýlka potvrdzuje jeho domnienky („Ten doktor nevie, čo robí! Mňa to skutočne bolí, no on sa o mňa nezaujíma! Všetky príznaky nasvedčujú rakovine! Asi mi len nechcú povedať, že zomieram…“).
- Lekár odporúča návštevu u psychiatra, čo pacient takmer vždy odmietne („Ja nie som blázon, aby som chodil k psychiatrovi! Liečte mi rakovinu!“)
Uvedený príklad je len ukážkou toho, ako môže svoje príznaky vnímať hypochonder. Každý človek je však jedinečný, čo sa prejavuje odlišným vnímaním subjektívnych ťažkostí.
Byť nadpriemerne informovaný – nič dobré pre hypochondra
V dnešných časoch stačí poznať názov choroby a internet vypátra všetky informácie, procedúry, liečebné metódy a výskumy. Rozhodne je dobre, ak máme aké-také povedomie o tom, čo nám môže byť. U hypochondrického človeka je to však skôr na škodu.
Keď sa objaví nejaká nová choroba (napríklad prasacia chrípka, ADHD, AIDS, rakovina), hypochonder si ju podrobne naštuduje. A zrazu začne objavovať príznaky na sebe samom. Keďže internet mu detailne opíše symptómy ochorenia, hypochonder ich vie neskôr odprezentovať aj lekárovi. Takto sa spustí vlna lekárskych vyšetrení. A potom odhaliť, čo je pravda a čo nie, je neľahká úloha.
Nie je hypochonder ako hypochonder
Všimli ste si vo svojom okolí niekoho, kto sa zaoberá svojimi zdravotnými ťažkosťami intenzívnejšie ako iní? Takýto prejav nemusí automaticky znamenať, že osoba trpí hypochondrickou poruchou. Musíme byť však všímaví.
Úlohou tých najpovolanejších – lekárov, je vylúčenie alebo potvrdenie skutočnej telesnej choroby. Väčšinou to nie jednoduchá úloha, keďže mnohé choroby sú náročné na presnú diagnostiku. Práve hypochondrická porucha je ťažko diagnostikovateľná. No skúsený psychiater by mal vedieť odlíšiť hypochondriu od iných psychických porúch.
Ochorenia, pri ktorých sa môžu objavovať hypochondrické sklony:
- hypochondrický blud pri schizofrénii,
- hypochondria pri panickej poruche či obsedantno-kompulzívnej poruche,
- hypochondria pri larvovanej (skrytej) depresii – ide o špecifický typ depresie, keď pocity viny a smútku vyúsťujú do telesných ťažkostí.
Hypochondrické môže byť aj dieťa, ktoré túži po väčšej pozornosti rodičov. Nevedomky sa snaží prilákať pozornosť svojich rodičov, a tak začína byť častejšie chorľavé.
Liečba hypochondrie – aké mám možnosti?
Hypochondria je zložitý problém pre všetkých zúčastnených lekárov. Pozornejší lekár by mal informovať svojich kolegov, aby zbystrili pozornosť pri konkrétnom pacientovi.
Platí, že hypochondrický pacient by sa mal dostal do opatery psychiatra, keďže iba ten disponuje správnymi diagnostickými nástrojmi na zahájenie liečby. Štandardnou metódou je dlhodobá psychoterapia, v závažnejších prípadoch pacient užíva lieky.
V procese psychoterapie sa využíva istá forma tolerancie. Terapeut si pozorne vypočuje symptómy pacienta, avšak bez toho, aby s ním polemizoval, či skutočne existujú. Skôr sa zameriava na to, aby pacientovi vysvetlil prepojenosť medzi stresom a telesnými ťažkosťami.
Počas sedení by mal terapeut zistiť, v ktorých situáciách dochádza k zvýšenej citlivosti na podnety, či psychickej nepohode. Pozoruje všetky negatívne sklony pacienta, pričom ho učí myslieť pozitívne. Pokiaľ usúdi, že najbližšie okolie prehlbuje pacientov problém (napr. tým, že ho ľutuje a správa sa k nemu ohľaduplne), zahrnie do liečby aj rodinu, príbuzných alebo priateľov.
Rady na záver
- Vyberte si lekára, ktorému dôverujete. Absolvujte uňho preventívne prehliadky, čo prispeje k vášmu pokoju.
- Nebojte sa psychiatrov a psychológov. Tak ako niekedy potrebujeme zašiť ranu na nohe, potrebujeme zašiť aj rany na duši.
- Nehanbite sa za to, že navštevujete psychiatra. Vždy je to lepšie, ako zbytočne trpieť.
Zdroje:
http://www.nczisk.sk/Standardy-v-zdravotnictve/Pages/Medzinarodna-klasifikacia-chorob-MKCH-10.aspx
http://www.opsychologii.cz/clanek/14-diagnoza-hypochondrie/
https://primar.sme.sk/c/4116840/hypochondria.html
1 odpovedí na “Hypochondria – panický strach z choroby”