Dala si odobrať krv a zistiť celkový zdravotný stav u praktického lekára. Vyšetrenia, po ktorých zaznela diagnóza: cukor nad dvadsať… Nevedela o tom, na preventívnej prehliadke bola naposledy pred 5 rokmi, a nezistili nič zlé, iba zvýšený krvný tlak. Dostala vtedy liek, ktorý užíva podnes. Stalo sa to v období pred Vianocami, nemala ani chuť do jedla. Bola z toho zľaknutá, netrávilo jej dobre. Rozprávam sa so seniorkou, pani Elou z Bratislavy, ktorá sa tretí rok lieči na diabetes mellitus druhého typu.
Prvýkrát u diabetológa. Spomeniete si na tú situáciu?
Lekárka mi vynadala, že som sa neliečila. Povedala mi, že som zanedbaná cukrovkárka. Veľmi zlý pocit… Bránila som sa, že som o tom nevedela. Veď ak by som sama nešla na odber krvnej vzorky, tak možno dodnes neviem o tom, že mám diabetes mellitus „dvojku“. Inak, sestrička mala so mnou dosť trápenia – keď mi brala krv, nešlo to… Nik v celej rodine nič také nemal. Lekárka sa mi venovala asi desať minút, a predpísala mi lieky. Zarazilo ma, že mi zakázala ovocie – od detstva ho obľubujem.
Obdobie liečby cukrovky. Popíšete nám vaše kroky?
Moja dcéra zareagovala tak, že mi objednala časopis Diabetik, kde sú aj recepty – chodí mi do schránky poštou, čo je dobré. Nič mi v ambulancii nedali, sama som zašla do kníhkupectva, a kúpila som si knižky o vysokom tlaku, a o cukrovke. Lekárka ich videla, a povedala, že to je môj problém, a konzultácia týmto skončila…
Cukor mi klesol z 20 na 6, za šesť týždňov tvrdej diéty. Požiadala som lekárku aj o častejšie kontroly, tak 6-krát do roka, a ona mi povedala, že jedine, ak si priplatím. V priebehu roka som sa dostala na cukor 14, mávala som tiež 7, aj 8. Neskôr – na to, že po tých dvoch liekoch cez deň zaspávam – lekárka reagovala tak, že „čo už s vami“… a pridala mi tretí…
Mala som dojem, že ma nepočúva, neguje… Do ambulancie ma vždy zobrala nevrlo, v čakárni som bežne strávila 3 – 4 hodiny: najskôr boli odbery, a čakali sme potom ešte na výsledky.
Sestrička bola milá – keď sme sa vážili, nehrešila ma, a navrhla mi častejšie prechádzky… Ale ak mám ísť na ne sama, je to pre mňa ťažké.
Keď teraz o tom hlbšie premýšľam, je možné, že moja cukrovka súvisí s náhlym úmrtím môjho manžela – nespávala som dobre, „dojedala sa“ v noci, bola som „dole“…
Zmenili ste lekára. Riešili ste doplatky, účinky liekov?
Jedna z dcér mi navrhla, aby som prešla k inému diabetológovi. Chorobopis som si bola, o pár dní, prevziať od sestričky – s tým, že som našla lekára, ktorý je bližšie môjho domu.
Perfektná správa pre mňa bola, že si smiem vybrať lekára. Moja predošlá lekárka vytvárala vyslovene zlú situáciu.
Druhý pán doktor ma prijal, zapôsobil na mňa veľmi láskavo. Možno bol milý aj kvôli tomu, že som nebola pacientka VŠZP, ktorá mu nechce preplácať úkony… Povedal mi, že ma zoberie, ale je možné, že zakrátko bude musieť skončiť, a odíde pracovať do zahraničia.
Zdôverila som sa mu, že lieky ma cez deň utlmovali, a pýtala som si od neho také, ktoré ma nebudú uspávať. Zmenil mi lieky, mám teraz tabletky s riadeným uvoľňovaním, a to je výborné, vyhovuje mi to. Teraz mám aj o niečo lepšie trávenie. Liečbu dodržiavam, zatiaľ lieky mám, beriem dva – sú z Francúzska a zo Slovinska. Verím im, lebo ten francúzsky brala aj moja matka, a druhý – Slovinci sú nám, ako národ, blízki.
Voľakedy tu bola Slovakofarma, Biotika, tie už nie sú… Predtým som platila 34 Eur za lieky za 3 mesiace, a teraz len 17 Eur. Znížil sa mi pri nich krvný tlak.
Lekár bol dôsledný. Poslal ma na kompletné vyšetrenia, aj na sono, a dal mi záznamník diabetika. Poučil ma, že si mám zohnať kockový cukor alebo Colu, vraj to mám nosiť so sebou.
Stále nechápem to, že si mám dodávať cukor, keď ho mám dosť. Ale vraj je to tak… Priznala som mu, že som si raz urobila puding, keď som prahla po sladkom.
Na ďalšieho lekára som sa pýtala ľudí v čakárni – vraveli mi o jednom, ktorý ordinuje neďaleko. Osobne mám väčšiu dôveru v mužský pohľad, a tak pôjdem v lete opäť k lekárovi…
Myslím si, že najmenej 40 percent robí prístup lekára k pacientovi. Ak som v pohode, nemám pocit tlaku…
Vnímanie ochorenia. Zmierili ste sa s cukrovkou?
Zaskočilo ma to. Absolútne som si nechcela pripustiť, že mám cukrovku. Nový doktor ma sledoval každé dva týždne, nie raz za 4 mesiace, ako lekárka – ani som si u nej neľahla, nevyšetrila ma… Musela som jej doniesť, čo som zjedla za posledné dni, škrtala mi to, a „štekala“ na mňa. Pritom sa stravujem doma, nechodievam po reštauráciách, a sladkého som nikdy veľa nejedla.
Môj súčasný praktický lekár je ku mne fantastický. Poslal ma aj na cétečko, keď som si ho pýtala kvôli zvýšenému krvnému tlaku… V mladosti som nebola liečená na žiadnu chorobu, mám akurát vyoperovaný žlčník. Cukrovku som prijala ako osud – nemala som ľahký život.
Možno, keby som mala po svojom boku muža, ktorý by sa o mňa finančne postaral, nemusela som byť v jednom pracovnom kolotoči do sedemdesiatky. Závodní lekári volali ľudí „na krv“ každé dva roky, to bolo dobré.
Neviem presne, kedy som cukrovku dostala – nie je to cítiť, nebolí to. Som presvedčená, že len v našom dome môže byť aj niekoľko cukrovkárov, a nevedia o tom. Ja som nebola nikdy mlsná, že dostanem výplatu, a poďme si sadnúť do cukrárne. Radšej si urobím riadne stredoslovenské jedlo – vždy mám doma kyslú kapustu, čistí mi žalúdok. Dcéry, vnúčatá a známi vedia, že mi nemajú kupovať sladké…
Smäd v noci mám už asi 30 rokoch. A stáva sa mi, že akonáhle je pred dažďom, alebo prší, chce sa mi spať. Ale nezaspím, som meteosenzitívna. Či aj to súvisí s cukrovkou, neviem.
Byť na inzulíne… Ako veľmi ste od toho vzdialená?
Neviem si to ani predstaviť, nepripúšťam si pichanie inzulínu… Lekár mi povedal, že som krytá liekom, aj keď – navrhol mi už inzulín. Povedala som mu, že nie, ďakujem, pokiaľ nemusím, a že „moje dcéry by si mysleli, že majú chystať pohreb“.
Budem robiť všetko preto, aby som nemusela brať inzulín. Je iné, keď cukrovku dostanete do vienka, a iné, keď ju nadobudnete ku koncu svojho života. Keby som cukrovku dostala v mladšom veku, určite by som chodila do zdravotného strediska.
Kilá navyše. Rozprávali ste s lekárkou o nadváhe?
Svojej predchádzajúcej lekárky som sa pýtala, ako schudnúť cca 5 kíl. Povedala mi, že to sa takto postaviť nedá… Chaotické a nepríjemné bolo, že žena, ktorá je „silnejšia“ ako ja, ma lieči, a za celý čas, čo sedí oproti mne, sa mi nepozrie do očí. Nemala ani šajnu, s kým sa rozpráva. Videla ma len ako nezodpovednú pacientku, lebo som nebola 5 rokov na prevencii… Len sucho skonštatovala, že som pribrala dve kilá.
Zloženie stravy diabetičky. Čo si dávate na tanier?
Jedávam jablká. Kupujem si umelé sladidlo a med od včelárov. Raz za čas môžem zjesť niečo sladké, napr. domáci koláč. Mám rada mätu, bazalku nie… Lekár mi povedal, že je to záležitosť kalórií, a jedlo si mám nosiť – v malom množstve – so sebou.
.>> Čítajte u nás: Strava ovplyvňuje cukrovku až na 75 percent!
Môžem piť aj grapefruitovú šťavu a slabšiu kávu. Dávam si pozor, aby som jedla 5-krát denne. Dávam si zemiačky varené v šupke, s maslom a so soľou.
Chodievam po reťazcoch, a snažím sa kupovať všetko nízkokalorické, diétne. Lekár mi povedal, že čo mi chutí, mám si dať, ale málo…
Cukrovkár, ktorého ste osobne spoznali. Je niekto taký?
Moja nebohá krajčírka žila s cukrovkou hádam celý život, no nepichala si inzulín. Vravievala mi: „Vieš, to ti je tak, za každý zlý krok sa platí“, a dala si vtedy dupľovanú zmrzlinu… Zvykla si na chudé mäso, syr, našla si to, čo ju zasýti. Aj kompóty zavárala, ale bez cukru, dnes to tak robím aj ja. Ona denne ušila aj trojo šiat, žila s tým, normálne fungovala. Vedela som, že to nie je na umretie. Neuvedomujem si to, len pri nákupoch si vravím: zbohom bôčik, zbohom klobáska…
