Výskyt značne stúpol
Incidencia (výskyt) karcinómu štítnej žľazy za posledné 3 dekády značne stúpla vo svete, ako aj na Slovensku. Napr. v USA u mužov ročne vzrástla z 2,3 na 4,2/100 000, a u žien z 5,9 na 11,7/100 000 obyvateľov. Na vzostupe incidencie karcinómu štítnej žľazy sa môže podieľať rádioaktívny spad pri testovaní atómových bômb a haváriách jadrových reaktorov (únik rádioaktívneho jódu), znečisťovanie životného prostredia, ale aj zlepšená diagnostika. Táto sa odráža vo väčšom počte odhalených malých karcinómov, a stabilný podiel úmrtí, napriek zvýšenému výskytu karcinómu, to potvrdzuje.
Uzlová struma – potenciálna malignita
V krajinách s efektívnou jódovou profylaxiou (vrátane Slovenska) vymizla endemická struma (zväčšená štítna žľaza). Týmto zásahom významne poklesol aj výskyt uzlovej strumy (z niekoľkých desiatok na niekoľko málo percent). V podmienkach jódového deficitu boli hlavnou príčinou častej uzlovej strumy hyperplastické uzly, malígne uzly boli relatívne zriedkavé. Pri ústupe uzlovej strumy z nedostatku jódu je v súčasnosti malignita oveľa častejšou príčinou uzlov, ako v minulosti. Riziko malignity v solitárnej (ojedinelej) uzlovej strume je 5 – 10 %, u detí a mladých dospelých ešte vyššie. Preto je potrebné ku každej uzlovej strume pristupovať ako k potenciálnej malignite.
Na vine sú gény
Všetky karcinómy sú spôsobené abnormalitami génov. Môže ísť o mutácie tumor supresorových („proti“-nádorovo pôsobiacich) génov, aktiváciu onkogénov („pro“-nádorovo pôsobiace gény),poruchu reparačných mechanizmov dezoxyribonukleovej kyseliny (DNA, nositeľka genetickej informácie v bunke), alebo kombináciu viacerých problémov. Rakovinu štítnej žľazy spôsobujú faktory, ktoré majú na svedomí poruchy génov riadiacich rast a chorobné bujnenie tkaniva.
Kedy sa podozrenie na malignitu takmer rovná istote?
Väčšina uzlov, či už malígnej, alebo benígnej povahy, nespôsobuje žiadne ťažkosti. Dlho neodhalené veľké uzly môžu spôsobiť prehĺtacie a dýchacie ťažkosti. Podozrenie na malignitu, niekedy hraničiace s istotou, je oprávnené v prípadoch:
rýchleho rastu uzla,
jeho tvrdej konzistencie a hrboľatého povrchu,
jeho nepohyblivosti,
zväčšenia lymfatických uzlín,
nevysvetliteľného zachrípnutia.
(Pri takomto klinickom obraze už ide o pokročilé štádia ochorenia, s ktorými sa v súčasnosti stretávame zriedka.)
Negatívny dopad radiácie
Radiácia zostáva jednou z najčastejších príčin poškodenia génov. Existuje veľké množstvo dôkazov, že spôsobuje rakovinu štítnej žľazy, prsníka, kostnej drene, kostí, ako aj pľúc. Môže ísť o žiarenie využívané v medicíne, hlavne terapeutická externá iradiácia, alebo profesionálne ožiarenie. Pri havárii jadrových reaktorov dochádza k úniku rádioaktívneho jódu.
Slovníček cudzích slov:
cytologické vyšetrenie – vyšetrenie buniek mikroskopom,
hypotyreóza – znížená funkcia štítnej žľazy,
hypertyreóza – zvýšená funkcia štítnej žľazy,
mutácia – štrukturálna zmena génov,
tenkoihlová biopsia – diagnostická metóda, pri ktorej sa tenkou ihlou odoberá
malé množstvo tkaniva na cytologické vyšetrenie,
tyroxín – hormón štítnej žľazy, ktorý sa tvorí vo folikulárnych bunkách,
struma – chorobné zväčšenie štítnej žľazy.
