Sprievodným znakom onkologického ochorenia je strata na telesnej hmotnosti. Najväčšie straty sú počas indukčnej (úvodnej) fázy liečby. Na vzniku povýživy sa podieľajú viaceré faktory.
Príčiny nádorovej podvýživy
Neschopnosť využiť výživové látky pre nechutenstvo a poruchy vstrebávania, ktoré vznikajú následkom chemoterapie a rádioterapie.
Poruchy metabolizmu, spôsobené zmenami hormónov a zápalových látok (cytokínov). Substancie, ktoré produkujú nádorové bunky, stimulujú zápalové látky, čo vedie k systémovej zápalovej odpovedi, a k následnej strate chuti do jedla a k poklesu hmotnosti. S tým je spojený aj úbytok svalového a tukového tkaniva. Znižuje sa imunita proti infekciám, spomaľuje sa proces hojenia, predlžuje sa rekonvalescencia. Tieto poruchy môžu viesť k zníženiu pohyblivosti a nezávislosti, k pocitu sociálnej izolácie, k psychickým problémom a depresiám.
Pokles telesnej hmotnosti je zaznamenaný u 31 – 87 % pacientov, v závislosti od typu a závažnosti onkologického ochorenia. Stratu na hmotnosti má asi 15 % pacientov v čase stanovenia diagnózy (u pacientov s ochorením pankreasu a žalúdka je to až 85 %). Rozsiahle štúdie potvrdzujú, že prognóza onkologických pacientov s výraznejším poklesom hmotnosti je horšia, ako vyhliadky na uzdravenie u tých, ktorí majú stabilnú hmotnosť.
Vplyv nádorovej podvýživy na vývoj choroby je často väčší, ako vplyv typu nádoru alebo štádia choroby. Existuje vzájomný vzťah medzi stupňom podvýživy a prežívaním pacienta, a dobre dokladovaným faktom je, že pacienti s nádorovou podvýživou majú horšiu odpoveď na protinádorovú liečbu a zvýšené riziko jej zlyhania, ako pacienti s dobrým stavom výživy.
Liečba nádorovej podvýživy – enterálna výživa
Liečba nádorovej podvýživy závisí skôr od jej prevencie, než od zvládnutia ťažkého, už „rozbehnutého“ stavu. Nutričná liečba (adekvátna výživa) musí byť zahájená včas, ešte skôr, ako nastane výrazný hmotnostný úbytok a vyčerpanie organizmu. Preto je nevyhnutné, aby sa po celý čas liečby dodržal primeraný kalorický príjem a kvalitatívny výber stravy (jej zloženie).
Na zlepšenie výživy onkologických pacientov je (z vyššie uvedených dôvodov) vhodné podávať prípravky enterálnej výživy. V praxi to znamená, že podávame tekuté prípravky výživy, s optimálne vyváženým a presným zložením živín (cukry, tuky, bielkoviny, minerály, stopové prvky a vitamíny) do tráviaceho traktu. Prípravky enterálnej výživy tak zabezpečia dostatočný kalorický príjem, ktorý je potrebný pre fungovanie organizmu, čo môže mať priaznivý vplyv na priebeh ochorenia.
Ciele podávania enterálnej výživy onkologickým pacientom
1. Prevencia a liečba podvýživy.
2. Posilnenie efektu protinádorovej liečby.
3. Redukcia vedľajších účinkov onkologickej liečby.
4. Zlepšenie kvality života.
5. Špecifické zloženie prípravkov enterálnej výživy pre onkologických pacientov
Najvhodnejšou formou podávania je orálny príjem, vo forme nápojov. Ponuka prípravkov na našom trhu je bohatá; prípravky sú chuťovo korigované – existuje množstvo príchutí a špecifických zložení. Niektoré prípravky predstavujú nielen vyváženú kalorickú potravu, ale sú aj obohatené o niektoré konkrétne živiny, ktoré zohľadňujú špeciálne požiadavky charakteru ochorenia. V prípade, že pacient má problémy s prehĺtaním, je možné podávať enterálnu výživu nazogastrickou sondou, alebo priamo do žalúdka (po zavedení gastrostómie).
Prípravky enterálnej výživy pre onkologického pacienta musia spĺňať niekoľko požiadaviek:
1. Vysoký obsah energie v malom objeme
Zvýšený kalorický príjem je dôležitý, pretože pacienti trpia nechutenstvom, a nevedia si zabezpečiť dostatočný prísun kalórií vo forme bežného jedla. Zvýšený kalorický príjem je najlepšia prevencia nádorovej podvýživy.
2. Vyšší obsah bielkovín
Súčasťou nádorovej podvýživy je aj strata svalovej hmoty. Počas hladovania je úbytok bielkovín u pacientov s nádorovou podvýživou väčší, ako u zdravých jedincov. Potreba bielkovín je zvýraznená aj tým, že spektrum aminokyselín, základných stavebných zložiek svalovej hmoty, sa líši od aminokyselín, ktoré sa starajú o opakovanú syntézu bielkovín v pečeni.
3. Znížený obsah tukov
Zabraňuje pocitu sýtosti. Po podaní prípravku enterálnej výživy pacient nepociťuje výrazné nasýtenie, a nevyhýba sa ďalšiemu prísunu stravy.
4. EPA (kyselina eikosapentaenová) – zo skupiny omega3
Táto omega3 mastná kyselina, obsiahnutá prirodzene v rybom tuku, má protizápalový, antiagregačný (pôsobí proti upchávaniu ciev) a imunostimulačný účinok. Tlmí systémovú zápalovú odpoveď. Viaceré štúdie preukázali významný vplyv tejto mastnej kyseliny pri stabilizácii hmotnosti pacientov s nádorovým ochorením a zlepšovaní kvality ich života.
5. Rozpustná vláknina (FOS, fruktooligosacharidy)
Niektoré prípravky enterálnej výživy obsahujú ako ďalší bonus aj rozpustnú vlákninu, ktorá pomáha zmierňovať hnačky, vyplývajúce z chemoterapie alebo rádioterapie, alebo, naopak, uvoľňovať zápchu, spojenú s liečbou bolesti.
Výhody enterálnej výživy oproti parenterálnej výžive
Enterálna výživa je prirodzenejší spôsob výživy, ako podávanie nutrientov do žily. Navyše, úmrtnosť pri enterálnej výžive je nižšia, ako pri parenterálnej výžive.
Pri nádorovej podvýžive môže viesť hladovanie a obmedzenie prísunu výživy do čreva k poškodeniu bariérovej funkcie čreva. To ohrozuje celý organizmus.
K faktorom, ktoré vedú k poškodeniu črevnej bariéry, patrí: nedostatočná výživa, nedostatočné prekrvenie čreva, črevná dysmikróbia (premnožovanie zdraviu škodlivých baktérií), zápalové zmeny, toxické vplyvy (žiarenie, chemoterapia). Pri porušení črevnej bariéry sa črevo stáva priepustné pre veľké molekuly toxínov, ale aj pre baktérie žijúce priamo v ňom. Prienik týchto látok a baktérií do krvného obehu môže spustiť reťaz metabolických reakcií, uvoľniť zápalové látky, a rozvinúť sa môže ťažký metabolizmus a sepsa. Zachovanie dobre fungujúcej bariéry črevnej sliznice je teda životne dôležité, a to hlavne u kriticky chorých pacientov.
K porušeniu bariérovej funkcie sliznice čreva však môže dôjsť aj pri nedostatočnom prívode živín. Črevo (na udržanie svojej anatomickej a funkčnej integrity) potrebuje stály prísun energie a živín; nielen z krvi, ako iné orgány, ale priamo z črevného lumenu. Pri vynechaní kontaktu čreva s výživou dochádza k jeho morfologickým (tvarovým) a funkčným zmenám: črevo sa skracuje, zmenšuje sa jeho hmotnosť, stenčuje sa jeho stena, ubúda lymfatické tkanivo (ktoré je súčasťou imunitného systému), objavuje sa fúzia (splynutie) klkov a zmenšenie plochy na vstrebávanie. Spolu s uvedenými zmenami poklesne aj aktivita jednotlivých enzýmov v čreve, čo spustí poruchu trávenia živín. Ak pacient neprijíma žiadnu potravu do čreva, k týmto zmenám dochádza veľmi rýchlo; prvé sú pozorované už po 48 – 72 hodinách. Preto je ochrana črevnej bariéry veľmi dôležitou súčasťou liečby.
Alternatívne spôsoby výživy
Pacienti s onkologickým ochorením sa často prikláňajú k iným, „zaručene spoľahlivým“ liečebným diétam. Každý pacient by mal ale vedieť, že nádorové ochorenie je komplikovaný multifaktoriálny proces, ktorý sa nedá zastaviť iba diétou.
Alternatívna diéta, s jednostranným dopĺňaním niektorých výživových doplnkov, môže pacientovi viac uškodiť, ako pomôcť, a nádorovú podvýživu iba prehĺbiť. Užívanie niektorých doplnkov výživy v nesprávnom pomere môže dokonca viesť k ovplyvneniu účinnosti chemoterapie a zhoršeniu klinického stavu.
Záver
Výživa pacienta s onkologickým ochorením je dôležitou súčasťou komplexnej liečby. V prevencii a liečbe nádorovej podvýživy sú preto prvou voľbou také prípravky enterálnej výživy, ktoré svojím zložením a kvalitou ideálne dopĺňajú stravu, pomáhajú pri udržaní hmotnosti a predchádzajú komplikáciám, ktoré sú spojené s charakterom nádorového ochorenia a jeho liečbou. Enterálna výživa zlepší kvalitu života každého onkologického pacienta, ktorý sa pre ňu rozhodne a zodpovedne ju užíva.
Použitá literatúra: Arends, J., Bodoky, G., Bozzetti, F. a kol.: ESPEN Giudelines on Enteral Nutrition: Non‑surgical oncology. Clinical Nutrition, 2006, 25, 245-259. Tomíška, M.: Syndrom nádorové anorexie a kachexie., Onkologie, 2008, Valovičová E.: Správna výživa nielen v prevencii, ale aj pri komplexnej liečbe onkologických pacientov. Via Pract, 2007, 4, 18-23, 2, 174-178.
