Príznaky
Vyšetrenie(Zdroj foto: Stock.adobe.com)
V dnešnej dobe sa zdá, že dyslexiou trpí takmer každé druhé školopovinné dieťa. Je známe, že dyslektici majú problémy s čítaním. Čoraz častejšie sa však spomínajú aj iné, pridružené ťažkosti, ktoré z tejto poruchy vyplývajú. Ide najmä o problémy s organizáciou času, sťažené možnosti sociálnych kontaktov či nízke sebavedomie. Často sa stretávame s tým, že čítanie nie je dostatočne doceňované, napriek tomu, že je predpokladom ďalšieho vzdelávania a schopnosti chápať zložitý svet a orientovať sa v ňom.
Prečo a ako vzniká dyslexia?
Aké typy dyslexie poznáme?
Kedy je možné odhaliť dyslexiu a ako sa diagnostikuje?
Ako dyslexia ovplyvňuje život v dospelosti?
Ktoré slávne osobnosti trpia dyslexiou?
Dyslexia – porucha čítania
Dyslexia je najčastejšie definovaná ako vývinová porucha čítania. Niektorí autori ju tiež označujú ako poruchu osvojovania si čitateľských schopností. Je asi najznámejšou poruchou z oblastí vývinových porúch učenia. Najviac totiž ovplyvňuje úspech detí v školách. O dyslexii hovoríme v prípade, keď je úroveň čítania nepomerne nižšia, než by sme očakávali vzhľadom k iným schopnostiam a výkonom dieťaťa. V medzinárodnej klasifikácii chorôb MKCH-10 má označenie F81.0 (dyslexia specifica).
Príčiny vzniku dyslexie
Dôvody vzniku dyslexie stále nie sú úplne objasnené. Najčastejšie sa uvádza dedičnosť, rozdielna štruktúra a fungovanie mozgu. Dyslektici majú preukázateľne zníženú aktivitu mozgu pri úlohách zameraných na čítanie, krátkodobú pamäť či rýmovanie. Za jednu z hlavných príčin je podľa Medzinárodnej dyslektickej spoločnosti považovaný takzvaný fonologický deficit. Ide o neschopnosť hláskovej syntézy, teda spájania jednotlivých hlások do slov, problémy s dekódovaním slov a podobne. Ďalej sa tiež uvádza vizuálny deficit, teda problémy so zrakovým rozlišovaním, rozlišovaním figúry a pozadia, vnímanie farieb, neschopnosť pohotového rozlišovania písmen, porucha pravo-ľavej a priestorovej orientácie či nedostatočná zraková pamäť. Niektorí autori pripisujú význam aj faktorom súvisiacim s prostredím. Ide najmä o nepriaznivé podmienky v rodine či v škole. Dôvodom teda môže byť tiež nesprávny rodičovský prístup alebo nevhodný vyučovací štýl a metódy učiteľa.
Typy dyslexie
Ako sme už spomenuli, dyslexia súvisí s problémami v spolupráci mozgových hemisfér. Pre väčšinu ľudí je ľavá hemisféra orientovaná na reč a pravá na tvar a smer. Pri čítaní sa aktivuje ľavá hemisféra, pretože je úzko spojená s rečou. Potrebujeme pri ňom však aj pravú hemisféru, ktorá nám pomáha vnímať tvar a smer písmen. Čítanie dyslektikov je buď pomalé, namáhavé, neplynulé, avšak s menším výskytom chýb. Vtedy hovoríme o pravohemisférovom čítaní. Pri tomto type dieťa využíva pravú hemisféru mozgu. Pre ľavohemisférové čítanie je typické rýchle čítanie s veľkou chybovosťou. Označujeme ich tiež ako P-typ a L-typ. Dyslektici s typom L prijímajú sluchové podnety pravým uchom a s typom P ľavým uchom.
Varovné signály dyslexie v predškolskom veku
Dyslexiu je tradične možné identifikovať až počas obdobia školskej dochádzky. Najvýraznejšie sa prejaví pri samotnom osvojovaní si čítania. Niekedy môže trvať niekoľko rokov, kým sa ťažkosti objavia. Je to vďaka šikovnej pani učiteľke, ktorá si vie s problémami dieťaťa poradiť alebo dieťa oplýva kvalitnými rozumovými schopnosťami, ktorými dokáže kompenzovať, „maskovať“ čiastkové deficity.
Vo väčšine prípadov si však už v predškolskom veku môžeme všimnúť určité varovné signály, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Významnú skupinu rizikových faktorov súvisiacich s možným rozvojom dyslexie tvoria rôznorodé logopedické ťažkosti, pri ktorých má dieťa dlhodobo problémy s nácvikom hlások alebo sa mu nedarí reč správne uchopiť. Robí chyby vo výslovnosti, ťažko sa učí nové slová, v reči sú prítomné rôzne chyby. Nevie použiť správny tvar slova v príslušnom páde a používa mnohé nesprávne výrazy.
Prejavy dyslexie
To, či dieťa trpí dyslexiou, môže potvrdiť len špeciálny pedagóg. Na diagnostikovanie tejto poruchy sú vytvorené štandardizované testy. Vo všeobecnosti však medzi jej základné prejavy patria:
- Dieťa lúšti písmenká a hláskuje, veľmi dlho číta po slabikách alebo si text domýšľa, vymýšľa a číta chaoticky.
- Najčastejšími chybami v čítaní sú zámena tvarovo podobných písmen (b/d/p, m/n, j/y, a/o) a zámena zvukovo podobných písmen (t/d).
- Nesprávna technika čítania: vynechávanie hlások, slabík, slov, či dokonca celých viet, vynechávanie diakritických znamienok (mäkčeňov, dĺžňov, vokáňov) alebo ich nesprávne umiestňovanie.
- Dieťa má ťažkosti s porozumením textu.
Deti s dyslexiou mávajú tiež problémy s intonáciou a melódiou vety, pri čítaní nevedia hospodáriť s dychom. Niekedy opakujú začiatky slov, neudržia pozornosť na jednom riadku, preskakujú riadky a ťažšie sa orientujú v texte. Dochádza teda k nesprávnemu čítaniu či komoleniu jednotlivých slov. Objavujú sa tiež problémy s porozumením a následnou reprodukciou čítaného textu. Dieťa si niekedy vôbec nepamätá, čo čítalo. Príčinou býva to, že sa príliš sústredilo na samotný výkon čítania. Reprodukcia býva potom útržkovitá a nesamostatná. Objavuje sa tiež vplyv nedostatočnej krátkodobej pamäti, keď si deti pamätajú začiatok a koniec textu, ale stred im uniká.
Diagnostikovanie dyslexie
Pri diagnostike dyslexie sa zisťuje školský prospech, meria sa intelekt dieťaťa a posudzuje sa aj, či je vo svojom rodinnom prostredí dostatočne stimulované. Potrebné je psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenie. V niektorých prípadoch je oslovený pediater, neurológ, logopéd či pedopsychiater. Konečná diagnóza je výsledkom spolupráce viacerých odborníkov.
Pri špeciálnopedagogickej diagnostike sa hodnotia rýchlosť čítania, porozumenie čítanému textu a chybovosť. Chyby sa ďalej analyzujú, posudzujú sa z hľadiska špecifickosti. Častou špecifickou chybou je prehadzovanie písmen v slove, niekedy deti dokonca čítajú sprava doľava. Dochádza tiež ku komoleniu slov, vynechávaniu písmen a slabík, či dokonca celých slov a viet. U niektorých detí dlho pretrváva takzvané dvojité čítanie. Na diagnostikovanie čítania bolo vytvorených mnoho testov. Zväčša sa deťom predkladajú štyri subtesty, pri ktorých odborník zisťuje identifikáciu slov, slovný atak (schopnosť čítať nezmyselné slová), porozumenie slovám, schopnosť tvoriť synonymá a porozumenie časti čítaného textu.
Dyslexia v dospievaní a dospelosti
V posledných rokoch sa začína presadzovať myšlienka o potrebe pracovať s dospievajúcimi a dospelými ľuďmi s dyslexiou. V zahraničí vznikli programy zamerané na nápravu tejto poruchy u dospelých už v 70. rokoch minulého storočia. Postupne sa podobné programy objavujú aj u nás. Treba zdôrazniť, že dospelí dyslektici sú schopní čítať plynule. Čítajú však pomaly a nevydržia čítať dlhú dobu. Sú skoro unavení a potom nie sú schopní pochopiť text. Dokážu si však osvojiť rôzne stratégie a efektívne ich využívať. Mávajú tiež veľký problém s učením sa cudzieho jazyka. Sú schopní naučiť sa slovíčka a prečítať text, ale nedokážu rozumieť hovorenému slovu. Ťažkosti im spôsobuje aj pracovná pamäť, ktorá je potrebná pri všetkých každodenných činnostiach. Nedokážu si zapamätať telefónne číslo, upiecť koláč podľa receptu, spojazdniť prístroj podľa príručky či nakúpiť v obchode podľa zoznamu. Je pre nich náročné zoradiť dokumenty podľa určitého poradia, pracovať podľa písomného záznamu alebo si naplánovať denný program. Pri cestovaní nedokážu odhadnúť časovú náročnosť cesty alebo sa dostavia na nesprávne miesto. Opakovane strácajú veci a zabúdajú doklady či kľúče. Ťažko sa orientujú na neznámom mieste, vo verejných budovách, v ktorých je veľa dverí a tabuliek. Nevedia čítať z máp, grafov či rôznych schém.
Čo spája Pabla Picassa, Hansa Christiana Andersena či Toma Cruisa?
Dyslexia je častá porucha a život s ňou spôsobuje určité komplikácie. Napriek tomu, ľudia, ktorí ňou trpia, môžu byť v živote úspešní. Existuje veľa známych osobností, ktorí sú toho dôkazom. Patria k nim napríklad John Lennon, Orlando Bloom, Whoopi Goldberg, John, F. Kennedy, Winston Churchill, George Washington, Hans Christian Andersen, Andy Warhol, Pablo Picasso či Agatha Christie.
Zdroje a použitá literatúra:
Jucovičová, D., Žáčková, H. Reedukace specifických poruch učení u dětí. Praha: Portál. 2014
Krejčová, L., Hladíková, Z. a kol. Vývinové poruchy učenia: dyslexia, dysgrafia, dysortografia. Bratislava: Lindeni. 2018
Pokorná, V. Teorie a náprava vývojových poruch učení. Praha: Portál. 2010
Pokorná, V. Vývojové poruchy učení v dětství a dospělosti. Praha: Portál. 2010
Zelinková, O. Poruchy učení. Praha: Portál. 2015
