Liečba(Zdroj foto: Stock.adobe.com)
V predchádzajúcom článku s názvom Dyslexia: porucha čítania sme si charakterizovali najznámejšiu poruchu čítania. V nasledujúcich riadkoch vám prinášame rady, ako pracovať s dyslektickým dieťaťom.
Ako nacvičovať čítanie s dyslektickým dieťaťom?
Aké metódy nácviku čítania sa používajú v školách?
Aké stratégie a pomôcky pre dyslektikov existujú?
Nácvik čítania s dyslektickým dieťaťom
Dyslektické dieťa zväčša nejaví o čítanie záujem. Je preň náročné, a preto k nemu nie je dostatočne motivované. Chuť zdolať problém je základom budúceho úspechu. Jednou z najúčinnejších ciest, ako je možné dieťa motivovať, je pravidelne mu čítať. Je dôležité obrniť sa veľkou dávkou trpezlivosti. Chodievajte s dieťaťom do knižnice a vyberajte spolu s ním knihy, ktoré si zo začiatku nemusí čítať. Stačí, ak si ich prezrie a prelistuje. V predškolskom veku hrá veľmi dôležitú úlohu rozprávanie. Rodičom odporúčame často s dieťaťom komunikovať a povzbudzovať ho, aby samo hovorilo. Deti s dyslexiou neraz majú oslabený jazykový cit a verbálne vyjadrovanie. Preto je ich potrebné viac povzbudzovať.
Skôr, ako sa žiaci začínajú oboznamovať s grafickou podobou jednotlivých písmen a ich pomenovaním, je potrebné zamerať sa na sluchové rozlišovanie hlások v slove. V rámci domácej prípravy trénujte členenie slov na slabiky, rozpoznávanie začiatočných a koncových hlások a určovanie písmen v strede slova. Ďalej je vhodné venovať pozornosť hláskovej stavbe slov, teda rozpoznaniu slova na základe vymenovania hlások, ktoré sa v ňom vyskytujú, a rozkladaní slov na hlásky. Začnite so slabikami m-a = ma, pokračujte s jednoslabičnými slovami p-e-s = pes a postupne prejdite až po náročnejšie slová. Rozklad slov na hlásky je možné doplniť aj motorickou aktivitou – krokovaním jednotlivých hlások (dlhá samohláska – dlhý krok, krátka samohláska – krátky krok), rozvíjajte rečovú pohotovosť.
Metódy nácviku čítania
V našom školskom systéme sa využívajú dve metódy nácviku čítania. Sú to analyticko-syntetická (hlásková) alebo genetická metóda. Obidve metódy sú pri osvojovaní čítania efektívne. Odborník by mal zistiť, ktorá z nich je pre dieťa vhodnejšia. Rodičom sa však odporúča pri trénovaní čítania doma pracovať v súlade s pokynmi učiteľa, respektíve špeciálneho pedagóga a metódy vzájomne nekombinovať.
Neskôr sa deti učia spoznávať tlačené písmená, aby ich následne dokázali spájať do celkov. Zozačiatku musia pochopiť rozdiel medzi hláskou, teda tým, čo počujeme, a písmenom, teda tým, čo vidíme napísané. Špeciálne venujeme pozornosť písmenám, ktoré sú si tvarovo podobné a deti si ich môžu zamieňať.
Ďalším krokom (pri analyticko-syntetickej metóde) je rozpoznávanie slabík – postrehovanie. Deťom predložíme kartičky so slabikami, ktoré čítajú nahlas. Je potrebné pridať aj zápis zameraný na rozlišovanie slabík (bodka ako krátka slabika a pomlčka ako dlhá slabika). Neskôr deti postupne prechádzajú na čítanie krátkych slov z materiálov, ktoré dostávajú v škole, alebo z čítacích tabuliek. Snažíme sa postupne prejsť od slabikovania k plynulému čitateľskému prejavu. Taktiež zvyšujeme náročnosť a dĺžku textov a presúvame sa od čítania samostatných slov k vetám.
Dieťa pri čítaní môže používať záložku na čítanie alebo čítacie okienko. Potom sa dokáže sústrediť iba na čítanie daného slova a nič iné ho neruší. Pri počiatočnom čítaní je potrebné dať deťom čas, aby si mohli techniku čítania osvojiť podľa svojho tempa. Počítajte s tým, že zo začiatku si deti budú zamieňať písmená, pomalšie vybavovať ich názvy a celkovo bude ich prejav menej plynulý a neistý. Veľmi dôležité je venovať sa aj rozvíjaniu čítania s porozumením. Na tieto účely treba vyberať kratšie celky a po prečítaní sa s dieťaťom rozprávať o tom, čo prečítalo. Pýtame sa na to, kto v príbehu vystupoval, čo sa prihodilo, čo bolo najdôležitejšie, kedy a kde sa dej odohrával. Akékoľvek cvičenia spojené s čítaním by nemali presiahnuť 10 minút denne.
Metódy a pomôcky pre dyslektikov
Čítanie s okienkom
Táto metóda využíva čítacie okienko. Ide o kartičku s vystrihnutým otvorom, v ktorom je vidieť čítaný text a zároveň sú zakryté ostatné riadky. V praxi sa stáva, že deti s okienkom nerady pracujú. Pokiaľ sa však dodržia pri práci všetky podmienky, ide naozaj o veľmi účinnú metódu. Toto okienko môžu využívať ako kompenzačnú pomôcku aj vo vyšších ročníkoch. Ak sa napríklad hanbia pracovať s okienkom z papiera, môžu použiť okienko vytvorené z prstov – palca a ukazováka.
Metóda dublovaného čítania
Táto metóda sa využíva pri deťoch, ktoré už vedia čítať. Čítajú však nepresne, pri čítaní si slová domýšľajú a robia časté chyby. Ide vlastne o spoločné čítanie rodiča (učiteľa) a dieťaťa. Rýchlosť čítania musí byť prispôsobená možnostiam dieťaťa, ktoré má text sledovať. K tomu dopomáhajú kontrolné chyby, ktoré pri čítaní rodič zámerne robí. Chybou môže byť zámena slova, vynechanie slova, zdrobnenina a pod. Čítanie by nemalo trvať viac ako tri minúty a po krátkych prestávkach by sa malo znovu dva až trikrát zopakovať. Pri čítaní môže dieťa používať podložku.
Metóda globálneho čítania
Pri tejto metóde dieťa číta určitú časť textu trikrát. Najskôr mu ukážeme odsek, ktorý si má niekoľkokrát prečítať, nesmie sa ho však naučiť naspamäť. Keď si úryvok nacvičí, predložíme mu ho v podobe, pri ktorej sú vynechané určité písmená. Len čo dieťa dokáže prečítať takúto časť textu, necháme ho pracovať s verziou s vynechanými slovami. Cvičný text musí svojou náročnosťou zodpovedať schopnostiam a záujmom dieťaťa.
Metóda Fernaldovej
Metóda Fernaldovej je vhodná pre deti, ktoré majú dobrú stratégiu čítania, ale čítajú pomaly. Dieťaťu dáme krátky odsek (10 riadkov), ktorý si má len prebehnúť očami. Zároveň si ceruzkou podčiarkuje slová, o ktorých si myslí, že mu pri čítaní môžu robiť problémy. Potom postup zopakuje a znova podčiarkuje náročné slová. Môžu to byť aj rovnaké (už podčiarknuté) slová. Keď skončí, prečíta len slová, ktoré si podčiarklo. Až potom číta celú časť textu. Z letmého prečítania už dieťa trochu pozná text a preto číta s väčšou istotou. Metóda je postavená na snahe zbaviť dieťa strachu z neúspechu a pripravovať podmienky, aby dokázalo čítať rýchlejšie a plynulejšie. Začíname vždy s textami, ktoré majú veľké písmo a obsahujú ľahké slová.
Existujú aj rôzne pomôcky, ktoré môžu veľmi dopomôcť pri nácviku čítania. Patria sem napríklad:
- obrázkové abecedy, písmenkové abecedy,
- čítacie (dyslektické) okienko,
- bzučiak – opticko-akustická pomôcka na nácvik výslovnosti dĺžok slabík, slov a rytmu reči,
- čitateľské tabuľky,
- karty s písmenami, písmenkové pexeso, písmenkové kocky,
- pracovné listy zamerané na kreslenie písmen, obťahovanie, dokresľovanie nedokončených tvarov písmen,
- reliéfne písmená, písmená z textilu,
- loptičky s písmenami, pečiatky s písmenami, aktívne pečiatky, plastové písmenkové formičky,
- počítačové programy – DysCom, ClaroRead a iné,
- komplexné programy zamerané na reedukáciu porúch učenia (viac informácií poskytne špeciálny pedagóg).
Čítanie je schopnosť, ktorú potrebujeme a využívame po celý život. Na začiatku školskej dochádzky sú žiaci hodnotení za plynulé čítanie, neskôr sa pridáva úroveň porozumenia čítaného textu. Veľmi dôležitá je domáca príprava v súvislosti s osvojovaním čitateľských zručností a návykov. Už od raného detstva veďme svoje dcéry či synov k spoločnému čítaniu knižiek, rozprávaniu rozprávok a recitovaniu riekaniek. Budú to mať neskôr ľahšie.
Použitá literatúra:
Jucovičová, D., Žáčková, H. Reedukace specifických poruch učení u dětí. Praha: Portál. 2014
Krejčová, L., Hladíková, Z. a kol. Vývinové poruchy učenia: dyslexia, dysgrafia, dysortografia. Bratislava: Lindeni. 2018
Pokorná, V. Teorie a náprava vývojových poruch učení. Praha: Portál. 2010
Pokorná, V. Vývojové poruchy učení v dětství a dospělosti. Praha: Portál. 2010
Zelinková, O. Poruchy učení. Praha: Portál. 2015
