Doplatky za lieky majú vzrásť, platiť sa má aj za tie, ktoré boli bez doplatkov

Bratislava 23. marca (TASR) – Nové prerozdelenie liekov do úhradových skupín, ktoré umožnila vlaňajšia reforma liekovej politiky a následná ministerská vyhláška, má vraj od júla priniesť pacientom výrazné zvyšovanie doplatkov za vybrané lieky. Platiť sa má aj za lieky, ktoré boli doteraz bez doplatku. Podľa Asociácie generických výrobcov (GENAS) a Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) rastúce doplatky pocítia pacienti, ktorí užívajú lieky na zníženie cholesterolu, vysoký krvný tlak, migrénu, depresiu či alergiu. V niektorých prípadoch majú doplatky vzrásť o desiatky eur mesačne.
Vyhláška ministerstva zdravotníctva o spôsobe určenia štandardnej dávky liečiva a maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne rozdelila asi štvrtinu liekov na slovenskom trhu do úhradových skupín podľa toho, na aké ochorenie sú určené. V jednej skupine sa tak ocitlo viacero účinných molekúl s rovnakým mechanizmom účinku. Ich úhrada sa bude po novom určovať podľa najlacnejšieho lieku na dané ochorenie s rovnakým mechanizmom účinku. Táto suma sa bude ešte násobiť koeficientom určeným ministerstvom. Ten je vo viacerých prípadoch nižší ako 1, čo znamená, že pacienti s daným ochorením v úhradovej skupine nebudú mať liek s nulovým doplatkom. Najnižšie doplatky budú mať najlacnejšie, a teda vo väčšine prípadov aj najstaršie lieky v danej úhradovej skupine, upozorňujú farmaceutické firmy.
„V tejto súvislosti očakávame nárast doplatkov za základné lieky, ktoré si pacienti vyberajú na základe lekárskeho predpisu v lekárňach, pacienti budú platiť aj za lieky, ktoré mali doteraz bez doplatkov,“ uviedol predseda GENAS Karol Poloni. Poukázal, že doplatky porastú napríklad pri desiatkach základných liekov na liečbu srdcovo-cievnych ochorení. „Napríklad u liekov, ktoré znižujú cholesterol či krvný tlak, to bude znamenať aj desiatky eur mesačne navyše,“ uviedla manažérka ADL Jana Srníková. Zmeny podľa asociácií postihnú niekoľko stotisíc pacientov, prevažne dôchodcov. Doplatok na jedno balenie lieku na ochorenie srdca môže vraj vzrásť aj o deväť eur.
Pokiaľ by podľa člena ADL Petra Glatza v súvislosti so zavedením úhradových skupín neznížili výrobcovia ceny, pacientom by sa ročne za lieky, ktorých zaradenie do úhradových skupín sa dotkne, zvýšili doplatky o 46 miliónov eur ročne. Jeho optimistickejšia verzia prepočtu počíta s číslom 23 miliónov eur. Poloni označil vyhlášku za veľmi problematickú. Glatz pritom pripomenul, že už v súčasnosti slovenskí pacienti za lieky doplatia 170 miliónov eur ročne. Podotkol, že polovica z odhadovanej sumy novonavýšených doplatkov sa bude týkať liekov na kardiovaskulárne ochorenia, pričom Slovensko má najvyšší počet úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, ktorým sa dá predísť správnou a včasnou terapiou.
Vydanie spomínanej vyhlášky si podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Kataríny Zollerovej vyžiadal nový zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. „Dosah na doplatky pacientov závisí aj od toho, aké ceny liekov navrhli alebo v budúcnosti navrhnú ich výrobcovia. Cieľom vyhlášky je určovať úhrady liekov tak, aby výdavky zdravotného poistenia boli účelné a efektívne a aby pri tom bola zachovaná dostupnosť liekov pre pacienta. Zníženie úhrad je prednostne zamerané na terapeutické skupiny s vysokým zastúpením generických liekov. Generické lieky sú svojou kvalitou a účinkom totožné s originálnymi,“ zhrnula.
Zástupcovia farmapriemyslu upozorňujú, že napriek tomu, že ceny liekov sa v dôsledku viacerých opatrení znižujú, pacienti za ne doplácajú stále viac, keďže klesajú úhrady zo strany zdravotných poisťovní. Ako priblížil Glatz, zo štatistík OECD vyplýva, že slovenské domácnosti zo štvrtiny v hotovosti financujú slovenské zdravotníctvo, čo je druhý najvyšší podiel v krajinách OECD. Väčší podiel na hotovostnom financovaní zdravotníctva majú iba domácnosti v Portugalsku. Väčšina krajín OECD má tento podiel nižší ako 20 percent. Hotovostné platby slovenských domácností na financovanie zdravotníctva za posledných desať rokov stúpli o 150 percent, doplnil. Napriek tomu má slovenská populácia zdravotnými parametrami podľa jeho slov patriť na koniec v EÚ.

Pridaj komentár