PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Dojčenie je to najprirodzenejšie a najlepšie, čo matka môže dať svojmu dieťaťu do života. Aj takto odborníci popisujú dojčenie, ktoré zohráva v živote bábätka i matky významnú úlohu. Na to, aby všetko vyšlo tak, ako má, treba spoločne vykročiť tou správnou nohou. Dojčenie ako spôsob výživy novorodeniatok je u nás čoraz populárnejší. Kým z celosvetového hľadiska počet dojčených detí klesá, na Slovensku má mierne rastúci trend. Čo treba vedieť o dojčení a materskom mlieku?
Prečo vlastne dojčiť?
Aké sú výhody dojčenia pre matku a aké pre dieťa?
Poznáte kroky, ako podporiť úspešné dojčenie?
Na koho sa obrátiť, keď nastanú problémy pri dojčení?
Najviac dojčených detí u nás je na západe Slovenska a celkovo má prístup k materskému mlieku najmenej pol roka po narodení viac ako 50 percent detí. Hoci snahu určite nemožno uprieť ani zvyšnej časti matiek, nie vždy sa dojčenie podarí. Aj preto je dôležitá včasná príprava, dobrý štart a v prípade problémov aj konzultácie s odborníkmi.
Prečo dojčiť?
Dojčenie je absolútne prirodzený spôsob výživy dieťaťa, nestojí žiadne peniaze, netreba naň žiadne pomôcky a je možné praktizovať ho kedykoľvek a kdekoľvek podľa potrieb dieťaťa. Napriek tomu sa ho mnoho žien už vopred obáva, či už pre možnú bolestivosť bradaviek, pre vplyv tehotenstva aj dojčenia na postavu a tvar prsníkov, aj pre isté nepohodlie, obmedzovanie v strave či v celkovom spôsobe života.
Dojčenie: výhody
Hoci dojčenie môže priniesť so sebou aj niektoré negatíva, výhody jednoznačne prevládajú – a to najmä na strane dieťaťa.
„Dojčenie je najlepší a najprirodzenejší spôsob výživy novorodenca. Hoci sú umelé formuly, ktoré sa do vysokej miery dokážu priblížiť materskému mlieku, nikdy ho úplne nenahradia. Materské mlieko je ľahko stráviteľné a obsahuje rôzne protilátky, ktoré podporujú novorodenca aj v boji proti rozličným infekciám, posilňujú jeho imunitu, sú omnoho lepšie pre vývoj gastrointestinálneho traktu ako umelé formuly,“ vysvetľuje MUDr. Soňa Kľačanská z Novorodeneckej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra.
K výhodám dojčenia patrí aj:
- znížené riziko hospitalizácie novorodenca,
- znížené riziko náhleho úmrtia,
- nižší výskyt bolestí brucha a problémov so stolicou,
- napomáha zabrániť vzniku alergie,
- zvyšuje pocit bezpečia novorodenca,
- podporuje vzájomný vzťah matky a dieťaťa.
Ako začať úspešne dojčiť?
O otázke dojčenia určite premýšľa každá nastávajúca matka ešte pred pôrodom – a tak je to aj správne. Každá žena by sa na dojčenie mala pripraviť. V súčasnosti sa aj na internete dajú nájsť rôzne videá, ktoré môžu napomôcť budúcej matke v príprave. Nič z toho však naplno nenahradí prax, preto treba rátať aj s prekážkami a sklamaním.
„Z našich prieskumov vyplýva, že 98 percent matiek je rozhodnutých dojčiť, avšak mnohým sa to z rôznych dôvodov nepodarí. Aj preto takmer polovica detí po šiestom mesiaci veku už nie je dojčených,“ uvádza Denisa Hajdúková z občianskeho združenia Mamila, ktoré sa venuje dojčeniu a laktačnému poradenstvu.
„Už samotná príprava na pôrod by mala spočívať v tom, že kvalifikované sestry oboznamujú budúce mamičky s technikou dojčenia. Druhý vážny faktor, o ktorý sa aj u nás v nemocnici snažíme, je, aby sa každej rodičke priložilo dieťa k prsníku hneď ako je to možné, najlepšie bezprostredne po narodení,“ vysvetľuje prof. MUDr. Miloš Mlynček, CSc., prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra.
Koža na kožu
Bezprostredný kontakt matky s dieťaťom čo najskôr po pôrode pomáha zvýšiť šance na úspešné dojčenie. Podľa niektorých odborníkov je to jeden z najdôležitejších krokov.
„Pri spontánnych pôrodoch je to aj naša podmienka, aby sa dieťa čo najskôr dostalo do náruče matky, dotýkali sa, začal sa takzvaný bonding, teda pripútanie sa dieťaťa a matky, rovnako aj väzba novorodenca na prsník,“ dodáva lekár. V ideálnom prípade by dieťa a matka mali byť v kontakte „koža na kožu“, čo stabilizuje telesné funkcie bábätka a podporuje tvorbu materského mlieka.
„Negatívum v tomto smere je, že na Slovensku máme veľmi veľa cisárskych rezov, tvoria asi 45 percent pôrodov a po mnohých týchto operáciách nie je akt priloženia dieťaťa k prsníku možný. Samotná operácia znižuje nástup dojčenia aj pre bolestivosť operačnej rany. Druhým faktom je, že máme veľmi veľa prvorodičiek po 30. roku života, u ktorých aj samotný vek znižuje šancu na ideálne dojčenie,“ dodáva prof. MUDr. Miloš Mlynček, CSc.
Keď prídu problémy s dojčením
Problémy spôsobené cisárskym rezom patria k časti prekážok, pre ktoré sa niektoré matky napokon dojčenia vzdajú. Podľa odborníkov by však ani ženy po sekcii, ktoré sú rozhodnuté dojčiť, nemali celkom zanevrieť na dojčenie a aj s pomocou laktačných poradkýň či lekárov a sestier v nemocniciach skúšať prisatie a rozbehnutie laktácie ďalej. Pomoc často potrebujú aj matky po prirodzených pôrodoch.
„Na naše poradkyne sa často obracajú ženy, ktoré trápi, že ich bábätko sa nechce alebo nevie správne prisať. Mnohé majú problémy s bolestivými bradavkami, často ide o naozaj bolestivé veci, ktoré treba čo najskôr riešiť,“ uvádza Denisa Hajdúková z OZ Mamila.
Aj pre takéto prípady funguje na Slovensku asi 300 laktačných poradkýň, ktoré možno kedykoľvek kontaktovať. Mnohé matky potrebujú aj psychickú podporu. Aj napriek všetkému sa však dojčenie nie vždy podarí.
„Mamičky už v nemocnici vedieme k trpezlivosti, vysvetľujeme, že nástup mlieka môže trochu trvať, všetko chce najmä pokoj a čas. U niektorých matiek to však napokon ani tak nefunguje. Dojčenie niekedy prináša so sebou viacero problémov, preto sa aj matka musí vedieť premôcť a chcieť. Treba rátať so sebaobetovaním, s vysokým úsilím, ktoré do toho treba vložiť, s častým vstávaním. Práve tu pri rozbiehaní dojčenia narážame aj na pohodlnosť niektorých mamičiek, ktoré napokon celý proces vzdajú,“ dodáva MUDr. Soňa Kľačanská.
Redakčná úprava: Sabína Zavarská
Tento článok vyšiel v Moja liečba 2/2020. Ak máte záujem o časopis, môžete si ho objednať na stránke www.medmedia.sk kliknutím na obrázok.
