12. mája oslavujeme (od roku 1965) Medzinárodný deň ošetrovateliek a Medzinárodný deň podpory chorých s chronickým únavovým syndrómom. Vyhlasuje ich Medzinárodna rada zdravotných sestier (ICN).
Hlavnou myšlienkou je uctenie si práce ošetrovateliek, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť hospitalizovaným pacientom.
V rovnaký deň sa v roku 1820 narodila patrónka všetkých zdravotných sestier, anglická ošetrovateľka Florence Nightingale.
Kto bola Florence Nightingale
Nightingale sa narodila v Taliansku, 12. mája 1820. Už od mladého veku bola aktívna v dobročinnosti, v ktorej videla zmysel svojho života.
Napriek nesúhlasu svojich rodičov sa v roku 1844 zapísala na školu pre ošetrovateľky v Nemecku. V roku 1850 sa vrátila do Anglicka, a stala sa ošetrovateľkou pre vychovávateľky. Neskôr založila vôbec prvú školu pre ošetrovateľky.
.>> Čítajte u nás: Domáca opatrovateľská služba
Nightingale po celý svoj život vytrvalo bojovala s nepriaznivými hygienickými podmienkami. Sama trpela chronickým únavovým syndrómom.
V roku 1854, počas Krymskej vojny, bola spolu s ďalšími 34 sestrami povolaná do britskej vojenskej nemocnice. Našla tu hrozné podmienky pre ranených, a zistila, že viac vojakov umiera v dôsledku nedostatočnej starostlivosti, než v boji.
Pričinením týchto dobrovoľníčok sa výrazne zlepšili hygienické podmienky a znížila úmrtnosť vojakov (až o dve tretiny). Nightingale všetok čas venovala starostlivosti o vojakov.
Vo večerných hodinách sa premiestňovala cez temné chodby, s lampášom v ruke – vojaci ju preto začali nazývať „Dáma s lampou“ alebo „Anjel na Kryme“.
Britský chlapec s lampou počas spomienkového dňa.
Kniha, ktorá vznikla v zákopoch
Navzdory veľkému fyzickému a duševnému vypätiu, ktoré prináša vojna, Florence Nightingale napísala na Kryme 830 stranovú knihu o reforme zdravotníctva, o nutných úpravách hygienických podmienok, a tiež o dôležitosti čistého oblečenia a správneho stravovania. Zriadila knižnice a učebne pre intelektuálnu stimuláciu a zábavu pacientov. Jej práca vyvolala celosvetovú reformu zdravotnej starostlivosti.
Keď sa roku 1856 vrátila domov, obdržala od anglickej kráľovnej Viktorie I. ocenenie – vyrytú brošňu, a od britskej vlády 250 000 dolárov. Tie využila na charitu.
V roku 1860 založila nemocnicu St Thomas ‚a Nightingale, tréningovú školu pre zdravotné sestry: takto vznikla prvá škola pre ošetrovateľky na svete.
Školu začali navštevovať aj dievčatá z vyšších triednych vrstiev, čím povolanie sestra získalo na dôležitosti a vážnosti.
V roku 1859 publikovala „Oznámenie o nemocniciach“, kde sa zamerala na správne zriaďovanie a vedenie civilných nemocníc.
Aj počas americkej občianskej vojny bola Nightingale konzultovaná s tým, ako najlepšie riadiť vojenské nemocnice. Diaľkovo sa podieľala na zlepšení zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti o vojakov a civilistov v Indii.
V roku 1908, keď mala 88 rokov, kráľ Edward VII. jej zveril Zásluhu na cti.
Kráľ Edward VII.
Podlomené zdravie
Hoci Nightingale porazila „krymskú horúčku“, ona sama sa už nikdy úplne nezotavila.
Začiatkom augusta 1910 ochorela, a o niekoľko dní, 13. augusta, v Londýne zomrela.
Aj napriek tlaku verejnosti, ktorá si želala veľkolepý pohreb, bolo splnené jej posledné želanie – pohreb bol tichý a skromný.
Takto odišla sestra, ktorá celý svoj život venovala prevencii chorôb a bezpečnej a súcitnej liečbe chudobných a trpiacich.
Pripravila Svetlana Schubertová – sestra pri lôžku, špecializované pľúcno-onkologické oddelenie UNB Ružinov
Redakčná úprava jam
Fotografie: shutterstock.com a google.com
