Pohľad do minulosti
Kedysi bolo pre človeka nepredstaviteľné prežitie, resp. život s telesným orgánom iného človeka.
Najprv sa musela v človeku zjaviť predstava a zrodiť otázka, „čo ak je to možné?“ V priebehu histórie ľudstvo zhromažďovalo poznatky a naberalo odvahu, až to dokázalo.
Zhromažďovanie poznatkov a skúseností, ktoré ovplyvnili vývoj svetovej medicíny, a viedli ku transplantáciám orgánov, trval dlhé tisícročia. Prvé známe zmienky o transplantáciách sa uvádzajú už v starogréckych mýtoch a legendách. V nich Bohovia a liečitelia vyberali orgány zvieratám a mŕtvolám. Za prvú civilizáciu, ktorá dokázala chirurgicky odstraňovať choré orgány, bez porušenia, sa považuje staroveký Egypt. Písomné zmienky sa datujú do obdobia okolo roku 3000 pred naším letopočtom.
Za prvé „živé“ transplantácie sa všeobecne považujú transplantácie kože – najväčšieho ľudského orgánu. Tie sa úspešne vykonávali už v starovekej Indii okolo roku 800 pred naším letopočtom.
Vývoj ľudstva sa nesmierne urýchlil vedecko-technickým pokrokom, ktorý výrazne spustila priemyselná revolúcia koncom 18. storočia.
20. storočie prinieslo výrazný posun vpred, predovšetkým jeho druhá polovica. Lekári vykonali prvé „moderné“ a úspešné transplantácie obličiek, srdca a ďalších orgánov. Proces transplantácií, ich manažmentu a koordinácie sa priebežne zdokonaľoval až do súčasnosti. Je paradoxné, že sa tieto počiny humanity zrodili v rovnakom storočí , ako najväčšie zločiny voči ľudskosti.
Ľudia nielenže dlho nedokázali docieliť to, aby premiestnením jednej časti tela človeka dokázali udržať pri živote iného človeka. Museli tiež prijať predstavu života s časťou tela, ktorá dovtedy umožňovala život inej ľudskej bytosti. Platí to obzvlášť pre darcov a príjemcov orgánov, a ľudí im najbližších.
K všeobecnému prijatiu idey transplantácií a verejnému súhlasu napomohli prvé úspešné transplantácie telesných orgánov. Ľudstvo potrebovalo svedectvo, že je v silách jednotlivca zachovať život iného jednotlivca prostredníctvom seba samého. Je to prejav dobra, humanity a naplnenia solidarity medzi ľuďmi, bez ohľadu na rasu, národnosť, sociálne postavenie, či náboženské, alebo politické presvedčenie. Čo môže byť väčším naplnením Slobody, rovnosti a bratstva – ústredného motta Francúzskej revolúcie?
Z duchovného, alebo náboženského pohľadu možno v darcovstve badať paralelu s Kristovým odovzdaním svojho tela pre blaho a budúcnosť ľudstva.
Darovanie časti seba odzrkadľuje spolupatričnosť ľudí na tejto Zemi, ktorá v časoch pred prvou transplantáciou nebola možná. A nie je v tomto ohľade vôbec podstatné, či sa to udeje počas života, alebo po smrti darcu. Spolupatričnosť človeka s človekom znamená vedomé odhodlanie človeka, sebou samým zachrániť život iného človeka.
Hlavné cirkvi sveta považujú túto oblasť za morálnu a prijateľnú – pod podmienkou dodržania etických a náboženských princípov a kódexov. Nedošlo tak k javom celospoločensky neúnosnej polarizácie spoločností Európy a sveta, ktorá by ohrozila ich stabilitu.
Transplantácia telesného orgánu
Tak, ako je odhodlanie a súhlas s darovaním orgánu jedným z vrcholných prejavov humanity, tranplantácie predstavujú jeden z vrcholov súčasnej medicíny.
Darcovia orgánov a všetci ľudia, ktorí sa podieľajú na tom, aby človek v núdzi orgán dostal, sú záchrancami životov, novodobými hrdinami.
Transplantácia znamená chirurgickú operáciu, počas ktorej sa odstráni poškodený alebo zlyhávajúci orgán v ľudskom tele, a je nahradený zdravým, teda funkčným orgánom. Darovaný orgán môže pochádzať od mŕtveho, alebo živého darcu, od zvieraťa, a v niektorých prípadoch je možné transplantovať aj tzv. umelý orgán.
Obličky sú jediný orgán, pri ktorom je legislatívne povolené darcovstvo jednej z nich. Podmienkou darcovstva je splnenie zdravotných kritérií darcu aj prijímateľa – vyhovujúci zdravotný stav, zlučiteľnosť krvných skupín – uprednostňuje sa rovnaká krvná skupina. Darcovstvo vylučuje agresívne nádorové ochorenie, prenosné infekčné ochorenie a pozitívny HIV nález. Posudzuje sa tiež perspektíva prežitia príjemcu orgánu.
Rozhodnutie darovať a prijať orgán je založené na báze dobrovoľnosti, a zainteresovaní ho musia potvrdiť písomným súhlasom. Podmienkou odberu tiež je, aby bola druhá oblička darcu zdravá a funkčná. Naopak, zákaz odberu a darovania obličky platí pre neplnoleté a osoby zbavené svojprávnosti. Živým darcom obličky sa môže stať geneticky blízky príbuzný, alebo emocionálne blízky nepríbuzný človek.
Podmienkou darcovstva je dobrovoľnosť a zákaz zisku z predaja orgánu.
Pri ostatných transplantovateľných orgánoch, ako sú srdce, pľúca, pečeň a pankreas, je podmienkou začatia procesu transplantácií a donorstva úplná a nezvratná strata všetkých životných funkcií mozgu potenciálneho darcu, teda keď pacienta nie je možné „oživiť“ žiadnymi inými prostriedkami.
Nesmierna komplexnosť procesu transplantácií a donorstva. Nejde „iba“ o premiestnenie orgánu
Ide o komplexný systém, zahŕňajúci aspekty klinickej oblasti, bezpečnosti, logistiky a manažmentu.
Vyžaduje si spoluprácu a súčinnosť zdravotného personálu, ktorý zabezpečuje intenzívnu a resuscitačnú starostlivosť o pacientov počas ich života, anesteziológov, zdravotných sestier a celého podporného tímu zdravotných pracovníkov, vrátane lekárov, ktorí vykonajú transplantáciu.
Bezprostredne po smrti pacienta preberajú kľúčovú rolu koordinátori donorstva. Sú priamo zahrnutí do počiatočnej identifikácie potenciálneho donora, informovania pozostalých, získania súhlasu k transplantácii od pozostalých, zabezpečenia a spracovania potrebnej dokumentácie. Úzko spolupracujú so zdravotným personálom a sociálnymi pracovníkmi. Zabezpečujú tiež logistiku látok ľudského pôvodu.
Posun vpred – zjednotená Európa prináša nové možnosti
Ideou vytvorenia Európskej Únie bolo posilnenie ekonomickej spolupráce krajín Európy, zabezpečenie užšej ekonomickej previazanosti. Cieľom bolo a je udržanie dlhodobého mieru po II. svetovej vojne, ktorý je podmienkou pre bezpečný život Európanov, rozvoj hodnôt a kultúr národov žijúcich v Európe.
Úspešným napĺňaním idey Európskej integrácie je aj spolupráca v oblasti donorstva a transplantácií. Postupne bola teda myšlienka jednotnej Európy zakomponovaná aj do tejto oblasti. Pred vznikom Európskej Únie boli čakatelia na orgány v jednotlivých krajinách Európy odkázaní výlučne na pomoc dobrovoľných darcov z ich krajiny.
Európskym právny základ pre oblasť donorstva a transplantácií bol položený Lisabonskou zmluvou, ktorej článok 168 zaväzuje členov Európskej Únie, aby vytvorili vysoko kvalitné a bezpečné štandardy pre používanie krvi, orgánov a iných látok ľudského pôvodu.
Európsky Parlament a Európska rada prijali tri hlavné direktívy (2002/98/EC, 2004/23/EC a 2010/45/EU) v oblasti látok ľudského pôvodu (SoHO), ktoré stanovujú štandardy kvality a bezpečnosti pre zber, testovanie, spracovanie, uchovanie, uskladnenie a distribúciu, obstarávanie a donorstvo ľudských tkanív a buniek.
Kategorickým imperatívom pre oblasť donorstva je zavedenie tzv. globálneho súboru princípov, vzťahujúceho sa na látky ľudského pôvodu, a to podľa Konvencie Rady Európy pre ľudské práva a biomedicínu, prijatej v roku 1997. Ich súčasťou je zákaz vytvárania finančného zisku, ktorý by vzťahoval na ľudské telo a jeho časti. Rozhodnutie darcov i prijímateľov orgánov musí byť dobrovoľné, a obe strany musia súhlasiť.
Neexistuje vyššia hodnota na Zemi, ako je ľudský život. Neexistuje hlbší prejav humanity, ako je záchrana života. V tomto duchu je nevyhnutné, aby bol proces manažmentu donorstva transparentný a otvorený. Akákoľvek ľudská činnosť je totiž vystavená omylom.
Celý proces manipulácie, uskladnenia a logistiky orgánov musí byť preto priebežne sledovaný a kontrolovaný. Zaviedol sa aj systém kódovania všetkých látok ľudského pôvodu, pre všetkých členov EÚ.
Cieľ a význam projektov SoHO v EÚ
EÚ od roku 2003 zorganizovala a podporila 50 projektov v oblasti transplantácií a transfúzie krvi, v rámci zdravotných a výskumných programov a ďalších Európskych programov financovania.
Projekty a aktivity zahŕňajú výmenu a zdieľanie skúseností z odbornej praxe, zavedenie štandardov pre inšpekcie, vytvorenie manuálov a registrov, či organizovanie školení a workshopov. Priamo prispeli k implementácii a úprave troch hlavných direktív, vzťahujúcich sa na látky ľudského pôvodu (tzv. SoHO).
Jednotná Európa – rôzne systémy
Každá členská krajina EÚ má vytvorený vlastný systém transplantácií a donorstva. Koordináciu transplantácií v každej krajine zabezpečujú Národné transplantačné centrá, alebo rôzne organizácie, spolu so sieťou koordinátorov. V SR je to Slovenské centrum orgánových transplantácií (SCOT) a sieť transplantačných regionálnych koordinátorov. Medzi úlohy SCOT patrí vedenie Národného transplantačného registra, teda registra darcov a príjemcov orgánov, vedenie registra pacientov, ktorí odmietli darovať orgán, laboratórna činnosť, ktorá zahŕňa imunologické a imunogenetické vyšetrenia pacientov – čakateľov, či registra donorov orgánov a iných pacientov.
Okrem toho sú v systéme zastúpené transplantačné centrá – nemocnice a národné ústavy. Tieto majú oprávnenie vykonávať transplantácie. V súčasnosti sa na Slovensku úspešne vykonávajú transplantácie srdca v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCCH) v Bratislave. Pre transplantácie obličiek sú k dispozícií štyri transplantačné centrá nemocníc v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine a Košiciach.
Transplantácie pečene sa vykonávajú v Transplantačnom centre Dérerovej fakultnej nemocnice v Bratislave a vo fakultnej nemocnici F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, ktorá – ako jediná v SR – opätovne vykonáva transplantáciu pankreasu.
Transplantácie pľúc sa u indikovaných pacientov zo Slovenska vykonávajú v zahraničných nemocniciach, najčastejšie vo Viedni a v Prahe.
Prvoradým cieľom EÚ je sebestačnosť každej členskej krajiny v oblasti donorstva. Avšak v prípade núdze, systém umožňuje darovanie a výmenu orgánov, tkanív, buniek a krvi medzi krajinami EÚ. Princíp sebestačnosti pritom vedie k zodpovednosti každého člena EÚ.
Najväčšou Európskou neziskovou organizáciou, zabezpečujúcou alokáciu a cezhraničnú výmenu orgánov od mŕtvych darcov členským štátom, je Eurotlansplant. Združuje Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Nemecko, Maďarsko, Luxembursko, Holandsko a Slovinsko.
Škandinávske krajiny, ako Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko a Švédsko, sú združené v organizácií Scandiatransplant.
Pobaltské krajiny, Estónsko, Lotyšsko a Litva, založili mimovládnu neziskovú organizáciu pod názvom Balttransplant (Asociácia Balttransplant).
Okrem združujúcich organizácií majú všetky krajiny vlastné národné transplantačné centrá, alebo organizácie, ktoré spolupracujú medzi sebou.
Výmena orgánov medzi krajinami a ich spolupráca je prioritne určovaná geografickou polohou, kvôli včasnej a bezpečnej alokácií a distribúcií orgánu príjemcovi.
Lídrom v oblasti transplantácií a donorstva je Španielsko
Španielske kráľovstvo zaviedlo komplexný systém opatrení, ktoré viedli k zvýšeniu kvality, bezpečnosti a efektivity v tejto oblasti. Za zmienku stojí zavedenie prvého verejného integrovaného systému v EÚ. Každý región v Španielsku má vlastné transplantačné centrum, ktoré riadi a koordinuje transplantácie a donorstvo v regióne. Systém je zastrešovaný Národnou transplantačnou organizáciou (ONT) so sídlom v Madride. Ide, vo veľkej miere, o decentralizovaný systém riadenia.
Španielsko je taktiež prvou krajinou v EÚ, ktorá zahrnula do procesu transplantácii ministerstvo zdravotníctva. Za 10 rokov efektívnej transformácie španielskeho systému sa donorstvo zvýšilo o 130 %. Vykonáva sa tu cca 33 % transplantácií v celej EÚ, a podľa údajov zverejnených v publikácii Transplant Newsletter, vydávanej Radou Európy, Španielsko má najvyšší podiel darovaných orgánov od mŕtvych donorov na počet obyvateľov (35,3 na 1 milión obyvateľov). Nasledujú ho Chorvátsko (33,6), Belgicko (30,1), Malta (30) a Portugalsko (28,1).
Medzi ďalšie krajiny, v ktorých sa vykonáva najvyšší počet transplantácií orgánov, patria Francúzsko, Nórsko, Rakúsko, Taliansko a Írsko.
Naopak, európsky priemer darovaných orgánov zatiaľ zaostáva za výsledkami USA.
Pozitívnym signálom je, že sa celkový počet darcov orgánov v EÚ z roka na rok zvyšuje.
V krajinách ako Španielsko, Belgicko, Rakúsko, ale aj Česká republika a Slovensko, je každý človek potenciálnym darcom, ak to neodmietne. Súhlas na transplantáciu môžu dať, po jeho smrti, aj jeho príbuzní. Naopak, legislatíva Veľkej Británie alebo Nemecka požaduje informovaný súhlas darcu.
Pri vytváraní efektívneho systému riadenia a organizácie donorstva je nutné zohľadniť aj rôzne parametre, ako napr. počet obyvateľov krajiny a regiónov, geografickú veľkosť a polohu, atď.
Dlhý zoznam výziev
Napriek faktu, že väčšina občanov EÚ schvaľuje donorstvo, počet darovaných orgánov klesá.
Proces identifikácie vhodného darcu pre príjemcu orgánu je nesmierne náročný. Musia sa zohľadniť mnohé faktory, ako napr. vek darcu a príjemcu, vyhovujúci zdravotný stav – bez diagnózy rakoviny a prenosných chorôb. Faktom zostáva, že väčšina potenciálnych darcov umiera mimo priestory nemocníc.
Vo vzťahu k verejnosti je výzvou cielené informovanie o akútnom nedostatku životne dôležitých orgánov. Cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o tejto oblasti.
Úspešný príbeh píše Španielsko. Je vzorom a inšpiráciou pre ďalšie európske krajiny. Dr. Rafael Matesanz, riaditeľ Národnej Transplantačnej organizácie v Španielsku (ONT), na Madridskej konferencii v júni 2013 pre tlačové médiá povedal, že za kľúčovú považuje práve aktívnu komunikáciu s médiami. Ďalej uviedol, že Španielsko zaviedlo 24-hodinovú transplantačnú informačnú linku, pravidelné stretnutia s novinármi, zefektívnilo a posilnilo komunikáciu s rodinami a príbuznými donorov i príjemcov orgánov.
Potvrdením uznania a pozitívnych výsledkov, ktoré priniesol španielsky model, bolo, že ho v roku 2010 prijala Európska Únia, v čase, keď Španielsko prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ.
Stanovil sa aj European Organ Donation Day, ktorý bude 12. októbra 2013.
Medzi závery Rady Európy, vyplývajúce z akčného plánu pre donorstvo a transplantáciu pre obdobie 2009-2015, patria tri hlavné výzvy: zvýšenie dostupnosti orgánov, zvýšenie efektivity a prístupnosti transplantačných systémov a zlepšenie kvality a bezpečnosti. Cieľom je zefektívnenie a skvalitnenie interného systému manažmentu, komunikácie medzi zdravotným personálom, analýzy výsledkov v potransplantačnom období, zlepšenie procesu sledovania pohybu orgánu pri medzinárodných výmenách (pomocou zavedenia jednotného kódu pre tkanivá).
Každý členský štát EÚ má za úlohu dohliadať na kvalitu a bezpečnosť systému a výmenu orgánov medzi členskými štátmi, alebo inými krajinami.
Počet pacientov čakajúcich na zdravé orgány vysoko prevyšuje počet vhodných darcov. Dokonca sa rozdiel každoročne zväčšuje, napriek zvyšujúcemu sa povedomiu verejnosti a zvyšujúcemu sa počtu darovaných orgánov. Koncom roka 2011 bolo celkovo registrovaných vyše 61.500 pacientov na tzv. čakacích zoznamoch. Z toho najvyšší počet, 42.000, čakal na obličku, alebo obličky. Odhaduje sa, že v tom istom roku zomrelo z tohto počtu 5.500 pacientov.
Prof. Dr. Axel Rahmel, riaditeľ medzinárodnej nadácie prirovnal situáciu, v ktorej sa nachádzame, k smutne preslávenej, potápajúcej sa lodi Titanik. Je historickým faktom, že vtedajší počet pasažierov vysoko prevyšoval kapacitu záchranných člnov.
MUDr. Daniel Kuba, PhD., vedúci Slovenského centra orgánových transplantácií uviedol: „Verejnosť by mala žiť s informáciou, že existuje možnosť darovania a prijímania telesných orgánov. Za dôležité pokladám, aby sa povedomie o tejto oblasti začalo formovať už u mládeže na strednej škole.“
Výzvou je nastavenie takého kontrolného mechanizmu, aby sa zabránilo nedokonalostiam, manipuláciám a podvodom.
V roku 1980 televízna stanica BBC vo Veľkej Británii odvysielala publicistickú reláciu Panoráma. Odhalila prípady pacientov – donorov, u ktorých lekári diagnostikovali mozgovú smrť, ale neskôr začali javiť známky života.
A ďalšou krajinou je Nemecko. V roku 2012 sa vo viacerých nemeckých nemocniciach odhalilo falšovanie zdravotných záznamov pacientov – čakateľov na orgány. Došlo tak ku transplantáciám mimo poradia.
Napriek faktu, že sa každoročne zachránia v Európe a vo svete tisíce životov, a to vďaka dobrovoľným darcom orgánov a uskutočneným transplantáciám, každý odhalený škandál má bezprostredne za následok vyvolanie pochybností vo verejnosti, pokles dôvery v systém donorstva a nakoniec – odmietnutie donorstva. V Nemecku sa to prejavilo takmer 13 % prepadom, ako sa uvádza vo výročnej správe organizácie Eurotlansplant za rok 2012.
Ďalej sa v nej uvádza: „Je veľmi neštastné, že pacienti uvedení na čakacích zoznamoch pre transplantácie orgánov zaplatia kvôli manipuláciám dvojnásobnú cenu. Prvýkrát tým, že sú odstrčení nabok, a druhýkrát tým, že poklesom počtu darcov sa ich šanca na život zachraňujúci orgán znižuje.“
Každý nový prípad vytvára vo verejnosti nové pochybnosti ohľadom kvality diagnostikovania mozgovej smrti.
Výzvou v európskom regióne je posilňovanie cezhraničnej spolupráce krajín EÚ. Globálnejšou výzvou je zamedzenie nelegálneho obchodovania s látkami ľudského pôvodu. Odhaduje sa, že v systéme darovaných orgánov sa nachádza vyše 10 % nelegálnych orgánov, pochádzajúcich od chudobných darcov, predovšetkým z krajín juhovýchodnej Ázie (napr. z Indie) a Afriky.
Výzva výziev
Ľudstvo čelí najväčšej výzve, pred akú bolo kedykoľvek predtým postavené! Je to zastavenie všetkých vojen vo svete a dlhodobé udržiavanie mieru. A popritom, hľadať príčiny najvážnejších chorôb, ktoré ničia a berú ľuďom životy.
Vysoká chorobnosť ľudí, dlhé čakacie zoznamy pacientov na orgány, to všetko predstavuje hlboký celospoločenský problém. Transplantácie a donorstvo sú obrovskými počinmi, ale nedokážu vyriešiť problémy, ktoré presahujú túto oblasť.
Nastavuje to zrkadlo modernej vede a výskumu, v oblastiach ako medicína, biomedicína, mikrobiológia, biochémia, ale aj výskumu DNA, či ďalším špecializovaným vedným odborom. Výzvou je tiež pokračovanie vo výskume a vývoji umelých orgánov, tkanív a krvi, a zavádzanie týchto poznatkov do bežnej praxe.
Plne nepoznáme vplyv psychiky na vznik chorôb, či na udržanie si zdravia. Napokon, odpoveď na otázku: „Aký je vzťah tela a duše?“ hľadali filozofi a učenci od dávnych čias.
Odpoveďou by mohlo byť väčšie zduchovnenie nášho života: „Radšej menej mať, a viac byť“.
