Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Pojem biologická liečba dnes počujeme stále častejšie. Jej podstatou sú účinné látky biologického pôvodu, to znamená – produkované živými organizmami. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sú to prírodné liečivá – v skutočnosti však s nimi nemajú takmer nič spoločné.
Látky používané v biologickej liečbe majú obrovskú molekulu a veľmi komplexnú stavbu. Sú mnohonásobne väčšie ako molekuly bežných, chemicky pripravovaných liekov. Keďže je štruktúra biologických liečiv taká zložitá, nemožno ich pripraviť chemickou cestou (synteticky), ktorá sa využíva pre bežné liečivá.
Odkiaľ pochádzajú biologické liečivá?
K biologickým systémom, ktoré sa používajú na výrobu biologických liečiv, patria rôzne živé organizmy (baktérie, kvasinky) alebo bunkové kultúry (zvieracie, prípadne aj ľudské). Výroba vyžaduje špičkové technológie a zahŕňa náročné biotechnologické postupy.
Používané bunky obsahujú tzv. rekombinantnú DNA – hovoríme, že sú geneticky modifikované. To v praxi znamená, že bol do nich vložený špeciálne pripravený gén. Na základe tohto génu potom dokážu produkovať požadovanú účinnú látku podobne, ako tvoria akékoľvek iné látky potrebné pre svoj život. Následne sa z nich táto účinná látka (liečivo) vyizoluje a dôkladne očistí, aby sa mohla používať ako liečivo pre ľudí.
Väčšina v súčasnosti používaných biologických liekov obsahuje bielkovinové účinné látky. Môžu to byť napríklad:
- hormóny,
- enzýmy,
- protilátky,
- rôzne zložky krvi,
- látky ovplyvňujúce činnosť imunitného systému.
Jedným z najčastejšie používaných biologických liekov je dobre známy hormón – inzulín. Ten v tomto prípade vzniká vložením génu pre inzulín do rôznych buniek, napríklad do baktérie Escherichia coli alebo do kvasinky Saccharomyces cerevisiae.
Táto technológia umožňuje získavanie inzulínu z bunkovej kultúry geneticky upravených organizmov, namiesto izolácie inzulínu z krvi darcov, ako to bolo v minulosti. Takto pripravený inzulín v organizme účinkuje rovnako ako inzulín, ktorý u zdravého človeka produkuje jeho telo.
V súčasnosti existuje navyše mnoho rôznych typov inzulínov, ktoré sa líšia rýchlosťou nástupu účinku a dĺžkou pôsobenia. Takto môžeme diabetikovi poskytnúť presne takú kompenzáciu, akú potrebuje, a hodnovernejšie tak napodobníme účinok ľudského inzulínu.
Využitie biologických liekov
Biologické lieky sa spravidla podávajú formou injekcie, a to väčšinou pod kožu, alebo priamo do krvného obehu. Poskytujú nové možnosti liečby pre pacientov s dlhodobými ochoreniami, ktoré ich často vyraďujú z bežného života, a takisto s vážnymi chorobami, ktoré sme doteraz nevedeli liečiť.
Perspektívne je ich využitie pri najrôznejších nádorových a autoimunitných ochoreniach. Z autoimunitných ochorení je dnes biologická liečba dostupná napríklad pre:
- reumatoidnú artritídu,
- ťažké formy psoriázy,
- zápalové ochorenia čriev – napríklad Crohnova choroba, ulcerózna kolitída a iné.
Čo sú biologicky podobné lieky?
Biologický liek, ako každý iný liek, musí spĺňať prísne kritéria. Pred registráciou sa musia vykonať rozsiahle klinické štúdie, ktoré preukážu účinnosť a bezpečnosť. Do výskumu a vývoja nových biologických liekov sa investujú nemalé finančné prostriedky. Aj preto každý nový biologický liek – po svojom objave, schválení a prvom uvedení na trh – podlieha takzvanej trhovej exkluzivite, ktorá trvá zvyčajne 10 rokov.
Toto obdobie slúži na to, aby sa spoločnosti, ktorá liek vyvinula, vrátili z jeho predaja finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené na výskum a vývoj lieku, a ktoré tak bude môcť použiť pri vývoji ďalších liekov. Po uplynutí trhovej exkluzivity môžu aj iní výrobcovia uvádzať na trh liek s týmto biologickým liečivom. Pôvodný liek nazývame odborne referenčný liek, hovorovo originál. Všetky ostatné produkty sa označujú pojmom biologicky podobné lieky (v angličtine takzvané biosimilars).
Za registráciu biologicky podobných liekov, uvádzaných na trh v Európskej únii, zodpovedá Európska lieková agentúra. Prvý takýto liek bol v EÚ uvedený na trh v roku 2006.
Ako sa líšia biologicky podobné lieky od referenčných liekov?
Sú biologicky podobné lieky porovnateľné s generikami?
Pred registráciou biologicky podobného lieku je potrebné preukázať dostatočnú podobnosť s referenčným liekom (názov pochádza z angl. slova „similar“, čo znamená podobný). O biologickej podobnosti hovoríme preto, že biologické lieky (vrátane biologicky podobných) sú produkované živými organizmami (bunkami). Napriek tomu, že tie vyprodukujú v princípe to isté liečivo, medzi jednotlivými bunkami sa môžu vyskytovať drobné rozdiely, rovnako ako medzi inými živými tvormi, keďže ide o komplexné živé organizmy.
Takéto odlišnosti sú úplne prirodzené, avšak spôsobujú to, že medzi vyprodukovanými liekmi sa objavujú mikrorozdiely. Musíme si uvedomiť, že takéto mikrorozdiely nie sú v oblasti biologických liekov ničím výnimočným – vyskytujú sa aj pri jednotlivých šaržiach referenčného biologického lieku (šarže = balenia lieku => sú vyrobené v jednom výrobnom cykle), pri zmenách vo výrobnom procese akéhokoľvek biologického lieku, alebo sa môžu líšiť aj v rámci jednotlivých výrobných závodov biologického lieku u rovnakého výrobcu.
Častokrát sa napríklad stáva, že biologický podobný liek sa vyrába v rovnakom výrobnom závode ako referenčný biologický liek. Avšak práve v tomto sa biologicky podobné lieky líšia od generických liekov, ktoré poznáme ako lacnejšiu verziu originálnych liekov s chemickou účinnou látkou. Kým liečivá obsiahnuté v generikách musia byť chemicky úplne rovnaké ako liečivá v originálnych liekoch, biologické liečivo v biologicky podobnom lieku nevieme napodobniť na 100 % práve pre jeho veľkosť a zložitosť jeho štruktúry, a preto, že každá bunka, ktorá ho tvorí, je unikátna.
Napriek tomu sa však dbá na to, aby bolo veľmi podobné účinnej látke v referenčnom lieku. Navyše sa dbá na to, aby tieto mikrorozdiely nezmenili účinnosť a bezpečnosť biologicky podobného lieku oproti referenčnému biologickému lieku.
V praxi tieto rozdiely nesmú byť klinicky relevantné. Istý podiel na mikrorozdieloch má takisto výroba samotného lieku. Rôzni výrobcovia nemusia využívať úplne rovnaké výrobné postupy. Rozdiely vo výrobnej technológii sú však starostlivo regulované Európskou liekovou agentúrou. Drobné odlišnosti v stavbe liečiva sa preto môžu vyskytovať nielen medzi výrobcami, ale aj v jednotlivých šaržiach produktov jedného výrobcu.
Táto variabilita je vzhľadom na spôsob prípravy prirodzená a nedá sa jej vyhnúť. Nikdy však nesmie viesť k tomu, aby sa zmenila účinnosť či bezpečnosť takého lieku. Ak by sa tak stalo, daný liek by už nemohol byť označený ako biologicky podobný.
Na biologicky podobný liek sa nepretržite dohliada. Európska lieková agentúra zatiaľ od registrácie prvého biologicky podobného lieku v roku 2006 (po súčasnosť) nezaznamenala žiadny prípad, v ktorom by sa ukázal relevantný rozdiel – či už v účinnosti, alebo vo výskyte a závažnosti nežiaducich účinkov medzi referenčným a biologicky podobným liekom.
Referenčný liek aj biologicky podobný liek sú navyše počas celého svojho „života“ podrobne monitorované. Všetky potrebné kontroly prebiehajú, samozrejme, nielen pred registráciou, ale aj po registrácii a uvedení na trh.
Za registráciu biologicky podobných liekov, uvádzaných na trh v Európskej únii, zodpovedá Európska lieková agentúra.
