Lekári bez hraníc je nezávislá medzinárodná humanitárna organizácia, ktorá vo viac ako 65 krajinách sveta poskytuje akútnu zdravotnícku pomoc ľuďom postihnutým ozbrojenými konfliktmi, epidémiami či prírodnými katastrofami. Už od roku 1971 ošetruje obete násilia, lieči chorých, ktorí nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, prevádzkuje mobilné kliniky v odľahlých oblastiach, vykonáva očkovacie kampane, prináša svedectvá o situácii ľudí v núdzi. Ročne odchádza na misiu okolo 6500 zdravotníckych a nezdravotníckych profesionálov, medzi nimi aj niekoľko desiatok z Česka a zo Slovenska. V roku 1999 bola Lekárom bez hraníc udelená Nobelová cena za mieru. Hovoríme s ich tlačovou hovorkyňou, Mílou Janišovou.
Čo všetko musí podstúpiť osoba, ktorá chce získať prácu v zahraničí „cez“ Lekárov bez hraníc? Koľko priemerne trvá prijímací proces?
Pokiaľ sa človek rozhodne odísť na misiu s Lekármi bez hraníc, a to na ľubovoľnú pozíciu, musí sa najprv zúčastniť na informačnom večere. Jeho úlohou je, aby záujemcov bližšie zoznámil s Lekármi bez hraníc, so základnými princípmi, na ktorých organizácia stojí, a priblížiť realitu misií. Tí, ktorí rozpoznajú, že ich takáto skúsenosť láka, a zároveň spĺňajú formálne výberové kritériá, môžu zaslať prihlášku. Ďalej sa proces liší podľa pozície. V prípade technicko-administratívnych pozícií nasleduje tematický test, a jeho úspešné absolvovanie už kandidáta oprávňuje k účasti na assessment centre (výberovom procese). Lekári a zdravotné sestry testom neprechádzajú. O ich účasti na assessment centre rozhodujú odborníci z radov HR (ľudské zdroje, personalisti) Lekárov bez hraníc – dôkladne skúmajú ich životopis a dalšie formuláre, na základe ktorých rozhodnú, či má kandidát potrebné skúsenosti. Assessment centrum je jednodňový výberový proces, kedy sa stretne skupina uchádzačov, a za účasti hodnotiteľov riešia individuálne alebo v skupine prípadové štúdie – konkrétne situácie, ktoré simulujú reálne problémy. Cieľom assessment centra je zistiť uchádzačovu motiváciu, ako reaguje na stres, ako je schopný pracovať v tíme. Na assessment centre sa musia zúčastniť všetci naši uchádzači. Po kladnom hodnotení už nasleduje plánovanie misie. Dĺžka celého prijímacieho procesu je veľmi rôzna – trvá niekoľko týždňov až mesiacov.
Aké je vekové zloženie záujemcov?
Vekový priemer českých a slovenských spolupracovníkov sa pohybuje medzi 30.-40. rokmi, z tohto pohľadu sme vlastne istá rarita. V západnej Európe či v USA je vekové zloženie pestrejšie. Nie je výnimkou, že na misiu odchádzajú aj lekári-šesťdesiatnici, a starší. Oveľa viac záleží na fyzickej a psychickej kondícií, než na veku.
Vyhľadajú vás viac muži, alebo ženy?
Celkovo je pomer mužov a žien približne rovnaký, rozdiel sa prejavuje v profesnom rozložení – logisti sú skôr muži a zdravotné sestry ženy.
Musia mať záujemcovia úplné medicínske/sesterské vzdelanie? Sú špeciálne zaškolovaní?
Áno, pre účasť na misii je bezpodmienečne nutné ukončené vzdelanie. Druhou podmienkou je splnenie minimálnej praxe – všeobecní lekári musia mať aspoň dvojročnú prax z nemocnice. Od lekárov a sestier so špecializáciou požadujeme dokončenú atestáciu. Veľkou výhodou sú napr. znalosti z tropickej medicíny. Špeciálne školenie nerobíme, len úvodné zoznámenie s misiou.
Musí záujemca dokonale ovládať aspoň jeden svetový jazyk, resp. jazyk, ktorým sa hovorí v danej krajine?
Všetci záujemcovia musia vedieť po anglicky, a to aspoň na úrovni B1. Pre niektoré profesie je aktuálne povinnou výbavou francúzština – najmä pre zdravotné sestry, logistov, finančných koordinátorov alebo personalistov. Znalosť dalších jazykov – ruštiny, arabčiny, španielčiny – je výhodou. Naozaj nemožno očakávať, že každý medzinárodný spolupracovník bude hovoriť jazykom tej krajiny, do ktorej ide. S pacientmi obvykle hovoríme cez tlumočníkov z radov miestnych spolupracovníkov.
Do akých oblastí sveta najčastejšie odchádzajú Lekári bez hraníc?
Lekári bez hraníc aktuálne pôsobia v takmer 70 krajinách sveta. V minulom roku bolo najviac Čechov a Slovákov vyslaných na misie do Južného Sudánu a do Demokratickej republiky Kongo.
Ako sa lekári v nebezpečných oblastiach vyrovnávajú so stresom či situáciami, keď sú potenciálne ohrození na živote?
Stres, ktorému sú naši spolupracovníci na misiách vystavení, máva rôzne príčiny – vysoké pracovné nasadenie, nedostatok základných prístrojov, na ktoré sú zvyknutí zo svojej „domovskej“ nemocnice, alebo práve bezpečnostná situácia. Na misiách so zvýšeným bezpečnostným rizikom je potrebné počítať s veľmi obmedzenými možnosťami pohybu mimo areál Lekárov bez hraníc. Každý má na odbúranie stresu vlastné prostriedky – jógu, meditáciu, knihy, hry, spánok… Samozrejme, čas od času sa stane, že stres človeka takpovediac „dobehne“. Odolnosť voči stresu – okrem iných kritérií – hodnotí assessment centrum.
Na aké obdobie sa so zdravotníckymi pracovníkmi obvykle uzatvára zmluva?
Zmluva sa vždy uzatvára na dobu určitú. Misie všeobecných lekárov a sestier trvajú obvykle 6 – 12 mesiacov, lekári – špecialisti odchádzajú aj na misie kratšie ako 3 mesiace. Dôvodom môže byť ich mimoriadne vysoké pracovné nasadenie v chirurgických projektoch a veľké množstvo nočných služieb.
Je finančná odmena porovnateľná s gážou západoeurópskeho lekára – špecialistu?
Finančná odmena sa pohybuje medzi 800 a 900 eurami za mesiac, a slúži hlavne na pokrytie výdajov „doma“ (napr. nájomného za byt). V porovnaní s platmi západoeurópskych lekárov je neporovnateľne nižšia.
Sú medzi pracovníkmi vydaté ženy, ženatí muži? Je bežné, že odchádzajú za prácou aj so svojimi rodinami?
Skúsení spolupracovníci môžu odísť na tzv. rodinnú misiu, jej zaistenie je ale pomerne zložité. Vždy sa snažíme vysielať rodiny do bezpečných krajín, v ktorých je pracovné uplatnenie pre oboch partnerov, a zároveň dostupné vzdelanie pre deti. Na misiu bežne odchádzajú aj vydaté ženy a ženatí muži, je ich ale menej.
Koľko Slovákov – zdravotníckych pracovníkov pôsobí v súčasnosti v zahraničí? Máte presné čísla?
V súčasnosti je jedna lekárka v Somálsku a jedna administrátorka v Demokratickej republike Kongo. O niekoľko dní odchádza jeden slovenský technik do Afganistanu.
Kto financuje Lekárov bez hraníc?
Možno trebárs práve vy (úsmev). Lekári bez hraníc financujú prevažnú väčšinu svojich aktivít (okolo 90 %) z darov súkromných darcov. To nám umožňuje zachovať si vnútornú slobodu rozhodovania, kde, v akej forme a aký dlhý čas budeme zasahovať a reagovať na skutočné potreby zasiahnutej populácie, ako ju vidíme a vnímame. Inštitucionálne dary prijímame len do výšky 10 % z celkových príjmov, nie sme teda zväzovaní prioritami veľkých donorov.
V médiách sa aktuálne prezentujete kampaňou Som v tom. Poviete nám o nej niečo bližšie?
Kampaň SOM V TOM oceňuje a propaguje rôzne spôsoby zapojenia ľudí do humanitárnej a zdravotníckej pomoci v krízových oblastiach sveta – od spolupráce na misiách, cez darcovskú podporu, až po podporu dobrovoľníkov pri osvetových projektoch. Medzi dobrovoľníkmi Lekárov bez hraníc je i niekoľko desiatok spolupracovníkov z Českej a Slovenskej republiky, a dnes už aj desaťtisíce darcov. Práve im, ich nadšeniu a štedrosti, je venovaná kampaň SOM V TOM. Jej prostredníctvom chceme povzbudiť záujem o prácu na misii, ale tiež získať humanitárnu pomoc. „Som v tom s Lekármi bez hraníc“, môže povedať ktokoľvek, kto s nami sympatizuje, a nemá strach verejne zdieľať svoju angažovanosť a nadšenie pre Lekárov bez hraníc.
Robíte nábory na vysokých školách. Aký tam mávate so svojou misiou úspech?
S vysokými školami veľmi radi spolupracujeme – študenti najrôznejších oborov sú väčšinou nadšení z prednášok a besied s našimi skúsenými spolupracovníkmi. Navyše, vzhľadom k tomu, že študenti v našich radoch na misie neodchádzajú, ide hlavne o zviditeľňovanie našej práce. Študenti združení v spolku YFMSA s nami často spolupracujú na aktivitách v Českej republike; napr. pri príležitosti Svetového dňa boja proti AIDS rozdávali v uliciach veľkých miest kondómy s naším logom.
Ako môžete Lekárov bez hraníc v krízových oblastiach podporiť?
– formou pravidelného mesačného príspevku:
www.lekari-bez-hranic.cz/pravidelne
– vo verejnej zbierke, č.ú.: 210 1050 700/2700.
