Kostra dospelého človeka sa skladá z približne 206 kostí. Toto číslo je preto u každého iné, že závisí od dedičných predispozícií, ale aj od veku. Napríklad, novorodenec má asi 270 kostí, a tento počet sa po narodení ešte nejaký čas zvyšuje; u adolescentov zase počet kostí prudko klesá, pretože mnohé z nich zrastú.
Problém nastáva, keď je v kostnej dreni zvýšený počet abnormálnych (zmenených) plazmatických buniek, ktoré blokujú bežnú tvorbu krvných buniek. O sarkóme kostí a kĺbov sme sa viac dozvedeli od primára Oddelenia ortopédie Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, MUDr. Pavla Legiňa.
Pán doktor, ako by ste opísali toto ochorenie? Existujú viaceré typy? Aké sú medzi nimi rozdiely?
Dovoľte mi úvod do problematiky. Nádorové ochorenia sa stávajú jedným z najzávažnejších problémov súčasnej medicíny. Tento problém presiahol hranice zdravotníctva, a stal sa problémom celospoločenským. Existujú rôzne zhubné nádory – rozdeľujú sa rôzne, napríklad aj podľa toho, z akého tkaniva vzišli. Primárne zhubné nádory kostné sa volajú sarkómy – nie rakovina. Rakovina sa v kostiach môže lokalizovať len ako sekundárny zhubný nádor. Najčastejšie sa nachádza vo vnútrobrušných orgánoch, ale aj v pľúcach, štítnej žľaze a pod. Jedným z jej prejavov sú metastázy – rozosievanie primárnych nádorových buniek, napríklad aj do kostí. Takto sa potom v kostiach môžu nachádzať metastázy rakoviny, a až vtedy možno hovoriť o rakovine kostí. Primárne zhubné nádory na orgánoch pohybu a opory sa nazývajú sarkómy, pokiaľ vychádzajú z kostného tkaniva, volajú sa osteosarkómy. Ak majú pôvod v chrupavke, volajú sa chondrosarkómy. Zhubný nádor z priečne pruhovaného svalstva sa volá rabdomyosarkóm.
American Cancer Society odhaduje, že v roku 2013 bude v USA diagnostikovaných 3010 nových prípadov zhubných ochorení kostí a kĺbov, a očakáva sa 1440 úmrtí. Aké sú slovenské štatistiky?
Slovenské štatistiky sú podobné, ako inde vo svete. Nádorové ochorenia kostí a kĺbov majú v spektre onkologických ochorení významný úsek. Nie počtom, ale významom. Hlavne preto, že postihujú prevažne pacientov mladších vekových skupín (často deti), ale aj preto, že patria k najzhubnejším nádorom. Významné sú aj dlhodobým dopadom na život dlhodobo prežívajúcich či vyliečených pacientov.
Pozná súčasná medicína dôvody vzniku a rizikové faktory tohto ochorenia? Koho najčastejšie postihuje? Môžeme v nejakom zmysle hovoriť o prevencii?
Súčasná medicína nepozná dôvody vzniku a rizikové faktory u zhubných kostných nádorov. Preto nemožno spoľahlivo hovoriť ani o prevencii. Napadá mi asi len jeden prípad dôvodu vzniku zhubnej choroby na kostiach – je to chronická fistula po infektoch na pohybovom ústrojenstve. Ak trvá veľmi dlho – niekedy aj desaťročia – môže prejsť v zhubnú chorobu. Tu preto možno hovoriť aj o prevencii – táto spočíva v pravidelnom sledovaní pacienta, v snahe o ozdravenie lokálneho nálezu, i keď to je niekedy veľmi ťažké.
Zdravie kostí je udržiavané prostredníctvom aktívnych procesov, ktoré neustále prebiehajú v kostnom tkanive. Rakovina a jej liečba túto aktivitu narúšajú. Aké príznaky nastávajú, keď sa rakovina šíri do kostí?
Hlavný subjektívny príznak je bolesť danej časti kosti, prípadne kĺbu. Táto sa postupom choroby zintenzívňuje. Ďalším príznakom je obmedzenie funkcie – pohyblivosť v jednotlivých kĺboch sa redukuje, čím ďalej, tým viac. Pacienti začínajú krívať, sú donútení používať barle. Postihnutá časť býva často opuchnutá. Všetky uvedené príznaky sú také zjavné, že ich nikto nemôže prehliadnuť, či ide o samotného pacienta, alebo rodiča, pokiaľ sa choroba týka detských pacientov. Okamžite treba navštíviť lekára.
Ako prebieha diagnostika?
Lekár začína anamnézou – teda otázkami, ktorými si ozrejmí, ako dlho je už choroba „rozbehnutá“. Informuje sa, aké má pacient problémy. Potom ho vyšetruje, všíma si prítomné zmeny, prípadne deformácie na postihnutých miestach. Všíma si funkciu jednotlivých kĺbov, obmedzenie pohybu. Poukazuje na rtg. snímky, ktoré nasvedčujú, že v postihnutej oblasti už prebieha nejaký patologický proces. Presnejšia diagnostika spočíva vo vyšetrení magnetickou rezonanciou, ktorá je schopná chorobný nález presne identifikovať, pomenovať vzťah k poškodeniu mäkkých tkanív, prípadne k nervovo‑cievnym štruktúram.
Potom nasledujú histologické vyšetrenia. Odoberá sa časť postihnutého tkaniva tzv. punkčnou biopsiou (odobratie časti nádoru hrubšou ihlou). Presnejšia histologická diagnostika je operačné odobratie chorobnej časti nádoru a jeho poukázanie na bioptické vyšetrenie. Histopatológ, po spracovaní materiálu, určí konečnú diagnózu. Vyjadrí tiež stupeň vážnosti nádorového ochorenia. Pre lekára – ortopéda, ako aj pre onkológa, sú tieto informácie mimoriadne dôležité pre zahájenie liečebného postupu.
Liečba nádorových ochorení kostí a kĺbov závisí do značnej miery od konkrétneho stavu a príznakov. Aké metódy liečby sa v súčasnosti používajú?
Po diagnostikovaní nádorového ochorenia je pacient poukázaný na vyšetrenie k onkológovi. Ten určí stratégiu liečebného procesu. Pacient je najprv onkológom odliečený konzervatívnymi metodikami (rtg. liečba, iné ožarovanie, chemoterapia), a tak je pripravený na operáciu. Snahou operatéra je odstránenie nádoru, hlavne tak, aby končatina ostala celistvá, aby sme predchádzali amputačným zákrokom. Operačné metodiky sú dnes na veľmi dobrej úrovni. Existujú kĺbne náhrady, ktorými sa dajú nahradiť odstránené časti kĺbov a kostí, kde sa nádor nachádzal. Vieme nahradiť aj časti kostí, ktoré boli odstránené pre prítomný zhubný nádor. Po definitívnom chirurgickom ošetrení nádoru je pacient znovu poukázaný na onkologické oddelenie, kde aplikujú onkoterapiu.
Je však potrebné uznať, že aj napriek použitiu všetkých možných liečebných a operačných metodík sa niekedy stáva, že nevieme zastaviť ďalší rast nádoru–hlavne, čo sa týka možných metastáz. Vtedy siahajú lekári aj k amputačným zákrokom. Ani tieto ale niekedy nevedia zastaviť zhoršovanie celkového stavu pacienta. Žiaľ, často sa stáva, že progresívna a značne zhubná nádorová choroba nad pacientom zvíťazí, a pacient chorobe podľahne.
Ilustračné foto
