Besnota a infekcia.
(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Besnota patrí medzi najnebezpečnejšie ochorenia na svete. Úmrtnosť na ňu je 99,9 %.
Ak už raz ochorenie prepukne, neexistuje takmer žiadna nádej na vyliečenie.
Odhaduje sa, že na následky besnoty každoročne umiera 59 000 ľudí (z toho 90 % v Afrike, Ázii a Strednom východe). Na Slovensku sa besnota, našťastie, dlhodobo vo vyššej miere nevyskytuje.
Od roku 2007 do 2012 nebol u nás zaznamenaný žiadny prípad besnoty u človeka; neskôr sa choroba objavila u niekoľkých zvierat. Všetko vďaka povinnému očkovaniu spoločenských zvierat a líšok.
Na pozore však treba byť stále.
Čo je to besnota?
Besnota je akútne vírusové ochorenie, ktoré môže napadnúť všetky teplokrvné živočíchy, predovšetkým cicavce. Vtáky tejto chorobe zvyčajne nepodliehajú – môžu sa nakaziť, avšak priebeh nie je typický, ani smrteľný.
Besnota patrí medzi zoonózy, teda choroby prenosné zo zvieraťa na človeka. Postihuje predovšetkým centrálnu nervovú sústavu (mozog a miechu), v dôsledku čoho dochádza k zmenám správania, poruchám vedomia, objavuje sa zvýšená dráždivosť, čiastočné ochrnutie, až úplná paralýza a smrť.
Pôvodca ochorenia – Rabiesvirus
Vírus je pomerne veľký (180 x 70 nm) a prednostne napáda nervové bunky. Vykazuje priemernú odolnosť voči vonkajším vplyvom. Zničí ho už obyčajný roztok mydla, teplota nad 56 °C, či ultrafialové žiarenie.
Ako sa možno nakaziť besnotou, a ako sa to prejaví?
Najčastejšími pôvodcami besnoty sú nakazené mäsožravce, v našich podmienkach vlk, pes, mačka, netopiere, ale hlavne líšky. Vírus sa prenáša slinami zvierat, v ktorých sa nachádza už niekoľko dní pred vypuknutím choroby. Do tela sa najčastejšie dostane pri poranení alebo poslinení čerstvej rany, či streknutí slín na očnú, nosnú alebo ústnu sliznicu.
Z miesta infekcie sa vírus šíri po nervových dráhach do mozgu, kde sa rozmnožuje a vytvorí zápal. V tejto fáze už vyliečenie nie je možné a postihnutý do niekoľkých dní umiera.
Najnebezpečnejšie sú poranenia tváre a hlavy, pretože z týchto miest sa vírus rýchlejšie dostane do centrálnej nervovej sústavy. Takisto platí, čím je rana hlbšia, o to viac častíc vírusu sa dostane do tela obete.
Iné cesty prenosu
Sú známe aj prípady nakazenia tzv. nepriamym stykom:
- jedením (požieraním) mäsa zvierat, uhynutých na besnotu,
- vzdušnou cestou (kvapôčkami slín),
- predmetmi, znečistenými čerstvými slinami besných zvierat, ktoré prišli do kontaktu s ranou,
- pri transplantácii orgánov, hlavne rohovky od nakazeného darcu (výnimočné prípady).
Besnota u zvierat
Priebeh ochorenia je odlišný u zvierat a u človeka. U zvierat (hlavne psov) poznáme 3 formy besnoty:
- zúrivá forma,
- tichá forma,
- atypická forma.
Každej forme predchádza tzv. inkubačné obdobie – čo je čas od poranenia, po vypuknutie prvých príznakov. Dĺžka inkubačnej doby je rôzna, najčastejšie 1 až 4 týždne, ale môže dosahovať až 15 mesiacov. Všetko závisí od:
- množstva vírusov,
- lokalizácie rany,
- ošetrenia rany,
- hĺbky pohryznutia,
- choroboplodnosti kmeňa vírusu,
- stresových faktorov.
Najčastejšie sa stretávame so zúrivou formou, ktorá sa (podľa príznakov) rozdeľuje na 3 štádiá:
- Melancholické štádium – pes sa stáva smutným, nepokojným a ľahko sa zľakne. Vyhľadáva tmavé miesta, vadia mu akékoľvek podnety, prestáva poslúchať pána. Objavujú sa u neho zvrátené chute, žerie doslova všetko – drevo, kamene, zem či sklo. Postupne dochádza k ochrnutiu hltana, nemôže jesť ani piť, a prudko slintá.
- Excitačné štádium – pes je zúrivý a hryzie všetko naokolo, často aj vlastné telo. V tejto fáze ochorenia je najnebezpečnejší. Stále nadmerne slintá a jazyk mu trčí z papule.
- Paralytické štádium – postupne (okrem hltana – časť hrdla) ochrnú aj ďalšie svalové skupiny, a zviera zahynie na udusenie.
Toto všetko sa udeje v priebehu niekoľkých dní.
Tichá forma ochorenia prebieha podobne, ale chýba excitačné štádium. Pri atypickej forme dominujú hlavne poruchy tráviaceho traktu.
Besnota u človeka
Besnota nie je prenosná z človeka na človeka. Pôvodcom je vždy nakazené zviera. Od pohryznutia, po vypuknutie prvých príznakov, môže prejsť rôzne dlhé obdobie, najčastejšie 2 až 8 týždňov. Ale pokojne to môže byť pol roka, až rok. Je to jediný čas, keď je ešte možná úspešná liečba besnoty, pretože po nástupe prejavov sa choroba skoro vždy končí fatálne.
V úvode sa dostavia príznaky podobné chrípke – bolesť hlavy, nevoľnosť, horúčka. Človek stráca chuť do jedla a je malátny. V mieste poranenia pociťuje bolesť, pálenie a svrbenie, napriek tomu, že rana je zahojená.
Po niekoľkých dňoch sa pridajú kŕče hltana, hrtana a dýchacích svalov. Pacient nemôže prehĺtať sliny, ktoré mu vytekajú z úst.
Objavuje sa najtypickejší príznak besnoty – hydrofóbia. Pacient neprijíma vodu, bojí sa jej, a keď ju počuje tiecť, tak mu sťahuje hrdlo, až sa dusí. Kŕče neustále naberajú na sile a pridáva sa stuhnutosť šije, horúčka, nepokoj, či záchvaty zúrivosti, spojené so strhávaním šiat, pľuvaním, škriabaním a hryzením.
V krátkom čase pacient umiera na vyčerpanosť a udusenie.
Čo robiť po uhryznutí zvieraťom?
V prípade, že dôjde k pohryznutiu neznámym zvieraťom, treba rýchlo konať. Prvoradé je dôkladné umytie rany tečúcou vodou a mydlom, nasleduje dezinfekcia alkoholom alebo jódovým roztokom.
Neodkladne navštívte pohotovosť alebo svojho ošetrujúceho lekára, ktorý vás pošle za infektológom – ten rozhodne o ďalšom postupe. Ranu nechávame otvorenú, neobväzujeme ju.
Ak je známy vlastník zvieraťa, ktoré človeka pohrýzlo, musí o tejto situácii (podľa zákona o veterinárnej starostlivosti) upovedomiť príslušnú regionálnu veterinárnu správu alebo súkromného veterinárneho lekára. Nasleduje vyšetrenie zvieraťa, ktoré zostane v izolácii (na stanovené obdobie), aby mohlo byť podozrenie na besnotu vylúčené, alebo potvrdené.
V prípade, že zviera nie je zaočkované, je zranené, alebo neznáme (nevieme, čo nás pohrýzlo), človek nastupuje na infekčné oddelenie do nemocnice, kde podstúpi procedúru očkovania, aby sa predišlo úmrtiu.
Ako prehieha liečba besnoty?
Ak infektológ zhodnotí, že sa nachádzate v rizikovej situácii, nariadi bezodkladný cyklus očkovaní. Cyklus zahŕňa hyperimúnny imunoglobulín a vakcíny proti besnote.
Imunoglobulín je látka, ktorá sa aplikuje do okolia rany, a poskytuje už hotové protilátky, ktoré neutralizujú vírus besnoty a znemožňujú jeho šírenie. Imunoglobulín chráni vaše telo, kým si samo nevybuduje vlastné protilátky.
Okrem prechodnej bolestivosti v mieste vpichu, imunoglobulín zvyčajne nespôsobuje žiadne vedľajšie prejavy. Niekedy sa nasadzujú aj antibiotiká, aby sa predišlo hnisaniu rany. Aplikuje sa aj antitetanická injekcia.
Vakcinačný cyklus sa volí podľa toho, či ste boli vopred zaočkovaní proti besnote. Ak nie, čaká vás séria piatich vakcín – prvá na začiatku liečby, ďalšie na 3., 7., 14. a 30. deň. Ak ste boli vopred zaočkovaní, dostanete už len dve vakcíny, v rozpätí jedného týždňa.
Začatá liečba sa nesmie prerušovať ani odkladať. Očkuje sa zvyčajne do ramenného svalu. Do 24 až 48 hodín sa môže v mieste vpichu objaviť začervenanie, opuch alebo mierna bolestivosť.
Prevencia – ako sa chrániť pre besnotou?
Ako bolo spomenuté, na Slovensku je zavedené povinné očkovanie spoločenských zvierat a líšok. Očkovanie vykonávajú súkromní veterinárni lekári raz ročne. Psy a mačky sa očkujú od veku 3 mesiacov.
Preventívne sú očkované len rizikové skupiny obyvateľstva – veterinári, chovatelia zvierat, poľovníci, či osoby cestujúce do krajín s vysokým stupňom výskytu besnoty. Dostanete 3 dávky vakcíny (v dňoch 0, 14 a 30), a každé 2 – 3 roky je potrebné preočkovanie.
Pre svoju ochranu však môžete niečo spraviť aj sami – vyhýbajte sa kontaktu s neznámymi alebo uhynutými zvieratami, a každému poraneniu od zvieraťa venujte zvýšenú pozornosť. Vždy berte do úvahy aj besnotu.
Láskavé pohladenie a hru si radšej odložte pre zviera, ktorého pôvod poznáte, a pri ktorom vám nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Zdroje: www.nhs.uk, Úvodná stránka (uvzsr.sk), Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť (sls.sk)
Autorka vyštudovala na FaF UK v Bratislave