Nič nie je stratené
Nemôžete si spomenúť na meno známeho a prisudzujete to veku? Nemusí to tak byť!
Nemôžete si spomenúť na meno známeho a prisudzujete to veku? Nemusí to tak byť!
Nejeden rodič, ktorý má dieťa s epilepsiou, stojí v otázke školskej dochádzky pred dilemou: povedať – nepovedať? Nie je toriž výnimočné, že učitelia nemajú o tomto ochorení dosť informácií a dieťa radšej odporučia do špeciálnej školy. O svojich skúsenostiach sme sa rozprávali s Mgr. Janou Harčárovou, učiteľkou na ZŠ A.Dubčeka v Bratislave.
Na Slovensku je zhruba 60 000 ľudí s epilepsiou. Donedávna sa za volant nedostali – iba v prípade, že päť rokov nemali záchvat a tri roky nepotrebovali lieky. Takýto zákon považovali mnohí za diskriminujúci. Podľa novej vyhlášky platnej od novembra 2010 sa však podmienky zmenili. Hovorili sme o tom s doc. MUDr. Vladimírom Donáthom CSc., prednostom II. Neurologickej kliniky SZU v Banskej Bystrici a prezidentom Slovenskej ligy proti epilepsii.
Typický vek pre nástup sklerózy multiplex je 20 rokov. Ochorenie sa však môže vyskytovať aj u oveľa mladších pacientov. Skleróza multiplex sa zvyčajne vyvinie medzi 20. – 40. rokom života, u žien dva- až trikrát častejšie než u mužov. Zaujímavé tiež je, že fajčiari týmto ochorením trpia dvakrát častejšie než nefajčiari. Asi do 10 % pacientov so SM je vo veku mladšom ako 18 rokov. O detských pacientoch sme sa rozprávali s prednostom Kliniky detskej neurológie DFN Bratislava-Kramáre doc. MUDr. Pavlom Sýkorom.
„Ochorela som zo dňa na deň. Ráno som sa zobudila so stuhnutým krkom, myslela som si, že som sa iba zle vyspala. Lekárka mi predpísala liek proti bolesti, ale do dvoch dní sa môj stav tak zhoršil, že ma museli hospitalizovať. Prestávala som cítiť pravú polovicu tela, prišla na mňa neskutočná ťažoba,“ začína svoje rozprávanie Andrea (28). Na neurologickom oddelení jej spravili niekoľko vyšetrení, CT, magnetickú rezonanciu — všetky vyšli negatívne. Nález po odbere likvoru z miechy viedol k pracovnej diagnóze — borelióza. Po dvoch týždňoch liečby sa dostala domov, začala cvičiť s fyzioterapeutkou. O dva mesiace sa však zopakoval rovnaký scenár — strata ovládania polovice tela, nadmerná únava, kolísanie zraku.
O spolupráci lekárov s pacientmi sme sa rozprávali s neurologičkou MUDr. Janou Psárskou zo súkromnej neurologickej ambulancie v Bratislave-Dúbravke.
Schizofrénia je chronické ochorenie, ktoré postihuje dvakrát viac pacientov než je napríklad chorých na Alzheimerovu chorobu. Napriek tomu štatistiky konštatujú, že medzi prvými príznakmi a začatím skutočnej liečby je posun neuveriteľných 8 rokov! Skorý nástup liečby má pritom významný podiel na tom, ako sa pacient bude uzdravovať.
„Všetko sa mi točilo pred očami, aj keď som si sadla alebo ľahla. Keď sa človek cíti ako pripitý a nevie prejsť po byte, je to vystrašujúce,“ začína svoje rozprávanie pani A.
O základných formách liečby parkinsonovej choroby sme sa rozprávali s doc. MUDr. Jánom Benetinom, prednostom Neurologickej kliniky SZU, pracovisko Bratislava-Ružinov.
Bunkoví biológovia z texaskej univerzity nedávno prišli na to, že ak z bunkovej výmeny odstránia určitú látku, predĺžia tým životnosť nervových buniek, ktoré boli poškodené pesticídmi. Toto znie ako príkladne nudný oznam, však? Nie však pre vedcov, ktorí sa zaoberajú výskumom neurodegeneratívnych chorôb ako Parkinsonova, Alzheimerova alebo Huntingtonova choroba. Presne tento typ „nezáživných“ správ, ktoré sa určite nedostanú na titulku, ba ani druhú, tretiu či desiatu stranu bulvárnych novín, je však pre mnohých ľudí skvelou novinkou. Znamená totiž, že sme zasa o krôčik bližšie k objaveniu lieku na ochorenia, ktoré postihujú čoraz väčší počet ľudí. S primárom Neurologického oddelenia FNsP sv. Cyrila a Metoda v Bratislave MUDr. Denisom Richterom sme sa rozprávali aj o tom, ako sa hľadajú dlhoočakávané lieky na Parkinsonovu chorobu a čo môžeme dovtedy robiť.