Včely a čmeliaky nie sú „prirodzene“ agresívne. Uštipnú človeka v prípade ohrozenia, alebo keď cítia nebezpečenstvo. Včelie žihadlo je ako ostnatá harpúna, a preto ho nie je možné z kože vytiahnuť. Včela príde po uštipnutí nielen o žihadlo s jedovatým vačkom, ale i o kus zadočku i zažívacieho traktu, a umiera.
Osy a sršne sú, naopak, agresívne, a napádajú. Ich žihadlo je hladké, bez ostňov. Po bodnutí ho môžu z kože ľahko vytiahnuť, a teda nás môžu bodnúť aj niekoľkokrát za sebou.
Uštipnutie hmyzom, ako sú komáre, mravce, ovady, môže niekedy vyvolať veľký svrbiaci opuch, ktorý je dôsledkom reakcie precitlivenosti na sliny, ktoré vypúšťa hmyz pri uhryznutí. Tieto miestne reakcie sú nepríjemné, ale len vo výnimočných prípadoch nebezpečné.
Charakteristické znaky hmyzu
Najdôležitejšími rozlišovacími znakmi, ktoré nám pomôžu „vytriediť“ hmyz, je farba a prítomnosť žihadla v mieste uštipnutia. Včelie žihadlo často zostane v rane, zatiaľčo osie obvykle nie. Včely štípu prevažne na prelome jari a leta. Spontánne bodnutie v neskorom lete, alebo v blízkosti potravín, či spadnutého ovocia, pochádza takmer určite od osy.
Príznaky
Ľahká nealergická reakcia
Po včeľom či osom uštipnutí dôjde ku vzniku malého, svrbivého pupienka, ktorý väčšinou veľmi rýchlo zmizne. Nejde o alergiu, ale o miestnu reakciu na hmyzí jed.
Lokálna alergická reakcia
Tá je už väčšia. Prejavuje sa bolestivým červeným opuchom, ktorý sa môže šíriť, a pretrvávať aj niekoľko dní.
Systémové reakcie
Sú najzávažnejšie a najnebezpečnejšie. Často sa prejavia veľmi prudko, celým súborom respiračných a kardiovaskulárnych príznakov (žihľavka, opuchy, zvracanie, hnačka, nádcha, dusenie, strata vedomia, anafylaktický šok). V najhoršom prípade sa to môže skončiť smrťou. Riziko vzniku systémovej reakcie je nižšie u detí.
Liečba
Každý pacient s alergickou reakciou po uštipnutí hmyzom má byť riadne vyšetrený alergológom. Pokiaľ je to len trochu možné, snažte sa určiť hmyz, ktorý vás bodol. Na to, aby lekár mohol stanoviť, či ide o alergiu na hmyzí jed, potrebuje vedieť, kedy a kde k bodnutiu došlo, koľko času uplynulo medzi uštipnutím a prvými príznakmi, a ktoré symptómy sa vyskytli.
Protilátky proti jedu preukáže krvný test. Vyšetrenie má zmysel najskôr 6 týždňov po udalosti. Pokiaľ totiž uštipnutie hmyzu vyvolá silnú reakciu, je protilátka IgE „spotrebovaná“, a jej množstvo v krvi je spočiatku nepatrné.
Ťažká miestna alebo celková reakcia je v prípade ďalšieho bodnutia hmyzom spojená s rizikom opakovanej a závažnejšej reakcie. Pravdepodobnosť je najmenej 50 %. Po takejto skúsenosti má mať každý pacient pri sebe (od skorej jari do neskorej jesene) „balíček prvej pomoci“, v zložení antihistamikum a kortikoid v tabletách, inhalačný liek plus adrenalín v autoinjektore. Pohotovostný balíček by mal – vo vlastnom záujme – stále nosiť so sebou.
Pri celkovej šokovej reakcii je potrebné vyhľadať lekára, respektíve pohotovostnú nemocničnú ambulanciu. Aj keď reakcia po vašom zásahu zmizne, vždy hrozí riziko neskoršej reakcie.
Jedinou kauzálnou liečbou alergie je špecifická imunoterapia, a o nutnosti jej nasadenia rozhoduje lekár – alergológ individuálne, na základe niekoľkých faktorov. V tomto prípade počíta s dlhodobou spoluprácou z vašej strany. Liečba prebieha celoročne, injekčnou formou. Odporúčaná doba liečby je 5 rokov. Jediným štandardom overenia účinnosti imunoterapie je tolerované opakované uštipnutie. Väčšina pacientov, ktorí boli takto liečení, sú podľa odborných štúdií dobre chránení, a táto ochrana pretrváva minimálne ďalších 7 rokov po ukončení liečby.
Prvá pomoc po bodnutí hmyzom
Najjednoduchší prípad predstavuje jedno, alebo len pár uštipnutí u zdravého človeka, bez výskytu alergickej reakcie. Vtedy postačí priloženie ľadového obkladu na postihnuté miesto. V prípade včelieho bodnutia (ešte pred samotným ošetrením) čo najrýchlejšie vyberieme žihadlo: najlepšie pinzetou, alebo vyškrabneme nechtom tak, aby nedošlo k stlačeniu jedovatého vačku.
Vážnejšia situácia nastáva vo chvíli, keď je bodnutie lokalizované v oblasti krku, dutiny ústnej, jazyka alebo pažeráka. Vtedy existuje nebezpečenstvo vzniku opuchu a zablokovania horných dýchacích ciest. V rámci prvej pomoci (poloha v sede) postihnuté miesto schladíme, na krk priložíme ľadový obklad, prípadne do úst vložíme kocku ľadu.
Dobré rady na záver
- na okná namontujte siete proti hmyzu,
- v blízkosti hmyzu sa chovajte pokojne,
- keď ste spotení, alebo mokrí od vody, poutierajte sa, nezostávajte dlho mokrí – pot priťahuje včely aj osy,
- neprechádzajte sa a nebehajte naboso po tráve,
- v prírode nepite sladké nápoje (veď to ani nie je zdravé),
- nenoste príliš farebné, pestré, kvietkované oblečenie,
- nepoužívajte parfumy a inú aromatickú kozmetiku,
- než si niekde sadnete, alebo nastúpite do auta, presvedčte sa, či tam nie je bodavý hmyz,
- počas jazdy autom, resp. vo vlaku majte zatvorené okná,
- pozor na staré kamene a pne, krovy a verandy – časté miesto osích hniezd,
- nelikvidujte osie hniezda, je to práca pre odborníka; v tejto veci poučte aj svoje deti.
Prameň: http://prealergikov.sk
