Prevencia
VyšetrenieZdroj foto: www.stock.adobe.com
Aj na našej koži s plynúcimi rokmi prebiehajú zmeny. Často si ich vôbec nevšímame, inokedy ich zľahčujeme a podceňujeme. Práve takto však našej pozornosti môže ujsť aj závažné ochorenie – malígny melanóm.
Viete, že rakovina kože je najzhubnejším onko-ochorením?
Kto má vyššie riziko ochorenia – malígny melanóm?
Čo ovplyvňuje vznik melanómu?
Aké zmeny na koži si treba všímať a kedy vyhľadať lekára?
Prečo sa neoplatí melanóm zľahčovať?
Rakovina kože je vo všeobecnosti najzhubnejším onkologickým ochorením. Existuje viacero druhov tohto ochorenia, tým najzhubnejším je práve malígny melanóm (melanom). Ide o jeden z najnebezpečnejších nádorov kože, ktorého výskyt neustále narastá a neobchádza ani Slovensko. Ročne vo svete zomrie na malígny melanóm asi päťdesiattisíc ľudí, ostatné druhy rakoviny kože pripravia o život ďalších asi dvanásťtisíc. Každých desať rokov sa pritom výskyt zhubného melanómu vo svete zdvojnásobuje a diagnostika zachytáva čoraz mladšie ročníky.
Malígny melanóm: Melanoma malignum
Za uplynulých 30 rokov stúpol počet prípadov rakoviny kože štyrikrát a stal sa z nej tak najčastejší druh nádorového ochorenia. Lieči sa naň približne každý štvrtý pacient s onkologickým ochorením. Odborníci pritom predpokladajú, že počet chorých ešte porastie.
„Melanóm vzniká predovšetkým u ľudí, ktorí naň majú genetické predpoklady. Najviac nádorov zisťujú lekári u pacientov vo veku okolo 54 rokov, no vysoký nárast zaznamenávajú aj v skupine osôb vo veku 25 až 35 rokov. Výskyt v niektorých prípadoch ovplyvňujú aj lieky, ktoré robia kožu citlivejšiu na ultrafialové žiarenie, ako napríklad niektoré lieky na zníženie krvného tlaku, diuretiká, antibiotiká či psychofarmaká,“ vysvetľuje Mgr. Jozefína Kaššová z Úradu verejného zdravotníctva.
Aké faktory ovplyvňujú vznik melanómu?
Faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik melanómu, je mnoho. Patria k nim aj faktory prostredia, ako sú:
- UV žiarenie,
- fototyp kože,
- geografická poloha,
- opaľovanie umelými UV lúčmi.
Hrozí mi melanóm?
Melanóm si spravidla nevyberá a môže sa objaviť na koži každého z nás. Popri genetických predpokladoch závisí jeho vznik a rozvoj do istej miery aj od nášho vlastného správania. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o najohrozenejších skupinách.
„Malígny melanóm ohrozuje najmä osoby s rodinným výskytom melanómov, osoby svetlej pleti, plavovlasých i ryšavých ľudí so sklonom k rýchlemu opáleniu, osoby s mnohopočetnými materskými znamienkami a takzvanými dysplastickými znamienkami,“ ozrejmuje Jozefína Kaššová.
Nebezpečné soláriá
Viaceré štúdie uvádzajú, že ľudia, ktorí navštevujú, prípadne v minulosti navštevovali soláriá, majú oveľa vyšší, dokonca až trojnásobný predpoklad vzniku tohto ochorenia ako ľudia, ktorí sa umelému UV žiareniu nikdy nevystavili. Aj preto v uplynulých rokoch v mnohých štátoch dochádza k sprísňovaniu pravidiel pre soláriá. Na Slovensku sa práve z tohto dôvodu vlani zakázalo ich používanie mladistvým. Nárast výskytu malígneho melanómu sa okrem vystavovaniu sa umelému žiareniu pripisuje aj zmenám v životnom štýle obyvateľstva.
„Tieto zmeny súvisia s dlhým pobytom na slnku, aj s porušenou ozónovou vrstvou, ktorá vo zvýšenej miere prepúšťa škodlivé ultrafialové lúče. Vyššie riziko vzniku rakoviny majú aj ľudia, ktorí sa aspoň raz v živote závažne spálili slnkom, rovnako všetci, ktorí majú citlivejšiu pokožku a spálili sa opakovane v detstve či dospelosti,“ dodáva Jozefína Kaššová.
K ďalším rizikovým skupinám patria aj osoby:
- liečené liekmi potláčajúcimi imunitu – napríklad s HIV, psoriázou, artritídou a podobne,
- po 65. roku života,
- chronicky vystavené slnečnému žiareniu – stavbári, murári, cestári a podobne (spravidla sa však u nich prejavia iné druhy rakoviny kože),
- po transplantáciách,
- ktoré opakovane a často navštevujú exotické krajiny.
Nebezpečné slnko
Výskyt melanómu sa do vysokej miery spája aj so slnečným žiarením. To je v tomto smere hlavným environmentálnym faktorom.
„Ľudia so svetlou pokožkou predstavujú vysokorizikovú skupinu. Reakcia kože na slnečné žiarenie nie je u každého človeka rovnaká. Podľa tendencie kože k začervenaniu a schopnosti stmavnúť rozdeľujeme typy kože na fototypy. Čím nižší je fototyp, tým citlivejšia je pokožka na slnko a hrozí vyššie riziko vzniku rakoviny kože,“ vysvetľuje Jozefína Kaššová.
Aj tu však existujú rôzne paradoxy. Hoci by sa zdalo, že čím je pobyt na slnku častejší a dlhší, tým je pravdepodobnosť vzniku ochorenia vyššia, nie je to vždy tak.
„Malígny melanóm kože sa vyskytuje častejšie napríklad u ľudí pracujúcich vo vnútornom prostredí v porovnaní s ľuďmi pracujúcimi vo vonkajšom prostredí,“ uvádza Jozefína Kaššová. Zhubný melanóm je spravidla ochorením príslušníkov bielej rasy. Ostatné rasy, najmä černosi, ho poznajú len vzácne.
Ako vyzerá malígny melanóm?
Zákernosťou melanómu je najmä to, že prichádza často nebadane a nemá jednotnú podobu, na základe ktorej by ho pacient vedel jednoznačne rozpoznať. Laici najčastejšie nesprávne predpokladajú, že sa môže vyvinúť len z takzvaných vytŕčajúcich znamienok a ide o tmavú až čiernu škvrnku na koži. Nie je to však vždy pravda. Melanóm je veľmi mnohotvárny a môže mať rôzne farby – od rozličných odtieňov hnedej a čiernej až po červenú, modrú i bielu. Existuje dokonca aj melanóm, ktorému chýba pigment.
Základom rozpoznania ochorenia je najmä to, že na koži dochádza k zmenám. Melanómy sú spravidla väčšie ako bežné znamienka. K hlavným varovným signálom patrí aj:
- zmena veľkosti, farby a tvaru znamienka,
- znamienko sa vymyká norme, je úplne iné ako ostatné,
- asymetrické znamienko,
- znamienka s nepravidelnými, rozstrapkanými okrajmi,
- viacfarebné znamienka,
- znamienka, ktoré sa lesknú alebo svrbia,
- krvácajúce znamienka,
- chrastička na koži, prípadne ranka, ktorá sa ani po šiestich týždňoch nezhojí.
Kde sa melanóm vyskytuje najčastejšie?
Malígny melanóm sa môže objaviť na ktorejkoľvek časti tela, dokonca aj na miestach, ktoré bežne slnku takmer nevystavujeme.
„Najčastejšia lokalizácia je u mužov na trupe a horných končatinách, u žien sú to najčastejšie dolné končatiny, následne aj trup,“ upresňuje Jozefína Kaššová.
Miesto, kde sa melanóm vyskytne, patrí spravidla k takzvaným slnečným terasám, teda miestam, ktoré vystavujeme slnku najčastejšie. Nie je to však pravidlom. Mnohé štúdie navyše dokazujú, že melanóm často nemá priamy vzťah k množstvu slnečného žiarenia, ktorému bol pacient vystavený, ide skôr o občasné, avšak intenzívne vystavenie slnku v detskom veku.
Melanóm: diagnostika
Aj v prípade tohto ochorenia platí, že čím skôr sa naň príde, tým úspešnejšia môže byť liečba. V prípade melanómu to platí azda ešte viac ako pri iných ochoreniach.
„Melanóm je typ rakoviny, ktorý sa v tele veľmi rýchlo šíri a metastázuje. Práve preto je jedinou šancou na úspešnú liečbu včasná a dôsledná diagnostika,“ dodáva Jozefína Kaššová z Úradu verejného zdravotníctva.
Pacienti by mali zájsť k odborníkovi vždy, keď spozorujú na koži zmeny. Diagnostiku vykonáva dermatológ – kožný lekár, a to pomocou dermatoskopie. Pri nej lekár pozoruje nález na koži pri desaťnásobnom zväčšení. Môže nasledovať histologické vyšetrenie, ktoré nález potvrdí. Liečba melanómu spočíva v jeho vyoperovaní v špecializovanom pracovisku. Ak sa následne potvrdí aj metastatické rozšírenie ochorenia do tela pacienta, pristupuje sa aj k následnej liečbe, ktorú stanoví onkológ.
Redakčná úprava: Sabína Zavarská
Tento článok vyšiel v Dermato magazíne 1/2020. Ak máte záujem o časopis, môžete si ho objednať na stránke www.medmedia.sk kliknutím na obrázok.
