Bratislava 13. novembra (TASR) – Typickým prejavom epilepsie, ktorým je toto ochorenie charakteristické, sú epileptické záchvaty sprevádzané poruchami vedomia, či správania sa, kŕčmi, nekoordinovanými pohybmi a podobne. Práve kvôli nekontrolovateľným a niekedy „hrozivo“ vyzerajúcim epileptickým záchvatom sa vo verejnosti utvrdzujú rôzne mýty a predsudky, ktoré sú príčinou odmietania sociálnych kontaktov, či pracovných príležitostí pre epileptikov. Epileptické záchvaty však v súčasnosti pri správne nastavenej liečbe nemusia byť samozrejmou súčasťou života epileptika.
Podľa údajov Európskej komisie však 40 percent epileptikov nedostáva správnu liečbu. Dôvodom môže byť zlá diagnostika, nesprávny výber liekov, či nesprávne dávkovanie, ale aj nedodržiavanie predpísanej liečby zo strany pacienta. Existuje aj veľká skupina pacientov, ktorá na liečbu nereaguje. „Nastavenie optimálnej liečby epilepsie je zdĺhavý proces a trvá v mnohých prípadoch až do dvoch rokov od zahájenia liečby. Ak sa však za toto obdobie nedosiahla uspokojivá kompenzácia záchvatov ani pri použití najmenej dvoch, najlepšie troch správne volených antiepileptík podávaných v maximálnych tolerovaných dávkach, takýchto pacientov považujeme za farmakorezistentných,“ uviedol prednosta Neurologickej kliniky NsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici Vladimír Donath.
Pacientov, ktorí nereagujú na liečbu súčasnými antiepileptikami je v súčasnosti asi 37 percent. „Základným problémom súčasnej liečby je pomerne rozsiahla skupina kanálov v mozgu, ktoré sú odlišné svojou štruktúrou a mechanizmami činnosti. Preto je často ťažké nájsť tú správnu molekulu, ktorá by ovplyvnila činnosť toho správneho kanála,“ povedal Ľubomír Lipovský z I. neurologickej kliniky SZU, FN Bratislava. Odborníci preto dlhodobo vyvíjajú tlak na vývoj účinnejšej liečby a liečebných stratégií s cieľom zvrátenia rezistencie na lieky a dosiahnutia dlhodobého bezzáchvatového stavu minimálne jeden až dva roky, čo by pacientom umožnilo zaradenie sa do normálneho pracovného a sociálneho života.
Aj slovenskí pacienti budú môcť využiť novú liečbu, ktorá môže doplniť existujúce možnosti liečby a pomôcť tak pacientom dosiahnuť bezzáchvatový stav z krátkodobého aj dlhodobého pohľadu. Liečba otvára novú liekovú skupinu, keďže pôsobí ako otvárač káliových (draslíkových) kanálov. „Rozhodujúcim faktorom pri nastavení vhodnej liečby pre pacientov s epilepsiou je kombinácia antiepileptík s rozdielnym mechanizmom účinku. Nová liečba, ktorá prichádza s úplne novým mechanizmom účinku je teda vhodná do akejkoľvek kombinácie s existujúcimi liekmi a má potenciál priniesť benefit aj pre tých pacientov, pre ktorých bola liečba doposiaľ dostupnými antiepileptikami neúčinná alebo nedostatočne účinná,“ zhrnul Lipovský.
Epilepsia je najčastejším neurologickým ochorením mozgu. V Európe je viac ako šesť miliónov pacientov s epilepsiou, pričom každý rok sa diagnostikuje 300.000 nových prípadov. Na Slovensku epilepsiou trpí asi 20 až 70 ľudí na 100.000 obyvateľov. Najznámejším prejavom epilepsie sú epileptické záchvaty, ktoré sa opakujú bez zjavnej príčiny.
