Liečba
Príznaky
VyšetrenieZdroj foto: www.stock.adobe.com
Paranoja (paranoja) sa v bežnej konverzácii často spomína viac-menej zo žartu. Keď má niekto iracionálny strach alebo nedôveruje iným ľuďom, je podozrievavý, povieme, že sa správa paranoidne. Takéto označenie určite nie je namieste, dokonca ani keď ide o pokus o humor. Je to až priveľmi silná káva. Čo je v skutočnosti paranoja? Ako sa cíti a čo prežíva paranoik?
Aké sú príznaky paranoje?
Prečo vlastne paranoja vznikne?
Ako sa diagnostikuje tento duševný stav?
Dá sa paranoja liečiť?
Aký má paranoik výhľad do budúcnosti?
Čo je paranoja?
Paranoja je myšlienkový proces, ktorý vyvoláva iracionálne podozrievanie alebo nedôveru voči ostatným. Ľudia s paranojou majú často pocit, že sú prenasledovaní alebo že ich niekto chce dostať, ublížiť im. I keď v skutočnosti nie sú v nebezpečenstve, hrozbu fyzického zranenia reálne cítia.
Väčšie riziko paranoje majú ľudia s demenciou, rovnako aj osoby, ktoré užívajú drogy. Paranoidné myšlienky môžu byť tiež príznakom iného duševného problému alebo poruchy osobnosti.
Úzkosť verzus paranoidné myšlienky
Paranoidná myšlienka je typ úzkostnej myšlienky. Úzkosť môže spôsobiť paranoju a ovplyvňuje, ako dlho tento pocit trvá. Funguje to však aj naopak – paranoidné myšlienky tiež môžu vyvolať úzkosť.
Je normálne byť niekedy úzkostní, najmä ak aktuálne prechádzame ťažkým obdobím (ako sú strata práce, milovanej osoby alebo koniec vzťahu). Napríklad ak idete do veľkej spoločnosti, na ktorú nie ste zvyknutí alebo je pre vás neznámou, môžete sa obávať, že ostatní budú posudzovať, ako sa správate, čo na sebe máte a podobne.
Všetci máme z času na čas podobné myšlienky. To, že sa obávame, čo o nás iní povedia, neznamená, že máme duševný problém. Klinická paranoja nastáva, keď ste o ohrození zo strany druhých 100 % presvedčení, aj keď fakty dokazujú, že to nie je pravda.
Ak sa obávate, že vaše myšlienky sú paranoidné, pravdepodobne máte skôr úzkosť ako paranoju. Pocity úzkosti a paniky, ktoré trvajú dlho alebo vám prekážajú v každodennom živote, môžu byť príznakmi úzkostnej poruchy. Príznaky paranoje sú často závažnejšie.
Paranoja: príznaky
Každý z nás zažije v určitom bode života paranoidné myšlienky, prehnané strachy a obavy. Napriek tomu nie sme paranoidní. Chorobná paranoja (paranoidná porucha osobnosti) je neustála skúsenosť s príznakmi paranoje. Závažnosť príznakov sa od pacienta k pacientovi líši. Spravidla však zasahujú do všetkých oblastí života.
Symptómy paranoje:
- vnímate neustály stres alebo úzkosť súvisiacu s presvedčeniami o hrozbe z okolia,
- cítite nedôveru, nepriateľskosť, agresivitu voči iným,
- máte pocit, že vás okolie nechápe,
- ľahko sa urazíte,
- veríte, že máte vždy pravdu,
- máte problémy uvoľniť svoju ostražitosť,
- nedokážete robiť kompromisy, odpúšťať alebo prijímať kritiku,
- hľadáte a nachádzate skryté významy v bežnom správaní ľudí,
- máte pocit, že ste obeťou iných alebo prenasledovaní okolím (stihomam), aj keď neexistuje žiadna hrozba,
- izolujete sa a odmietate kontakt s inými osobami.
Nedôvera voči ostatným a neustála úzkosť pôsobia negatívne na vzťahy pacienta a zhoršujú interakciu s ostatnými. Výsledkom sú problémy v zamestnaní a v osobných vzťahoch.
Obeť sprisahania
Ak trpíme paranojou, môžeme mať pocit, že iní proti nám plánujú sprisahanie alebo sa nám snažia spôsobiť fyzickú alebo emocionálnu ujmu. Nie sme schopní spolupracovať s ostatnými a iní nás vnímajú ako nepriateľských, čo vedie k izolácii.
Paranoja: príčiny
Paranoidné správanie sa zvyčajne vyskytne v dôsledku porúch osobnosti alebo iných duševných stavov, napríklad schizofrénie. Jedna z foriem ochorenia je paranoidná schizofrénia. Schizofrenici majú tendenciu byť nedôverčiví voči ostatným a často sú tiež podozrievaví a prehnane ostražití. K tomu sa neraz pripoja ilúzie alebo viera, že im ostatní chcú ublížiť. Osoba so schizofréniou môže tiež zažiť halucinácie, ktoré paranoidné správanie prehlbujú.
Doposiaľ ešte nie je úplne jasné, prečo sa u niektorých ľudí vyvinú poruchy osobnosti alebo duševné problémy. Veľmi pravdepodobne ide o kombináciu faktorov vrátane genetiky, miery stresu a mozgovej chémie.
Paranoju vyvoláva aj užívanie drog. Metamfetamíny môžu spôsobiť paranoidné správanie a bludy. Ďalšie drogy, ktoré vedú k paranoidným myšlienkovým procesom, sú fencyklidín a LSD. Avšak aj alkohol môže zhoršiť paranoju.
Paranoja: diagnostika
Diagnostiku ochorenia vykonáva psychiater, ktorý vám v prípade potvrdenia paranoje nastaví aj liečbu. Potrebuje na to kompletnú anamnézu, aby mohol vylúčiť fyzický alebo iný zdravotný dôvod príznakov, napríklad demenciu.
Alzheimerova choroba a iné formy demencie, ktoré súvisia s vekom, môžu zmeniť mozog tak, že táto osoba bude voči ostatným podozrievavejšia. Môžete si všimnúť, že začne skrývať veci alebo nadobudne presvedčenie, že ostatní majú voči nej zlé úmysly. Je to súčasť choroby.
Paranoici často trpia zároveň bipolárnou poruchou, úzkosťami a depresiami.
Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Ako sa paranoja lieči?
Liečba závisí od príčiny a závažnosti symptómov. Zvyčajne zahŕňa užívanie liekov a psychoterapiu. Cieľom psychoterapie je pomôcť pacientovi:
- akceptovať svoju zraniteľnosť,
- zvýšiť si sebavedomie,
- rozvíjať dôveru v ostatných,
- naučiť sa vyjadrovať a zvládať emócie pozitívnym spôsobom.
Psychoterapia tak pomáha zlepšiť väzby pacienta s okolím. Často sú potrebné aj lieky proti úzkosti, antidepresíva či takzvané atypické antipsychotiká. Lieky sú dôležité aj z iného dôvodu – pacienti neraz strácajú kontakt s realitou.
V prípade, že paranoja je dôsledkom zneužívania drog, je na mieste aj odvykacia liečba – program liečby drogovej závislosti.
Mám paranoju: Aké sú moje výhľady do budúcna?
Ak patríte medzi pacientov, ktorí včas vyhľadali liečbu a zodpovedne v nej pokračujú, máte pozitívny výhľad do budúcnosti. Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že liečba môže byť pomalý proces. Avšak zvyčajne úspešný. Neraz je však problémom samotné nastavenie liečby – ľudia s paranojou sú zvyčajne nedôverčiví voči ostatným, a to vrátane lekárov či navrhovanej liečby.
Ak poznáte niekoho, kto má príznaky paranoje, a reálne sa obávate o jeho zdravie, povzbuďte ho, aby hľadal pomoc. Ukážte mu podporné skupiny iných ľudí s touto diagnózou, posmeľte ho, aby vyhľadal odborníka. Možno si vôbec nemyslí, že ju potrebuje.
Zdroje:
https://www.webmd.com/mental-health/why-paranoid
https://www.mind.org.uk/information-support/types-of-mental-health-problems/paranoia/about-paranoia/
https://www.betterhealth.vic.gov.au/health/conditionsandtreatments/paranoia
