Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Dyskalkúlia je špecifická porucha učenia, súvisiaca s počítaním. Asi 6 % školopovinných detí trpí dyskalkúliou.
Medzinárodná klasifikácia chorôb MNK-10 uvádza dyskalkúliu pod číslom F81 – špecifická porucha počítania.
Ide o neurologickú poruchu, keď dieťa nedokáže spočítavať a porovnávať ani malé čísla.
Ako sa prejavuje dyskalkúlia?
Zbadáme to ešte pred školským vekom?
Sú dyskalkulici menej inteligentní?
Aký prístup by mali zvoliť učitelia?
Existujú pomôcky pre dyskalkulikov?
Čo je dyskalkúlia?
Viete pomerne ľahko zrátať predmety či veci, ak ich nie je príliš veľa? Túto vrodenú schopnosť má väčšina z nás. Už malé deti vedia rozpoznať, či je v jednej miske o loptičku menej, ako v druhej.
Ľudia s dyskalkúliou toto nedokážu. Predmety či veci zrátajú pomaly a nepresne, pomýlia si podobné predmety a objekty, ťažko určujú aj veľkosti a vzdialenosti.
Samozrejme, potom majú problémy v matematike, či všade tam, kde to trochu „zaváňa“ počítaním. Okrem toho, dyskalkúlia zasahuje sluchové vnímanie, zrakové vnímanie, priestorovú či pravoľavú orientáciu. Čo to znamená?
Nerozvinutá sluchová pamäť zapríčiňuje, že dieťa zabúda pripočítavať desiatky. Slabšie sluchové rozlišovanie zase spôsobí, že dieťa si zamieňa čísla, ktoré podobne znejú (napr. 80 a 18).
V oblasti zrakového vnímania sa problémy prejavujú nedostatočným rozlišovaním tvarov, čo opäť prináša zámeny číslic. Deficit v priestorovom vnímaní znemožňuje správny odhad vzdialenosti, veľkosti, objemu či výšky.
Ako sa prejavuje dyskalkúlia?
Je pravdou, že zmysel pre čísla nezískame automaticky, musíme sa to najprv naučiť. Napríklad, malé dieťa sa učí, ako na prstoch ukázať svoj vek.
Za normálnych okolností (teda ak nehovoríme o dyskalkulikoch) začnú deti chápať počty medzi 5. a 7. rokom. Lenže, výkony v matematike sa neviažu len na čísla, ale aj na význam slov a symbolov.
Dieťa by malo chápať, čo znamenajú niektoré pojmy, ako viac, menej, päťkrát a podobne. No práve s tým má dyskalkulik veľké problémy.
Dyskalkulici sú na rovnakej inteligenčnej úrovni ako bežná populácia, avšak túto úlohu nezvládnu. Vedia čísla iba čítať, ale nevedia k nim priradiť hodnoty.
Nevytvorili si totiž predstavu číselného radu, a preto sú závislí od pridávania alebo uberania hodnôt po jednej.
Je matematika ťažká?
Rôzne národy a rasy sa líšia nielen v rodinných a spoločenských postojoch, ale aj vo vnímaní matematiky. U nás sa prejavuje tzv. „antimatematický“ prístup – zlyhávanie v matematike je akceptovateľné, dokonca prirodzené.
Deti tým však dostávajú mätúce signály. Nadobúdajú pocit, že matematika je príliš zložitá alebo že nie je pre život dôležitá. Celá naša spoločnosť je presvedčená, že pokiaľ niekomu raz „nejde matematika“, už sa s tým nedá nič robiť.
Opačný prístup majú napríklad v Číne či Kórey. V týchto krajinách veria, že každé dieťa môže dosiahnuť v matematike vysokú úroveň, ak na sebe tvrdo pracuje.
Ako zistíte, že vaše dieťa trpí dyskalkúliou?
Túto poruchu vám pomôže odhaliť rozpor medzi tým, čo predpokladáte, že by malo dieťa vedieť, a reálnymi výkonmi. Pokiaľ rozpor zodpovedá viac ako 2 vývinovým rokom, je vysoko pravdepodobné, že vaše dieťa trpí dyskalkúliou.
Ak má dyskalkulik dobrú pamäť, nabifľuje sa malú násobilku. Delenie mu však bude robiť veľké problémy, a pri delení so zvyškom sa úplne stratí.
Dyskalkulik nechápe jednoduchý číselný systém. Chýba mu aj prirodzená matematická intuícia. A hoci niekedy použije správny postup, koná iba mechanicky a s neistotou.
Hlavné príznaky dyskalkúlie:
- neviem odhadnúť počet objektov/vecí (v počte 4 – 5),
- nesprávne spočítavam prvky,
- opakovane chybujem v počítaní,
- nedokážem rátať odzadu,
- nechápem systém počítania,
- stále rátam po jednotkách,
- neviem si zapamätať fakty, ktoré súvisia s číslami,
- nedokážem počítať spamäti,
- nepamätám si malú násobilku,
- nechápem matematické pojmy – menej, viac,
- robím chyby v zápise čísel – pri zapisovaní prehadzujem číslice (31 namiesto 13),
- neviem logicky vyvodzovať – ak 2+2=4, tak 2+3=5,
- nechápem vzťahy medzi číslami – ak 2+3=5, tak 5-2=3,
- neviem využívať predchádzajúce vedomosti – ak 2+2=4, tak 12+2=14,
- nedokážem vyhodnotiť, či je odpoveď adekvátna k zadanej úlohe,
- ťažko pracujem s peniazmi,
- mám problémy s vyjadrovaním času.
Existujú pomôcky pre dyskalkulikov?
Našťastie, v dnešnej dobe existuje množstvo pomôcok, ktoré dyskalkulikom zjednodušujú život. Vďaka nim sa nakoniec naučia pracovať s číslami. Prinášame vám niekoľko inšpirácií. Niektoré pomôcky si vyrobíte aj vlastnoručne.
- Počítadlo. V tomto prípade nejde o novú pomôcku, no pre naše potreby je to dobrý tip.
- Počítacie dosky. Na doskách sú paličky, kde navliekame korálky. Jednotlivé paličky znázorňujú čísla od 1 do 10.
- Sčítacie tabuľky. Na tabuľku ukladáme modré a červené lišty (sčítance), a tak ľahšie vyrátame výsledok. Dieťa vďaka tabuľke rýchlejšie prejde k abstraktnému počítaniu.
- Domino. Ani toto nie je nová pomôcka. Hracie kamene sú v polovici rozdelené, na každej polovici sú bodky v počte od 0 do 6. Na niektorých domino-kameňoch môžu byť symboly alebo obrázky.
- Montessori sčítací had. Je obdobou počítacích dosiek. Ide o tyčinky, na ktoré sú navlečené korálky v rôznych počtoch a farbách. Systematické hranie podnecuje dieťa k tomu, aby si zapamätalo kombinácie a zautomatizovalo sčítanie (do 9+9 – teda do 81).
- Číselné osi. Využívajú sa na znázornenie prechodu cez desiatku, ale aj pri nácviku základných matematických operácií.
- Seguinova tabuľka. Osvojujeme si čísla od 11 do 99, zároveň sa utvrdzujeme v ich správnom poradí. Do predlohy zasúvame čísla od 1 po 9, čím vytvárame čísla od 11 po 99.
- Korálky. Sú ideálne pri počítaní cez desiatku. Korálky musia byť v 2 farbách.
- Tisícové kocky. Slúžia na počítanie do 9 999, pričom dieťaťu stačí, ak vie narátať do 10.
- Žetóny. Vhodné pri počítaní a znázorňovaní čísel.
- Hracie kocky. Na znázornenie vzťahov medzi číslami.
- Kalkulačky, počítače, nákresy a tabuľky. Vhodné pre starších dyskalkulikov. Môžu využívať aj bežné pomôcky, prípadne si zhotovia vlastné „ťaháky“, ktoré im uľahčia prácu s číslami.
Ako rozvíjať matematickú predstavivosť u detí?
Konkrétne učebné postupy závisia od podrobnej diagnostiky dyskalkúlie. Malý dyskalkulik si možno zapamätá dôležité fakty, no každý výpočet vníma ako úplne nový problém, pretože nechápe logiku matematiky.
V učebnom procese preto nefiguruje len rátanie predmetov, ale aj písanie, kreslenie a diskusie. Týmto spôsobom dieťaťu ozrejmujeme základné matematické pravidlá, ktoré potom používa pri zložitejších úlohách.
Pri vyučovaní musíme zapájať všetky oblasti v mozgu, teda aj zrakové a sluchové vnímanie, predstavivosť, intuíciu a podobne. Iba takto vytvoríme pevné základy. Na dieťa nikdy netlačíme, aby sme uňho nevyvolali odpor k počítaniu. Ide o náročný proces, treba sa obrniť veľkou dávkou trpezlivosti.
Matematika je logický predmet, kde nové pojmy vznikajú na základe predchádzajúcich vedomostí. Preto musí učiteľ začínať vždy tam, kde sa končia znalosti dieťaťa.
Malým dyskalkulikom pomáha, ak začnú úplne od základov. Najmä prvá desiatka čísel je jedinečný systém, na ktorom si ľahko ukážeme všetky hodnoty.
Na čo by mali myslieť učitelia, ktorí majú v triede dyskalkulikov?
Úspešné vyučovanie matematiky musí byť systematické. Deti by mali čo najviac pracovať s pomôckami, ktoré zlepšujú vizuálnu predstavu o číslach.
Na začiatku pracujme len s číslami do 10, až potom narábajme s väčšími číslami. Všetko vyjadrujme aj pomocou tabuliek, obrázkov či grafov, aby deti nevnímali čísla len ako izolované prvky.
Konkrétne odporúčania pre učiteľov:
- zabezpečte kompenzačné pomôcky – matematické tabuľky, kalkulačky, počítadlá, počítače, tablety,
- používajte názorné pomôcky – obrázky, grafy, číselné osi, vlastnoručné vyrobené „ťaháky“,
- vysvetľujte zvoľneným tempom – výučbu rozdeľte na jednotlivé kroky,
- rešpektujte a tolerujte pomalšie chápanie žiaka,
- veďte žiaka k logickému vyriešeniu úlohy – vytvorte jednoduchý, univerzálny systém, ktorý sa dá používať najčastejšie,
- hodnoťte žiaka individuálne – neporovnávajte ho so spolužiakmi,
- preferujte ústne skúšanie,
- neustále precvičujte a upevňujte základné vedomosti,
- často kontrolujte, či dieťa pochopilo zadanie, úlohu.
Ako pomôžu rodičia?
V predškolskom veku zaraďujme do komunikácie čísla, a to každý deň. Spolu rátajme kolesá na motorke, na aute, schody v domoch, či prsty na rukách.
Tu sú ďalšie zaujímavé úlohy a hry:
- Navliekanie korálikov podľa farby či veľkosti.
- Kreslenie obrázkov podľa vyznačených bodov (spájaním bodov dosiahneme obrázok).
- Časté kreslenie a maľovanie, vyfarbovanie omaľovánok.
- Vymenovávanie dní v týždni a mesiacov v roku.
- Vytlieskavanie jednoduchých piesní, klasické riekanky.
- Jednoduché tanečné choreografie.
- Skákanie cez švihadlo (rátanie skokov).
- Hľadanie odlišností na obrázkoch.
- Hľadanie rovnakých obrázkov – napríklad pexeso.
- Stolné hry s kockami – „Človeče, nehnevaj sa!“.
- Skladanie puzzle, domino.
- Triedenie ponožiek.
- Triedenie predmetov podľa tvaru, veľkosti a farby – napríklad oddelíme trojuholníky od štvorcov, červené kocky od žltých a pod.
Dyskalkúlia v mladšom školskom veku
Ak už dieťa navštevuje ZŠ, snažme sa premietať úlohy z matematiky do bežných situácii. Tu je niekoľko príkladov.
- Písanie nákupného zoznamu, predbežné počítanie ceny nákupu, kontrola pokladničného bločku.
- Jednoduché konverzácie na tému času a dátumu.
- Hranie a sledovanie športu – spočítavanie bodov, gólov, sekúnd, či hracej doby (polčasy, tretiny, štvrtiny).
- Používanie kuchynskej váhy, odmeriek, krajčírskeho metra.
- Spievanie, rytmické cvičenie, tancovanie, hranie na hudobnom nástroji.
- Stopovanie času, ktorý pridelíme na jednotlivé úlohy.
Dyskalkúlia v dospelosti, či počas dospievania:
- rozvoj organizačných schopností,
- rozvoj kritického myslenia,
- rozpoznávanie toho, čo je dôležité,
- nácvik efektívneho plánovania,
- posilňovanie zodpovednosti a samostatnosti,
- zvládanie časovo ohraničených úloh,
- tvorba vlastného systému práce.
Dyslexia a dyskalkúlia
Medzi dyslexiou (vývinovou poruchou čítania) a dyskalkúliou (vývinovou poruchou počítania) je predpokladaná súvislosť. Pri dyskalkúlii sú totiž zasiahnuté tie isté centrá v mozgu, ako pri dyslexii.
Zdvojená porucha vyžaduje špecifický prístup učiteľov. Počet detí, ktoré majú problémy s matematikou, je štatisticky väčší, ako tých, ktoré ťažšie čítajú.
Zdroje:
- Babtie, P., Emerson, J. Dítě s dyskalkulií ve škole. Praha, 2018.
- Jucovičová, D., Žáčková, H., Sovová, H. Specifické poruchy učení na 2. stupni ZŠ. Praha, 2007.
- Pokorná, V. Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. Praha, 2010.
- Zajacová, J. Poruchy a narušenie matematických schopností. Dostupné na: https://www.komposyt.sk/pre-odbornikov/ziak-so-svvp/preview-file/dyskalkulia-953.pdf
