Bratislava 27. septembra (TASR) – Rakovina nemusí znamenať len utrpenie a smrť. To je hlavným odkazom projektu Hovorme o tom, v rámci ktorého vzniklo množstvo krátkych videí zachytávajúcich výpovede ľudí, ktorí rakovinu prekonali. Možno ich nájsť na webovej stránke www.hovormeotom.sk. Projekt vznikol pod záštitou Slovenskej onko-psychologickej spoločnosti a jeho autorkou je Zuzana Truplová, ktorá sa projektom pre onkologických pacientov venuje už niekoľko rokov.
V rámci projektu sa oslovili tí, ktorí rakovinu prekonali a mali odvahu o tom, čo prežili hovoriť. „Pri natáčaní ich výpovedí s nimi ma zaujímali hlavne spôsoby, ako sa so situáciou, do ktorej sa dostali, dokázali vyrovnať. Ako našli silu jej čeliť a aká bola ich cesta, ktorá ich doviedla k remisii, vyliečeniu a novej, lepšej, kvalite života po chorobe. Ako umožnili svojej chorobe, aby im nie len vzala, ale aj veľa dala,“ priblížila Truplová, ktorá sama s rakovinou bojovala už dvakrát.
V projekte účinkuje napríklad aj herec Viktor Horján, ktorý pred dvoma rokmi prekonal rakovinou prostaty. Tvrdí, že jemu osobne táto choroba otvorila oči a ukázala iný rozmer života. „Bol by som rád, keby sme rakovinu nebrali ako nevyhnutne smrteľnú chorobu, ale len ako chorobu, s ktorou sa treba naučiť žiť a vnímať ju ako súčasť a nie ako koniec života. Je to skúška, ktorú môžeme zvládnuť, len ak sami chceme,“ zhrnul.
Spolutvorcom projektu je fotograf Lubo Špirko, pre ktorého spolupráca na projekte znamenala nie len profesionálny posun. „Táto téma ma nadchla veľmi spontánne. Z dvoch dôvodov. Jedným bol profesionálny posun smerom od fotografie k filmovaniu. Hlavným dôvodom však bola skutočnosť , že mi na rakovinu zomrel otec. Cez stretnutia a rozhovory s ľuďmi, ktorí zažili niečo podobne a napriek tomu sa dokážu dívať dopredu, som dokázal veľa pochopiť…“
To, že je rakovina príliš veľkým tabu si okrem tvorcov projektu myslí aj onko-psychologička Mária Andrášiová. Tvrdí, že ak niekto ochorie na rakovinu, okolie o tom ešte stále viac šepká než hovorí. Často podľa jej slov práve preto, lebo zdraví ľudia nevedia, ako sa k chorým správať. „Projekt Hovorme o tom má veľký význam aj v tomto kontexte. Pretože až keď pochopíme, čo ten druhý prežíva a potrebuje, môžeme mu pomôcť,“ uviedla Andrášiová.
ala
