Sekta: Závislosť od zhubnej sekty. Ako sa z nej vyslobodiť?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

V roku 1978 spáchalo 918 členov kresťanskej sekty Chrám ľudu v Guyane hromadnú samovraždu. Z toho bolo 276 detí.

V roku 1993 explodoval v Kalifornii hlavný stan kresťanskej sekty Davidiánov. Zahynulo 80 ľudí.

V roku 1994 sa v médiách objavil málo známy kult Rádu Slnečného chrámu, a to v súvislosti s úmrtím niekoľkých tuctov svojich členov v Kanade a vo Švajčiarsku.

V roku 1995 zabila budhistická sekta Óm Šinrikjó 12 ľudí jedovatým plynom, ktorý vypustila v metre v Tokiu.

Kult Nebeská brána skončil v roku 1997, keď sa objavila Hale-Boppova kométa. 38 členov potom spáchalo samovraždu, aby ich duše mohli odletieť vesmírnou loďou, ktorá vraj bola skrytá za kométou.

1. januára 2000 očakávalo Hnutie pre obnovu desiatich prikázaní z Ugandy koniec sveta. Keď tento deň prešiel (bez sľubovanej apokalypsy), hnutie začalo strácať svojich stúpencov. Preto stanovilo „náhradný“ termín, na 17. marca toho istého roku.

V ten deň sa stretli stovky členov hnutia v kostole. Na mieste vybuchli pripravené nálože. V plameňoch, ktoré zachvátili kostol, umrelo 530 ľudí, vrátane detí. Celkový počet mŕtvych, ktorí boli nájdení na území Ugandy, bol 778.

To je len niekoľko otrasných príkladov, čo dokážu fanatické sekty. Len v Spojených štátoch amerických je okolo 3 000 siekt. Na Slovensku je odhadom viac ako 40 rôznych kultov a siekt.

Ak však chceme hovoriť o sektách, musíme si najskôr vysvetliť, čo to sekta vlastne je.

Čo je to sekta?

Niektorí odborníci označujú sekty ako „nové náboženské hnutia“ alebo „alternatívne náboženstvá“. Bývajú sem zaraďované aj odnože kresťanstva, hnutia inšpirované východnými vedami, New Age, ezoterické a novopohanské skupiny, či organizácie osobného rozvoja.

Sekta je definovaná ako „náboženská obec, líšiaca sa vierovyznaním a obradom od materskej cirkvi“. Ide o uzavretú skupinu ľudí, ktorá sa odštiepila pre rozdielne názory od nejakej organizácie.

Z toho vyplýva, že aj mnohé veľké náboženstvá, by sme mohli v ich začiatkoch označiť ako sekty (napr. kresťania, ktorí sa odčlenili od judaizmu, alebo evanjelici, ktorí sa odtrhli od katolíkov).

Slovo sekta (alebo kult) pritom používajú ľudia „zvonku“, nie samotní členovia. Máloktoré z hnutí by samo seba označilo za sektu – len v našom povedomí má toto slovo pejoratívny charakter.

Sekty poznajú rôzne metódy manipulácie s ľuďmi, ktoré vedú k psychickej závislosti. Každý, kto bol svedkom toho, ako sa jeho príbuzný alebo priateľ prepadol do izolovaného sveta sekty, videl rozsah a rýchlosť tohto rozkladného procesu.

Málokto z nás chápe metódy, s ktorými pracujú sekty. Dnešné kulty a sekty využívajú veľmi premyslené techniky psychickej manipulácie. A hoci sa domnievame, že „nám sa to nemôže stať“, ani sa nenazdáme a sami uviazneme v osídlach fanatikov.

Ako rozpoznať nebezpečnú sektu?

Ako sa jej ubrániť?

A ako ju opustiť, keď už sme jej členmi?

Ako sa správa zhubná sekta?

Zhubná sekta je typická tým, že zo svojich členov „vyrába“ neslobodných jedincov bez vlastnej vôle, ktorí sú potom podriadení všetkým ideovým zámerom skupiny. Veď aj slovo kult je odvodené z latinského cultus, čo znamená uctievanie.

Sekty a kulty využívajú tzv. riadené myslenie. Týmito sofistikovanými metódami sa dosahuje, že ľudia strácajú schopnosť samostatného rozhodovania, až sa nakoniec stávajú otrokmi náboženskej, politickej, hospodárskej, či kultúrnej mafie.

Kult je menšia skupina ľudí, zvláštny druh sekty, ktorú spája oddanosť alebo nadšenie pre nejaký umelecký alebo intelektuálny cieľ. Nemusí ísť vždy o náboženské pohnútky.

Charakteristika zhubnej sekty

Typickým znakom zhubnej sekty je to, že zakazuje svojim členom kontakt s pôvodnou rodinou, vrátane rodičov či detí. Sobáš, ktorý bol uzavretý pred vstupom do sekty, takisto nie je uznávaný, pokiaľ k sekte nepristúpi aj partner.

Ďalším znakom je už spomínaná psychická manipulácia, ktorú si členovia často ani neuvedomujú. Ide o cieľavedomé využívanie psychologických techník, za účelom oslabenia vôle a kontroly myslenia, cítenia a správania.

Táto manipulácia obvykle prebieha v 3 krokoch:

1. Rozloženie osobnosti jedinca. Človek je zväčša pozvaný na niekoľkodňové školenie, ktoré je naplnené rôznymi povinnosťami. Zmení sa mu denný režim, je vyčerpaný. Zároveň je presycovaný protichodnými informáciami v takom rýchlom tempe, že ich nedokáže racionálne spracovať a vyhodnotiť.
2. Ponuka nového učenia – ideológie sekty. Nové učenie, naopak, sprostredkúva svoju „pravdu“ pomaly a opakovane, aby sa uložila v pamäti.
3. Rituálne prijatie za člena.

Ako získate podozrenie, že s vami manipulujú

Ak máte neodbytný pocit, že sa o vás pokúša „čudná“ skupina ľudí, pozorujte niekoľko signálov. Pokiaľ sa objaví minimálne jeden, buďte obozretní.

1. Psychická manipulácia – nielen pri získavaní nových členov, ale aj pri udržaní stávajúcich členov. Deje sa to prostredníctvom sľubov o vyriešení všetkých osobných, resp. celosvetových problémov.
2. Autoritárske vedenie – vodca vyžaduje maximálnu poslušnosť a podriadenosť členov.
3. Viera nado všetko – ktorej treba veriť, a nie o nej pochybovať, hoci sa často vymyká logickému mysleniu.
4. Prísne pravidlá – väčšinou zasahujú až do intímnych sfér človeka. Sekta predpisuje svojim členom, ako sa majú správať, čo môžu a nemôžu robiť, s kým sa smú stýkať a pod.
5. Tresty a sankcie – sú využívané ako donucovacie prostriedky pre tých, ktorí sa naplno nepodriadia „učeniu“.
6. Šírenie dogmy – učenie je považované za jedinú pravdu, o ktorej sa nesmie pochybovať.
7. Elitárstvo – sekta je elitná skupina, ktorá ako jediná pozná pravdu, resp. len ona dokáže zachrániť ľudstvo.
8. Presviedčanie o prenasledovaní – sekta hlása, že je prenasledovaná „vonkajším nepriateľom“ pre svoju pravdu a vieru, no kto za ňu bude všemožne bojovať, dosiahne spásu.

4 typy zhubných siekt a kultov

1. Náboženské: orientované na náboženskú vieru, orientálne náuky, alebo na dogmy, ktoré sú výmyslom zakladateľa (patria sem napríklad satanské kulty).
2. Politické: organizované okolo politickej dogmy, ktorá je jedinou správnou cestou na vyriešenie celosvetových problémov (napr. Árijský národ – Hitlerova vízia).
3. Psychoterapeutické: duchovné vízie sú sprostredkovávané psychoterapeutickými technikami, zvyčajne zameranými na zmenu osobnosti. Väčšina týchto techník je dokonca platená (napr. New Age, scientologické kulty a pod.).
4. Komerčné: skrývajú sa pod názvami veľkých obchodných spoločností. Na dosiahnutie zisku zneužívajú pekné pojmy, ako zdravie, ekológia či pomoc blížnemu (patrí sem aj pyramídový predaj).

Nábor a získavanie nových členov

Väčšina náborárov používa už spomínanú psychickú manipuláciu. Sekty si náborárov starostlivo vyberajú a do ich prípravy investujú veľa času a finančných prostriedkov. Takto vyškolení „propagátori viery“ pôsobia sympatickým a dôveryhodným dojmom. Môžu nás osloviť na ulici, alebo si nás vyhliadnu prostredníctvom našich známych.

Vyškolený náborár sa správa ako bežný človek, ktorý sa len náhodou zapojil do rozhovoru. Pri prvom kontakte nám bude klásť jednoduché otázky, typu:  „Chceli by ste byť v živote šťastní? Chceli by ste byť zdraví?“ Je len pochopiteľné, že väčšina ľudí odpovie kladne.

Následne náborár ponúka možnosti, ako toto všetko dosiahnuť. Odvoláva sa na mudrcov, autorov, či konkrétne diela. Ani si nevšimnete, ako počas rozhovoru zisťuje vaše nedostatky a slabé miesta, ktoré by mohol v pravú chvíľu použiť proti vám.

Cieľom prvého kontaktu nie je sprostredkovanie ideológie, ale vzbudenie záujmu. Nasleduje pozvanie na prednášku či besedu, kde sa môžete „dozvedieť viac“. Na takýchto akciách sa vás už ujímajú viacerí manipulátori, a spolu vyvíjajú tlak.

Formovanie nového člena

Z vyššie uvedeného vyplýva, že väčšina z tých, ktorí sa pripoja k nejakej sekte alebo cirkvi, to urobí ochotne a dobrovoľne, bez zjavného vonkajšieho nátlaku. Ak je však pri nábore použitý podvod, hypnóza, či iné psychologické techniky, ide o porušovanie ľudských práv.

Alebo si predstavte, že nováčikovia musia pri vstupe do sekty držať drastickú diétu a v noci nesmú spať, a potom do nich násilím „tlačia“ učenie. Takto fyzicky a emocionálne oslabení ľudia, ľahko prijímajú všetko, čo sa im povie.

Neskôr, keď chcú postúpiť k vyšším hodnostiam, si zase dávajú pozor, aby nevyjadrovali svoje pochybnosti o učení, ktoré možno majú. Vidia totiž, ako dopadli tí, čo si dovolili otvoriť ústa.

Jednotliví členovia sú tiež nabádaní k tomu, aby sa vzájomne sledovali a hlásili všetky náznaky slabosti u druhých. Nikdy nevedia, kto sleduje práve ich, preto idú v predpísanej línii, s horlivosťou a nadšením.

Mohli by sme to prirovnať k Nemecku počas druhej svetovej vojny, alebo k nášmu komunistickému bloku. No existujú aj iné typy formovania novej obete, ktoré sú menej agresívne, subtílnejšie, ale pravdepodobne o to trvalejšie.

Formy závislosti od sekty

Závislosť od sekty môže mať rôzne podoby. Zvyčajne hovoríme o nekritickom splynutí s učením, čo býva kombinované so sociálnou závislosťou od skupiny, alebo vodcu. Dôsledkom takejto závislosti je psychická deformácia, obmedzovanie v rôznych oblastiach života, či zdravotné poškodenie.

Najčastejšie sú uvádzané tieto formy závislosti:

1. Psychická závislosť – sekta využíva ľudské emócie, ako vinu a strach, pretože vedú k poslušnosti a súdržnosti.
2. Ideologická závislosť – človek nedokáže samostatne myslieť, sekta myslí za neho.
3. Sociálna závislosť – človek preruší predchádzajúce kontakty, a zostáva závislý od komunity.
4. Finančná závislosť – človek odovzdá sekte celý majetok, a tak nemá financie na návrat do bežnej spoločnosti.

Ako opustiť sektu?

Veľa ľudí so silnou náboženskou vierou hovorí „VIEM, že je to pravda“, nie „VERÍM, že je to pravda“. Ide o hlboké presvedčenie o viere, nekritická istota. Práve to sťažuje situáciu. Keď človek skalopevne VERÍ, všetky argumenty, ktoré uvedieme, sú preňho irelevantné.

Sekta predstavuje absolútnu istotu. Nemôžeme byť preto prekvapení, ak mnohí zostávajú vo sekte, hoci cítia, že v nej nie je všetko ideálne. Navyše už majú veľmi silné puto s ostatnými členmi, majú s nimi spoločné zážitky a názory.

A nad to – väčšinou ani nemajú iných priateľov, pretože s vierou sa vzdali svojej rodiny a všetkých kontaktov.

Ak opustíte sektu, vrhne vás to do zmätku

To je veľká pravda. Je totiž veľmi jednoduché a pohodlné, ak o vás rozhoduje niekto iný, komu absolútne dôverujete. Keď sa zrazu musíte rozhodovať sami, v každej životnej situácii, cítite sa bezmocne. Aj preto je pochopiteľné, že málokto odíde zo sekty z vlastného presvedčenia, resp. bez pomoci „zvonku“.

Dôsledky členstva v sekte

Obeť sekty býva často otupená a unavená. Nie je schopná koncentrácie a racionálneho zvažovania. Nedokáže riešiť každodenné problémy, prestáva komunikovať s rodinou, a postupne aj s ostatnými ľuďmi mimo sektu.

Okrem sociálnych a psychických problémov, sa časom objavujú fyzické problémy, čo je dôsledok zanedbanej zdravotnej starostlivosti. Aké sú teda varovné signály, že sa človek stal obeťou zhubnej sekty?

• prudké zmeny nálad a výbuchy hnevu,
• noví známi a kamaráti,
• zhoršené študijné výsledky (u školopovinných),
• úteky z domu, záškoláctvo (u mladistvých),
• prehnané utrácanie peňazí,
• vyhľadávanie samoty,
• problémy v práci, časté absencie,
• náhla zmena výzoru, či spôsobu stravovania,
• nové záujmy a koníčky.

Výstupové poradenstvo verzus „deprogramovanie“

S vedomím nebezpečenstva zhubných siekt a kultov, vzniklo tzv. deprogramovanie. Profesionálni deprogramátori, ktorých si zväčša najímali rodinní príslušníci obetí, vykonávali násilne únosy. V súkromí sa potom snažili napraviť „vymyté mozgy“ obetí.

Táto metóda sa využívala hlavne v 70. rokoch 20. storočia. Niekedy sa však deprogramovanie nepodarilo, a preto sa dnes preferuje jemnejšia metóda, vo forme výstupového poradenstva.

Táto metóda pomáha obetiam, aby začali znovu žiť a vymanili sa zo sekty, ale bez toho, aby u nich vznikla trauma. Ide o citlivé odovzdávanie informácií, ktoré vysvetľuje problematiku siekt a psychickej manipulácie.

Ďalšou formou pomoci je strategický interakčný prístup (SIA). Od výstupového poradenstva sa líši najmä tým, že kladie väčší dôraz na proces zmeny, než na samotný obsah a prístup k informáciám. SIA sa okrem toho zameriava na prevenciu u rizikových ľudí, resp. zvyšovanie informovanosti o zhubných sektách a kultoch.

Zdroje:

• Barret, D. Sekty, kulty, alternativní náboženství. 1998
• Hassan, S. Jak čelit psychické manipulaci zhoubných kultů. 1994
• Rusnáková, M., Šrobárová, S. Sociálna patológia v zameraní na sociálnopatologické javy. Ružomberok. 2015.
• https://www.prohuman.sk/pedagogika/zhubne-kulty-a-sekty-zavislost-a-prevencia
• https://www.info.cz/magazin/8-nejbrutalnejsich-nabozenskych-sekt-ktere-rozsevaly-zkazu-a-smrt-8491.html

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.