Právo pacientov, aby im verili bolesť, právo na úľavu od bolesti, právo byť liečený a právo na ochranu pred eutanáziou a na hospicovú starostlivosť.
1. Mám právo, aby mi profesionálni zdravotníci, moja rodina, priatelia, ako aj ostatní okolo mňa verili, že mám bolesť.
(Iba ten človek, ktorého bolí, môže posúdiť, akoveľmi ho bolí. Pacientov treba vždy povzbudzovať, aby opísali svoju bolesť najvýstižnejšie, ako je to možné. Zdravotníci musia chápať, že stoicizmus, odmietanie liekov, kultúrne rozdiely, pocity rezignácie a iné faktory, často bránia pacientom hovoriť o ich bolesti. Zdravotníci a pacienti potrebujú vzájomne spolupracovať, aby identifikovali a odstránili tieto prekážky a mohli posúdiť bolesť čo najvýstižnejšie.)
2. Mám právo na úľavu od bolesti bez ohľadu na to, čo ju vyvolalo, alebo aká silná je.
(Bolesť musíme pochopiť, rovnako, ako musíme veriť, že existuje. V posledných rokoch sa dosiahli veľké pokroky v chápaní nádorovej bolesti a v jej účinnej liečbe. Ľudia s nádorovým ochorením očakávajú, že im tím zdravotníkov poskytne všetky potrebné informácie a nevyhnutné podklady, aby sa mohli cítiť tak dobre, ako je to len možné.)
3. Mám právo byť liečený v ktoromkoľvek čase. Keď potrebujem liek proti bolesti, nesmiem byť liečený, akoby som bol narkoman.
(Zdravotníci, verejnosť, právnici a dokonca aj samotní ľudia s bolesťou si často namýšľajú, že užívanie liekov odstraňujúcich bolesť vedie k vzniku závislosti. Toto sa ešte nikdy nestalo. Narkomániu nemožno porovnávať s užívaním liekov pri liečbe nádorovej bolesti. Je predsa normálne cítiť sa dobre, je to spôsob, ako sa o seba starať. Mnohí z nás majú obavy z liekov proti bolesti, pretože nepoznáme fakty. Od zdravotníkov očakávame, že majú vedomosti o opioidoch a ostatných metódach liečby bolesti. Je to zodpovednosť zdravotníckeho tímu, pomôcť pacientovi a jeho rodine, vedieť, že strach zo vzniku závislosti, sedácie a ostatných nežiaducich účinkov je neopodstatnený a často zveličovaný. Väčšina vedľajších účinkov liečby je jednoducho odstrániteľná, a nikdy by nemali byť dôvodom prerušenia liečby bolesti.)
4. Mám právo na úľavu bolesti aj pri vyšetrovacích a liečebných zákrokoch.
(Liečba nádorového ochorenia je často spojená s bolestivými vyšetreniami a testami. Pacientovi by nikto nemal povedať, že bolestiam s nimi spojenými sa nemožno vyhnúť, alebo že to nebude dlho trvať. Bolesť je utrpenie – bez ohľadu na to, ako dlho trvá. Obavy z budúcich bolestivých zákrokov sú tiež utrpením. Zdravotnícky tím musí uistiť pacientov, že vie, čo možno očakávať počas zákroku, a že zabráni bolesti, alebo ju aspoň zmierni na najnižšiu možnú mieru.)
5. Mám právo na ochranu pred eutanáziou a na hospicovú starostlivosť, keď sa pre ňu rozhodnem.
(Súčasné tendencie uzákoniť eutanáziu sú dôsledkom neschopnosti spoločnosti ponúknuť a zrealizovať jej alternatívu. Je to výraz sebeckosti jednotlivcov. Pre nich je ľahšie zabiť, než byť účastný utrpenia svojich najbližších. Utrpenie je neznesiteľné len vtedy, ak sme v ňom sami a opustení. Hospicová starostlivosť ako alternatíva eutanázie má dominantnú zásadu: „Nikdy ťa neopustím a nikdy sa ťa nezrieknem“.
