(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Prach môžeme definovať ako súbor jemných tuhých častíc ľubovoľnej veľkosti a zloženia. Je rozptýlený hlavne vo vzduchu. Môžeme sa tiež stretnúť s pojmom polydisperzný pevný aerosól, ktorý vzniká ľudskou činnosťou pri mechanickom spracovaní pevných látok – dobývaním surovín, rezaním a brúsením rôznych materiálov.
Veľkosť prachových častíc je 1 až 100 μ m. Častice väčšie ako 30 μm, sú označované ako hrubý prach.
Ako sa môžeme ochrániť pred prachom na pracovisku?
Ktoré ochorenia nám hrozia?
Prašnosť na pracovisku
Nadmerný výskyt prachu na pracovisku je po mnohých stránkach nebezpečný. Najbezprostrednejšie nebezpečenstvo plynie z toho, že oblak koncentrovaného prachu je potenciálne horľavý a môže spôsobiť výbuch. Firmy či spoločnosti zabraňujú takýmto katastrofám udržiavaním relatívne bezprašného pracovného prostredia.
Keď si odmyslíme podobné katastrofické scenáre, najproblematickejšou oblasťou zostávajú závažné ochorenia, ktoré súvisia s prašným pracovným prostredím. Kanceláriám ešte dokážeme venovať osobitú pozornosť, existuje však veľa priemyselných odvetví, kde sa to bez prachu nezaobíde.
Tu je zoznam niektorých pracovísk, kde môže nadmerný prach predstavovať skutočný problém:
- Bane a kameňolomy – prach z uhlia, kameňov a kremeňa.
- Staveniská – prach z cementu a azbestu.
- Poľnohospodárstvo – prach z obilia.
- Pekárne a mlyny – prach z múky.
- Tesárske a stolárske práce – prach z dreva.
- Textil – prach z materiálov, ako je koža.
Prach v pľúcach
Pracovníci týchto odvetví môžu trpieť rôznymi chorobami a zdravotnými ťažkosťami – závažnejšími i menej vážnymi. Napríklad azbestóza a silikóza patria do skupiny tzv. profesionálnych ochorení, nazývaných pneumokoniózy. Tie vznikajú dlhodobou inhaláciou vzduchu, obsahujúceho špecifické anorganické čiastočky.
Pneumokoniózy sú pomerne široký pojem. Ide však o akýkoľvek stav, ktorý postihuje pľúca, ako napr. zjazvenie pľúcneho tkaniva. Môže trvať aj niekoľko desaťročí, kým sa u človeka vyvinú príznaky pneumokoniózy:
- nadmerný kašeľ,
- ťažkosti s dýchaním,
- strata na hmotnosti.
Prašnosť a CHOCHP
Je známe, že hlavnou príčinou vzniku chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP) je u 90 % pacientov fajčenie, dokonca aj pasívne. Ukázalo sa však, že spúšťacím faktorom môže byť tiež znečistené ovzdušie chemikáliami a prachom. CHOCHP je preto jednou z najčastejších chorôb z povolania.
Ďalšie rizikové faktory CHOCHP:
- astma v detstve,
- astma u rodičov,
- fajčiarske návyky u matky,
- časté infekcie dýchacích ciest v prvých rokoch detstva,
- genetická dispozícia.
CHOCHP a chronický zápal priedušiek
CHOCHP sa veľakrát vyvinie aj z chronickej bronchitídy – preto je v počiatočných štádiách niekedy prehliadaná. Táto choroba je dnes už liečiteľná, no stále nevyliečiteľná, pričom pacienti majú skrátenú priemernú dĺžku života. Symptómy ochorenia zhoršujú rôzne faktory:
- nízka teplota a vlhkosť,
- vírusové alebo bakteriálne infekcie,
- lieky s inhibičným účinkom na dýchanie,
- sprievodné ochorenia (napríklad kardiovaskulárne ochorenia, alergie).
Meranie prašnosti v pracovnom prostredí
Ako sme už spomínali, nebezpečenstvo vzniká predovšetkým vtedy, keď sa zdroje prachu nachádzajú v nedostatočne vetraných priestoroch – prach sa tu hromadí. Vysoké koncentrácie prachu v ovzduší môžu vyvolať závažné zdravotné ťažkosti.
Pri rôznych veľkostiach častíc prachu sa uplatňujú rôzne fyzikálne vplyvy – gravitácia, odpor a prúdenie vzduchu, elektrická príťažlivosť alebo odpudivosť. Napríklad častice väčšie ako 10 µm sa po niekoľkých minútach od svojho vzniku usadzujú v tesnej blízkosti miesta zdroja.
V ovzduší zamorenom prachom preto prevládajú častice menšie ako 10 µm. Častice o veľkosti 1 µm sa usadzujú len veľmi pozvoľne, a častice menšie ako 0,1 µm sa takmer vôbec neusadzujú.
Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo väčšie častice (nad 10 µm) môžu vyvolať iba podráždenie horných dýchacích ciest – s kašľom, kýchaním, podráždením očných spojoviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest. Častice s rozmermi pod 2,5 µm sa už môžu usádzať v pľúcach, alebo prenikať do krvného obehu.
View this post on Instagram
Z tohto aspektu sa ukazovateľ prašnosti delí na:
- celkovú prašnosť (Total Suspended Particle – TSP),
- častice s veľkosťou pod 10 µm (Particle Matter – PM10),
- častice menšie ako 2,5 µm (PM2,5).
Stanovovaním koncentrácie pevných aerosolov a chemických látok vo vonkajšom a pracovnom ovzduší, technickými opatreniami, hodnotením rizík a dopadov, meraním a diagnostickej technike, sa zaoberajú špecializované firmy, ktoré musia mať na to oprávnenie (certifikáty, akreditácie). Stratégiu merania, výber vhodného postupu a spracovanie výsledkov upravujú slovenské technické normy EN 482 a EN 689.
Ako sa chrániť pred prašnosťou?
V nariadeniach, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia na slovenských pracoviskách, sú stanovené limity pre väčšinu typov prachu. Keďže však vo väčšine prípadov máme obmedzenú kontrolu nad zdrojmi prachu, mali by sme prijať všetky opatrenia na zníženie zdravotných rizík.
Čo môžete pre seba urobiť?
- Používajte respirátor, ochrannú masku, alebo iné ochranné prostriedky.
- Nevystavujte sa účinkom prachu, pokiaľ to nie je nevyhnutné.
- Ihneď opustite kontaminovaný priestor, ak máte akékoľvek bezprostredné príznaky.
- Absolvujte pravidelné zdravotné prehliadky.
Ak máte záujem o pacientsku brožúru Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), kde sa dozviete viac podrobností o prevencii, vyšetreniach a liečbe, môžete si ju zadarmo stiahnuť TU.
Zdroje:
http://www.sszp.eu/app/uploads/2015_conference_IB_p-64__Mencik-Kuracina-Szabova_.pdf
http://www.workplacesafetyadvice.co.uk/ventilation-in-the-workplace.html
http://ec.europa.eu/taxation_customs/dds2/SAMANCTA/SK/Safety/Dust_SK.htm
1 odpovedí na “Prašnosť na pracovisku: Čo je vlastne prach? Ako sa meria?”