BlogOd roku 2012, keď sa u nás uskutočnila prvá výstava BODY the exhibition, sme sa posunuli ďalej.
Nehovorím o rozšírení expozície, ani o zväčšení reklamnej kampane na výstavu. Hovorím o prirodzenom odpore značnej časti obyvateľstva, ktoré odmieta výstavu popravených tiel na Slovensku.
Štyri dôvody pre zrušenie BODY the exhibition
Prvým dôvodom je svedectvo Davida Matasa o tom, že väčšina vystavených tiel pochádza od čínskej tajnej polície, konkrétne od popravených väzňov. Z toho vyplýva viacero záverov. Žiadne reálne súhlasy darcov plastinovaných tiel nemožno očakávať.
„Vzdelávanie pre celú rodinu“ prebieha na väzňoch, a to najmä na politických väzňoch a väzňoch svedomia. Sú to 4 skupiny, ktoré Čína označuje za triednych nepriateľov – Tibeťania, Ujguri, kresťania a praktizujúci Falun Gongu. A keďže Čína považuje počet popravených osôb za štátne tajomstvo, nevieme povedať, koľko ich v skutočnosti je. Vieme však jednoznačne povedať, že je tu porušené základné ľudské právo – právo na život.
Druhým dôvodom je fakt, že podľa čl. 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne z roku 1997 a podľa čl. 3 Európskej charty ľudských práv sa nesmie obchodovať s ľudským telom. Konkrétne v článku 21 sa píše, že „ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu.“
Podobne sa v Európskej charte v článku 3 píše, že „V oblastiach medicíny a biológie sa musí rešpektovať najmä zákaz využívania ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku.“ To, že nejde o neziskovú výstavu, potvrdzujú samotní organizátori.
Tretím dôvodom je nález Rady pre reklamu, ktorá potvrdila pozitívnosť arbitrážneho nálezu v prípade billboardov výstavy BODY the exhibition na Slovensku. Doslova sa v jej náleze píše:
„Rozsah kampane, vrátane masívnosti množstva využitých nosičov zasiahla všetky skupiny recipientov, vrátane detí či osôb, ktoré predmetné zobrazenie vnímajú citlivo a na ktoré mohla takáto reklama pôsobiť nepríjemne a šokujúco, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že súčasťou vizuálu je reálne mŕtve ľudské telo prezentované v štylizovanej polohe a v detaile, ktorý nemusí pre všetky kategórie spotrebiteľov zohľadňovať všeobecne predpokladanú úctu k mŕtvemu človeku (telu).“
Štvrtým dôvodom je nebezpečná dehumanizácia ľudského tela. Po druhej svetovej vojne sme pochopili, že dehumanizácia ľudského tela sa začala vyvražďovaním obyvateľstva v nacistami ovládaných krajinách. Najskôr začali s dehumanizáciou mentálne a fyzicky postihnutých ľudí. Potom, ako ich označili za menejcennú rasu, zahájili ich fyzickú likvidáciu. Podobne pokračovali s Židmi a Rómami, ktorých premieňali na čísla a hromadne vyvražďovali.
Kto bude bojovať za vystavený exponát?
Keď dnes dehumanizujeme popravených väzňov a vysvetľujeme celej spoločnosti, že oni nie sú ľudia, ale exponáty, opakujeme to, čo sa dialo pred 70 rokmi. Nebezpečné je to najmä preto, že po takomto znecitlivení už nie sme schopní postaviť sa jeden za druhého.
Veď kto by dokázal bojovať za vystavovaný exponát?
