Blog
PrieskumSlovenskému ošetrovateľstvu a pôrodnej asistencii chýbajú merateľné a porovnateľné údaje skutočného obrazu o pracovných podmienkach sestier a pôrodných asistentiek.
Nepriaznivý je pre ošetrovateľstvo odliv sestier do zahraničia, pretrvávajú tiež nedostatky v legislatíve. Prichádza ku zmene kompetencií, zodpovednosti. Súčasná zlá situácia v zdravotníctve ošetrovateľstvo pribrzdila.
Tím Asociácie sestier a pacientov (ASAP) preto realizoval v minulom a tomto roku celoplošný prieskum. Na prieskume s názvom „Pracovné podmienky sestier a pôrodných asistentiek v SR“ sa zúčastnilo 2406 respondentov.
Zo 44 000 zaregistrovaných sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku, tvorilo 2363 respondentov vzorku 5,5 % z počtu registrovaných sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku. Do prieskumu sa zapojilo 2182 (93 %) sestier a 161 (7 %) pôrodných asistentiek. Na dotazníky odpovedalo 2293 (97 %) žien a 70 (3 %) mužov.
Na nedávnej prezentácii výsledkov tohto prieskumu som oslovila jednu zo sestier. Má zažité slovenské zdravotníctvo aj z čias socializmu.
Aké to bolo pred 25-imi rokmi, a aké je to v praxi dnes?
„Mali sme kovové ihly, sterilizovali sme, strihali materiály… Teraz máme jednorazové materiály – šetria čas. Logické by bolo, keby sme mali viac času na pacienta, no je ho menej. Pribudla nám dokumentácia, a je komplikovanejšia. Programy, ktoré by ju uľahčili, síce sú, ale chýbajú. Sestra znamenala kedysi viac, aj pre lekára. Teraz sme vzdelanejšie, ale statusovo nižšie zaradené, aj vnímané. Môj sen je, aby bol slovenský pacient na piedestáli. Venujem sa preto supervízii v ošetrovateľstve, je to u nás nové. Inšpirujem sa sestrami z Česka“.
Podľa prieskumu je priemerný vek slovenských sestier 47 rokov
To znamená výpadok mladých sestier v celom systéme slovenského zdravotníctva. V SR pracujú vzdelané a kvalifikované sestry, 80 % z nich má viac ako 10 rokov odbornej praxe. Polovica respondentov je vysokoškolsky vzdelaných, štvrtina má špecializácie v odbore, a 10 % tvoria diplomované sestry. Až 70 % sestier má k dispozícii pomôcky, ktoré im uľahčujú výkon práce, a robia ju bezpečnejšou. Tretina sestier považuje svoje pracovné prostredie za vyhovujúce, polovica si myslí, že je vyhovujúce len čiastočne, pätina musí pracovať aj v nevyhovujúcich podmienkach.
Sestry pozorujú nárast administratívy
79 % sestier si nemyslí, že nárast administratívy je prínosom pre starostlivosť o pacienta/klienta. Až 86 % sestier by uvítalo, keby v prípade problémov u zamestnancov, zariadenie spolupracovalo s inými odborníkmi (ako je psychológ, sociálny pracovník alebo právny poradca).
Kritické je, že 66 % respondentov priznalo nedodržiavanie personálnych podmienok na oddeleniach: 1 sestra sa stará o 15 a viac pacientov (v dennej zmene), čím je ohrozená ich bezpečnosť. Na týchto oddeleniach sa nedá hovoriť o ošetrovateľskej starostlivosti, reálne ju nemožno poskytovať.
Výsledok potvrdzuje, že kontrolné mechanizmy nie sú, alebo zlyhávajú, manažmenty situáciu neriešia. V ambulanciách nie je určený predpísaný počet ošetrených pacientov na deň, a preto sú počty pacientov, ktorých denne ošetria na ambulanciách, neprimerane vysoké. Viac ako 36 pacientov denne ošetrí polovica oslovených respondentov.
Pre zaujímavosť – 6% sestier, ktoré sa starajú o viac ako 70 ľudí v ambulancii, má pri 8-hodinovom pracovnom čase na jedného pacienta menej ako 7 minút. Tento čas zahŕňa aj lekárske vyšetrenie.
Jedna sestra na dvoch pacientov? Len na papieri…
Výnos MZ SR určuje pre JIS (jednotky intenzívnej starostlivosti) minimálne obsadenie: 1 sestra na 2 pacientov. Maximálny počet operácií, ktoré pripadajú na jednu zmenu pre 1 anesteziologickú sestru (alebo sestru inštrumentárku), nie je v legislatíve definovaný.
Personálne obsadenie nie je na JIS dodržiavané, čo potvrdilo 71,6 % respondentov. Na JIS je (podľa vyhlášky) potrebná 1 sestra na 2 pacientov, ale dodržiavanie tohto predpisu anonymne potvrdila iba tretina respondentov. V ZSS (zariadeniach sociálnych služieb) sestry nechcú, keďže ich mzda je pre nich ekonomicky nevýhodná. Ak sestry predsa využívajú, nedôstojne im delia úväzky, alebo ich preraďujú na posty zdravotníckych asistentov a opatrovateľky.
V niektorých zariadeniach pripadá jedna sestra aj na viac ako 100 klientov. Polovica respondentov potvrdila, že sa denne stará o viac ako 26 pacientov. V prieskume 13 % sestier priznalo, že majú viac zamestnaní, aby uživili rodinu. 75 % respondentov, ktorí pracujú v ZSS, zarába menej ako 550 Eur (v čistom).
Nadčasy a prepracovanosť
Z prieskumu vyplýva, že až 42 % sestier má mesačne o jednu až dve služby navyše. To všetko pre nedostatok sestier. Tretina sestier si nemôže vyčerpať náhradné voľno, a nadčasové hodiny sa im neustále presúvajú do nasledujúcich mesiacov, čím dochádza k porušeniu zákonníka práce.
Prejavy syndrómu vyhorenia na sebe vždy, alebo často, pozoruje tretina sestier. Polovica pripúšťa, že sa cítia vyhorená iba občas. Tri štvrtiny sestier vykonávajú prácu aj za iný personál. Sestry potvrdili, že podávajú transfúzne deriváty, zavádzajú centrálny venózny katéter, intubujú, extubujú, podávajú anestézie – namiesto lekárov. Zaskakujú aj za sanitárov, upratovačky.
Verejne prejavovať svoje názory, podnety a pripomienky môže 45 % sestier, 55 % túto možnosť nemá, a 40 % sestier má strach o zamestnanie. Dôveru v zariadenie vyjadrilo 64 % sestier. Až 23 % sestier by službám zariadenia, v ktorom pracujú, nedôverovalo, a teda by ich – v prípade ochorenia – nevyužilo!
Z priamych reakcií sestier na otvorenú otázku z prieskumu:
„Stretávate sa pri svojej práci s inými problémami, na ktoré by ste chceli upozorniť?“
„Je samozrejmosťou, že v noci si nasadenie noradrenalínu, úpravu dávok inzulínu, furosemidu, cordaronu a iných liekov ordinuje sestra sama – lekár spí, a nepraje si byť budený…“
„Keď sestra povie, že časovo nestihne urobiť všetky výkony podľa štandardizovaných postupov, dostane od vrchnej usmernenie, nech prestane s tými smiešnymi vecami…“
„V nemocnici niekedy nemáme základné pomôcky, ihly, striekačky, dezinfekčné prostriedky, buničitú vatu, teplé radiátory, mešká nám výplata, a správanie sa nadriadených je ubíjajúce.“
„Bežne sa nám stáva, že o 17:00 nám vrchná zavolá, že nemáme prísť o 18:00 na nočnú. Keď sme navrhli, aby nám dali príplatok za pohotovosť mimo pracoviska, tak nám povedali, že ak sa nám nepáči, tak môžeme ísť.“
„Odobrali nám rizikový príplatok pri infekčných pacientoch, a infekčné lôžka sú spolu s neinfekčnými pacientmi na internej JIS. Sestra si musí sama hradiť aj očkovanie proti hepatitíde!“
„Zamestnávateľ si dovolí tvrdiť, že nie sme sestry, pretože by nám mal vyplácať mzdu sestier, a preto nás zaradí na miesto, ktoré sa nenachádza v katalógu zdravotníckych povolaní. A všetko prejde. Lebo sa tak rozhodol. A nič sa nedeje.
„Mám pocit, že systém je nie celkom dobre nastavený – pacienti chodia od jedného špecialistovi k ďalšiemu, všade čakacie doby, akútne stavy sa nemôžu dostať v daný deň na vyšetrenie, pretože sú tam chronicky sa opakujúci, objednaní pacienti.“
„Je veľmi smutné že za písacími stolmi sa rozhoduje o tom, ako sú zdravotné sestry nepotrebné v sociálnych zariadeniach, kde sa lekár ukáže raz za týždeň, na dve hodiny… Výrok, podľa ktorého aj doma sú len laici, opatrujúci v tomto kontexte, neobstojí.“
„Pracujem v zdravotníctve už pekných pár rokov, ale terajší systém sa zmenil na čisto biznisový, kapitalistický. Pacient je len nástrojom pre prísun peňazí, a štátu je jedno, ako sa cíti, čo prežíva.
Redakčne upravené (jam)
Ilustračné fotografie
