Na Slovensko prišla uplynulý víkend po prvýkrát prednášať česká sofioterapeutka Marie Heralecká. O téme jej prednášky „Prečo sme my a naše deti chorí?“ sme sa porozprávali s organizátorkou prednášky, psychologičkou a matkou troch detí, Janou Paukovou, ktorá je žiačkou pani Heraleckej. Viac informácií o prednáške, a o ďalšej plánovanej prednáške s Marií Heraleckou v Bratislave, nájdete na: www.osobnostnyrozvoj.sk.
Čo nám hovorí bolesť, ochorenie, situácia na hrane?
Moje vnímanie chorôb, úrazov, alebo tých ťažkých situácií v živote, je jednoznačné – nesú nám odkaz. Ak ostaneme chorí alebo zranení, sú to práve tie situácie, kedy okamžite začneme premýšľať, čo sa stalo, a prečo sa mi to stalo. Je to taký odkaz nášho tela pre nás, niekedy vynútený čas pre zastavenie sa. Sami sebe si naznačujeme, čím si vo svojom konaní alebo myslení škodíme, a že ideme proti tomu, čo je nám prirodzené, čo je pre nás rovnováhou. Symboly toho, čo nám chcú choroby povedať, sa nám vlastne ukazujú aj v bežnej reči…“vykašli sa na to“, „pusť to z hlavy“, „nesie starosti na svojich pleciach“.
Sú choroby výsledkom pôsobenia vírusov, baktérií?
Moja cesta od študentky zdravotnej školy k psychologičke ma viedla cez čoraz silnejšie vnímanie psychického pozadia fyzických ochorení. Aj samotná medicína už rozpoznáva pri niektorých ochoreniach psychosomatické pozadie, prípadne si uvedomuje, ako zdravie a vyliečenie podmieňuje pacientov psychický stav. Zatiaľ sa s psychickým stavom, myšlienkami a prežívaním ľudí pri chorobách či úrazoch veľmi nepracuje. Avšak, príklady uzdravenia ľudí, aj z ťažkých ochorení, či uzdravenia vlastného dieťaťa, napr. pri spracovaní konfliktu medzi rodičmi, nám ukazujú, ako sa s chorobami a poruchami dá pracovať. Konkrétnym príkladom môže byť, napr., silná nádcha u dieťatka. Rodičia s dieťatkom odcestovali na návštevu k príbuzným, a dcérka dostala silnú nádchu. Nádcha nám hovorí o tom, že nám niečo nevonia, potrebujeme si spraviť odstup od nejakej situácie, pocitu, človeka, je to taký vnútorný plač. Keď sme s mamičkou, po dvoch dňoch trvania nádchy, situáciu rozoberali, zistili sme, že odstup si potrebovali urobiť oni s mužom od svojich príbuzných – nesúhlasili s ich názormi, posudzovali ich a kritizovali, že nemajú tie „správne“ názory. V priebehu pár hodín, potom, čo si tento svoj postoj obaja uvedomili, a uvoľnili ho, bola nádcha preč. Keď použijem rozdelenie príčin chorôb, ktoré používa pani Heralecká, hovoríme o primárnom vplyve: vlastné chybné postoje, myšlienky, spomienky; sekundárnom vplyve: fyzická únava tela, nedostatok pohybu, nesprávne jedlo, chemikálie, a pod.; terciárnom vplyve: spúšťače z vonkajšieho prostredia, ktoré nemôžeme zmeniť – ako sú situácie, osoby, udalosti, miesta (napr. situácia prednášky, rozhovor so šéfom, návšteva príbuzných), a štvrtým vplyvom sú tzv. „nadvplyvy“, alebo „programy“, ktoré sme si zvnútornili z rodiny, alebo zo spoločnosti. Rady, ako: „Neseď na studenej zemi, lebo prechladneš“, a pod., sa skutočne správajú ako programy. Keď ich aktivujeme, tzn. veríme im, tak sa realizujú. Ak máme iný program, teda veríme inému presvedčeniu, napr. „Behanie naboso v tráve, po daždi, v ktoromkoľvek ročnom období ma otuží“, tak sa realizuje ten.
__________________________________________________________________
RADY, AKO „NESEĎ NA STUDENEJ ZEMI, LEBO PRECHLADNEŠ“, ALEBO „AK SI PRED JEDLOM NEUMYJEŠ RUKY, OCHORIEŠ,“ SÚ PROGRAMY.
__________________________________________________________________
Zanechávajú nám ochorenia tela jasný, silný odkaz?
Hmm… myslím, že jednoducho môžeme povedať, čím ťažší úraz alebo ochorenie, tým silnejší odkaz. Je to, samozrejme, výzva, ten odkaz nasať, a porozumieť mu; ale pre mňa je práve toto tá podstatná cesta vlastných skúseností človeka a učenia sa v živote. Niekedy uvidíme ten odkaz hneď, inokedy po ňom pátrame dlhšie, a má viacero vrstiev. Jednotlivé časti tela majú príslušné významy. Ruky nám hovoria o tom, ako konáme, nohy o našich krokoch a postoji v živote, brucho o trávení toho, čo k nám prichádza, a pod.
Vieme sami zistiť príčinu ochorenia, ktoré nás ťaží?
Áno, jednoznačne. Každý z nás má tú schopnosť, rozumieť samému sebe a svojmu telu. Spôsobov je mnoho – niektoré z nich prináša aj štúdium sofioterapie. Ten pravý spôsob, ako sám sebe načúvať a zjemňovať svoje vnímanie, nájde každý, pre koho je to dôležité. Ono, aj keď na to bežne nie sme zvyknutí, častokrát stačí počúvať prvú myšlienku, a sledovať emóciu, ktorá sa nám pri chorobe alebo úraze objaví. Prirodzene, vo vnímaní kombinovať intuíciu, pociťovanie a rácio, rozumovú analýzu.
Podpisuje sa prežívanie rodičov pod ochorenia detí?
Skúsme si vypozorovať, ako sa majú naše deti, keď sa my sami cítime dobre, a ako sa prejavujú vtedy, keď sme v strese, napätí. Okrem spoločného prežívania, naše deti nám, svojimi poruchami a chorobami, zrkadlia aj naše chybné postoje a presvedčenia. Mne toto poznanie priniesli moje vlastné deti. A som im zaň nesmierne vďačná. Teraz, keď majú, napr., kašeľ alebo vyrážku na koži, z vlastnej skúsenosti viem, že keď pochopím ja, alebo môj manžel príčinu, a aj ďalej podľa toho pochopenia žijeme, tak choroba rýchlo mizne. Napríklad, boli sme s rodinou cez víkend doma, a zrazu dcérke (okolo obeda) začala rýchlo stúpať teplota. Keď sme ju uložili spať, začali sme vysokú teplotu rozoberať – čoho by sa mohla týkať; akých „horúcich“, opakujúcich sa myšlienok. Prišla som na to, že je to moje prežívanie konfliktu s príbuznou z toho dňa, ktorý zosilnili vlastné výčitky a pocity viny. Uvedomila som si to, a pochopila svoj postoj; tým som odpustila jej, a najmä sebe, a dcérka sa o hodinu zobudila s normálnou teplotou.
Ako je to s vrodenou chorobou a poruchami u detí?
Okrem toho, že deti zrkadlia postoje a prežívanie rodičov, prichádzajú na svet aj s vlastnými zážitkami a skúsenosťami. Podľa skúsenosti Marie Heraleckej, ide o ich chybné presvedčenia a postoje z minulosti, a rovnaké, chybné presvedčenia rodičov, ktoré sa oni prišli naučiť, aby im porozumeli. Alebo sa deti narodia s tým, že chcú – prostredníctvom svojej vrodenej poruchy – pomôcť pochopiť nesprávne presvedčenie, či postoj svojich rodičov.
Ktoré mýty o detských chorobách bežne počúvame?
Tradičné, alebo v rodine predávané presvedčenia: „Ak si pred jedlom neumyješ ruky, ochorieš“, „Keď budeš sedieť na zemi, dostaneš zápal močových ciest“, a podobne. Oni však fungujú, ak im veríme.
Dá sa predísť chorobám detí, pomôcť k uzdraveniu?
Áno. V jednoduchosti sa dá povedať, že vlastnou psychohygienou: sledovaním vlastných pocitov a myšlienok, pochopením ich pôvodu, a prácou s nimi. Dôležité je žitie toho, čo sme si uvedomili v realite bežného života.
Ďakujem za cenný rozhovor.
Ilustračná fotografia
