Click here!

Autorský projekt ©entrum dodatočného vzdelávania/Ateliér – vzdelávanie aj pre ľudí s hendikepom

Akademická maliarka Ľubica Fabriciová (na fotografii) žije a tvorí v Bratislave. Vedie vzdelávacie výtvarné kurzy kresby, maľby a modelovania. Jedným z jej autorských projektov je Ateliér, v bratislavskom Starom meste, v Galérii F7, kde vzdeláva, okrem iných, aj ľudí s hendikepom. V januári 2014 tu prezentovala ich práce, pod titulom Návraty. Oslovili sme ju.

 

Odvtedy, ako sa venujete ľuďom v Ateliéri, koľko výstav ste usporiadali?

Autorský pojekt Ateliér vznikol v roku 2007. Počas prázdnin som ­v spolupráci so školami a kultúrnymi zariadeniami zorganizovala niekoľko kurzov s výtvarným zameraním pre širšiu verejnosť, o ktoré je záujem doteraz. Výtvarnému tútorstvu, individuálnej príprave adeptov VŠ pre výtvarné smery, architektúru a dizajn, sa však venujem už od roku 1983.

V roku 2011 vznikol autorský projekt ©entrum dodatočného vzdelávania, ktorého súčasťou sa stal Ateliér. Tu prebiehajú výtvarné prípravné vzdelávacie programy pre deti a mládež, vzdelávanie neprofesionálnych umelcov, ale aj vzdelávanie zdavotne znevýhodnených ľudí. Tohtoročná výstava „Návraty“ bola druhou prehliadkou výsledkov ©dv/Ateliéru.

Je vám blízka sociálna integrácia, máte k pacientom osobný vzťah?

Spolupráca so zdravotne znevýhodnenými v Ateliéri vznikla pred pár rokmi – náhodne. Do kurzov sa prihlásili matka s dcérou, o ktorých som spočiatku nevedela, že sú obe pacientkami Denného stacionára Spirare s hednikepom. Dcéra navštevovala prípravný program na VŠ, matka individuálny. Až po plači dcérky na prípravnom kurze, keď som k jej práci použila bežný postup korekcie, s kritickými pripomienkami, som pochopila, že nie každá, i najlepšie mienená rada, padá na rovnakú pôdu, ale že ide o mimoriadne „krehký materiál“.

Dnes je dcéra poslucháčkou VŠ, a naďalej sme s ňou a jej matkou v kontakte. Tak sa začala spolupráca, a trvá dodnes, pretože počet pacientov, ktorí začali navštevovať naše vzdelávacie programy, sa zvýšil.

INDIVIDUÁLNY PROGRAM, O. Oltusová, olej, 2010, podľa C. Moneta, Straka, 1868

Nie s každým sa dá pracovať na 100 %, ale tak to je aj u zdravých ľudí. Priestory, kde kurzy prebiehajú nás nútia limitovať počet záujemcov.

Počas rokov práce s ľuďmi som si uvedomila, že táto práca ma obohacuje, a že to nie je jednostranná záležitosť. Osvojila som si rešpekt pred individualitou, maximálnu dávku tolerancie, trpezlivosť a istý druh diplomacie, bez ktorých sa skúsený lektor, pedagóg, či terapeut len veľmi ťažko zaobíde.

Podelíte sa s nami o aktivity, ktoré plánujete na tento rok?

Od februára  beží II. polrok, až do konca júna, kde rozbehnuté programy pokračujú podľa skupinových alebo individuálnych podmienok, s pribúdajúcimi novými účastníkmi. Umožňuje nám to skúsenosť, že vo výtvarných a v jazykových aktivitách má každý talent inú štartovaciu dráhu. Takže u nás sa spočiatku “rozchodí“, a potom pokračuje buď v “šprinte,“ v “pokluse“, alebo v “behu na dlhé trate“.

Ako každý rok počas prázdnin, tak aj v tomto roku organizuje ©dv už ôsmy ročník Letného Ateliéru. Teda na júl a august 2014 pripravujeme intenzívne týždenné a viactýždňové programy pre deti, mládež, dospelých, vrátane integrovaných vzdelávacích programov pre ľudí z hendikepom.

INTEGROVANÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM, R. Bibza, pastel, 2013, podľa O. Redona, Zatvorené oči, 1890

Aktivity ©dv /LA VIII. 2014 budú prebiehať v Staromestskom klube F7,  v priestoroch Galérie F7, na Františkánskom nám 7., kde prebiehajú aj počas roka. V ponuke sú aj týždenné plenérové kurzy v  Bratislave, v Banskej Štiavnici a v rakúskych Alpách. ©dv má taktiež v letnej ponuke, ako aj počas celého školského roka, kurzy grafológie, čínskej kaligrafie a jazykové kurzy: čínština, angličtina, francúzština, rovnako nedeľné Kurzy efektívneho rodičovstva.

Od septembra plánujeme v činnosti pokračovať – v novom školskom roku 2014/2015. Koncom kalendárneho roka 2014 máme v pláne ďalšiu výstavu zo spoločných letných aktivít.

Dávajú výber diel, inštalácia a prezentácia prác pacientom zabrať?

Tak to je skôr otázka na pacientov, ale zo všetkých zúčastnených tvoria u nás ľudia s hendikepom v priemere 10 %. Takže ak by sa aj vyskytol problém, vždy sa nájde dosť ochotných a nápomocných ľudí. Doteraz nebol žiadny problém, aby sme sa nedohodli, alebo niečo nezvládli.

Pomáha, podľa vás, výtvarné umenie v prijatí alebo vyjadrení seba?

Výtvarná reč je jeden z najstarších komunikačných prostriedkov. Dnes patrí – aj s ostatnými neverbálnymi prejavmi ľudskej osobnosti, ako je hudobná, či iná múzická reč gesta, tanca, pohybu, a s o čosi mladšou verbálnou, či literárnou formou komunikácie – k bytostne nevyhnutným osobnostným prejavom základných psychických funkcií človeka.

Niekomu sa môže zdať prirovnanie k fyziologickým funkciám „rovnako ako dýchanie, prijímanie potravy a vylučovanie “ nadnesené. Ale je to skutočne tak. Vieme, že ak jedna z fyziologických funkcií u človeka nefunguje, je to signál prejavu ochorenia. V prípade jeho dlhodobého zanedbávania, postupne dochádza k ochoreniu, a následne k zlyhaniu celého organizmu. Ak teda podceňujeme kultúru a umenie, či už v aktívnej, alebo pasívnej forme, riskujeme závažné ochorenia. Prvým príznakom môže byť rýchlejšie podliehanie stresu, strácanie vnútornej harmónie, či úplné “vyhorenie“.

INTEGROVANÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM, A. Kulišovová, sklomaľba, 2012, Žabí údel III.

Podobne funguje – v širších súvislostiach – spoločnosť, kde vnútorná štruktúra nie je v rovnováhe, keď niektorá spoločenská zložka je príliš preferovaná, iná diskriminovaná. Výsledkom može byť jedine a nevyhnutne chorá, kolapsujúca komunita.

Umenie je slobodná sféra, priestor na prejavenie osobnostnej jedinečnosti človeka; sféra, kde neplatia bežné zákony, pravidlá a obmedzenia. Je to jediný priestor, kde platí radostná povinnosť: slobodne prijať, vytvoriť, vyjadriť a presadiť seba.

Z histórie a z dejín umenia sa vďaka pamiatkam a artefaktom – výsledkom umeleckých vyjadrovacích schopností a remeselných zručností ľudí žijúcich v určitom období – dozvedáme, ako svet v minulosti vyzeral a fungoval, ale aj to, že v každom čase žil človek-autor umeleckého diela, ktorý odovzdal správu o sebe, a teda aj o niečom, čo ho oslovilo z prostredia, v ktorom žil.

ČÍNSKA KALIGRAFIA, lektor P. Zhang, kaligrafická tuš, Fu/Šťastie, 2012

Základné výtvarné vyjadrovacie prostriedky zostali od praveku po súčasnosť nezmenené. Len postupne, s vývojom civilizácie a so vznikom nových technológií, pribúdajú stále nové a nové. Výtvarná komunikácia teda nemusí nevyhnutne prebehnúť v tom istom čase, ako bola vytvorená, ale podlieha neštandardným časovým reláciám. Preto umenie považujeme za nadčasový fenomén. Niekedy trvá pár sekúnd, inokedy niekoľko storočí, tisícročí, kým prebehne dešifrovanie –  teda kým je komunikácia ukončená, kým nám to “dopne“ 🙂

Verím, že umeniu ešte dlho zostanú jeho nemenné hodnoty, a že tento jediný, spoločensky uznaný univerzálny jazyk, nestratí svoje kvality a priestor, či už ako súčasť prítomnosti, alebo ako svedectvo dôb.

Existuje v umení hranica, ktorá delí zdravých od hendikepovaných?

Existujú rôzne definície umenia, aj presné špecifikácie podľa prívlastku, o aký druh umenia ide, a teda podľa tohto poriadku by sa dalo hovoriť o profesionálnom umení, o ľudovom umení, alebo o umení hendikepovaných. Stále je však reč o umení. V samotnom umení a medzi umelcami sa ale tieto rozdielne definície až tak nezdôrazňujú. Nie až tak, ako v súčasnej slovenskej realite, kde je prítomná deliaca čiara, ktorá sa snaží vyčleniť a umelo rozšíriť skupinu zdravotne znevýhodnených ľudí, a sociálne alebo ekonomicky ich posúvať na okraj spoločnosti. A to ma hnevá.

INDIVIDUÁLNY PROGRAM, V. Stasiková, olej, 2013, podľa G.Klimta, Vodní hadi, 1860

Vo výtvarnom umení sa práve ľudia s hendikepom stali, na začiatku minulého storočia, hlavnou hnacou silou a prvým základným táborom pre vznik výtvarných avantgárd 20. storočia – ako protipól silného, po dve storočia pretrvávajúceho akademizmu, podporovaného totalitnými režimami. Možno práve z týchto dôvodov je v súčasnej slovenskej spoločnosti aj samotné výtvarné, ale nielen výtvarné umenie, už od prvých tried základného vzdelávania na školách diskriminovaným predmetom. Zákonite sa stretávame s faktom, že aj súčasné slovenské umenie nesie v európskom priestore túto “nálepku kvality“. Naša spoločnosť ešte stále uplatňuje – napriek zmene politického režimu – totalitnú spoločenskú štruktúru vedeckého komunizmu, kde umenie figurovalo ako “nadstavba“. Paradoxne sa v minulosti do “nadstavby“ investovalo neporovnateľne viac financií, ako dnes do základnej výrobnej produkcie.

V rozvinutom kapitalizme je vzťah k umeniu, ako aj samotné umenie, súčasťou základu výrobnej kapitálovej stratégie, a umelecké osobnosti bezpečným zdrojom na vytváranie značnej časti kapitálového zisku. Rešpekt k umeleckým osobnostiam, autoritám a k tradíciám, s ich pridanou hodnotou, umožňuje aj v imperialistickom režime, že charita je schopná začleniť a integrovať aj ľudí s hendikepom, a omnoho efektívnejším a dôstojnejším spôsobom, ako sa to dnes robí na Slovensku.

Ponúkate v ateliéri ľuďom niečo, čo zrejme nenájdu, nezažijú inde? Kto, ako sa môže ešte prihlásiť?

V prvom rade sú to lektorské osobnosti, s ktorými sa zrejme nestretnú, a nezažijú spoluprácu s nimi inde. Ďalej je to netradičný spôsob vzdelávania, v príjemnom staromestskom prostredí, s pozitívnou kreatívnou energiou, s liečivými očistnými účinkami výtvarného a kaligrafického tréningu a s prijateľnými cenami.

Prioritou tohto projektu je flexibilita termínov a kreditový systém platieb, ktorý umožňuje platiť len za reálne čerpané hodiny. Po predplatení zvoleného kreditu je možné čerpať hodiny, podľa možnosti v čase konania kurzov. Zostatkový kredit je možné presunúť zo školského roka na leto, a naopak.

Prihlásiť sa môže ktokoľvek, kto má záujem rozšíriť svoje záujmy o novú skúsenosť a vedomosti, prakticky non-stop, počas celého roka – telefonicky, elektronicky, alebo osobne v čase kurzov.

http://www.asatart.com/

Pridaj komentár