Blog(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Narodenie dieťaťa je v živote každej ženy veľký zážitok. Inak prežívajú obdobie tehotenstva prvorodičky, inak ženy, ktoré už vedia, „do čoho idú“.
Ja som si to koncom júna zopakovala už po štvrtýkrát – áno, mám 4 deti. Hospitalizáciu, samotný pôrod, aj predpôrodnú tehotenskú poradňu som si po tretíkrát naplánovala v nemocnici na bratislavských Kramároch (najstaršie z detí som rodila v nemocnici na Zochovej).
Môžem teda objektívne porovnať, čo sa zmenilo s odstupom niekoľkých rokov, keďže naposledy som tu rodila v roku 2009.
Predpôrodná tehotenská poradňa
V 36. týždni tehotenstva ma rajónny gynekológ poslal do gynekologickej poradne DFNsP Akademika Dérera. Prvé vyšetrenie, ktoré som absolvovala, bola kardio-toko grafia – čiže monitoring dieťatka.
Kardio-toko grafia zaznamenáva srdcovú činnosť dieťatka, a zároveň testuje, či u ženy nedochádza ku kontrakcii. Žena leží zvyčajne na chrbte, okolo brucha má pás. Ak je pacientke nevoľno, môže požiadať o zmenu polohy – na bok, avšak vopred musí sestru upozorniť, aby nedošlo k prerušeniu záznamu. Monitoring vykonávajú v časti Poliklinika, kde sa nachádzajú aj gynekologické ambulancie.
Po absolvovaní všetkých úkonov, som sa bola objednať na ultrazvukové vyšetrenie, ktoré uskutočňujú v nemocničnej časti na 8. poschodí. V čakárni poliklinickej časti bolo naozaj plno. Budúcich mamičiek bolo neprimerane veľa a lekári so sestričkami sa mali čo obracať.
Tento stav som pochopila, keď som sa dozvedela, že ho spôsobuje momentálna niekoľkomesačná odstávka prevádzky pôrodnice Antolská v Petržalke.
Keď chce byť otec pri pôrode
Keďže môj partner chcel byť pri pôrode dieťaťa, v rámci predpôrodných vyšetrení a vybavovačiek sme spolu absolvovali povinný pohovor (v nemocničnej budove). Pred pár rokmi sa pohovory uskutočňovali individuálne, alebo maximálne po dvojiciach. V súčasnosti sa táto konzultácia vedie hromadne, na 8. poschodí.
Pani doktorka, ktorá túto predpôrodnú prípravu vedie už niekoľko rokov, páry naozaj detailne informovala o všetkom, čo súviselo s pôrodom a pobytom v pôrodnici. Dodatočne, po prednáške, rozposlala mailom zoznam potrebných vecí pre rodičku, aj pre dieťatko. Najviac času však musela venovať informáciám, ktoré sa týkali požiadaviek o nadštandardnú starostlivosť. Práve do tejto kategórie patrí prítomnosť otecka pri pôrode, ale aj epidurálna analgézia (na tlmenie pôrodných bolestí), či možnosť nadštandardnej izby.
Všetky tieto spoplatnené služby sú pacientkam dostupné, no je nutné, aby si požiadavky pripravili v predstihu, písomne, na špeciálnom tlačive. V pokladni nemocnice uhradia poplatok ešte pred pôrodom. V prípade nevyužitia služieb, nemocnica poplatky bez problémov vráti.
Deň D – pôrod na Kramároch
Ako sa ukázalo, do nemocnice som prišla v deň pôrodu. Hneď po príchode ma prijali na urgentný príjem, kde ma vyšetrili a informovali, čo bude nasledovať.
Keďže pôrod bol ešte len na samom začiatku, prečkala som nástup kontrakcií na izbe čakateliek. Ležala tam ešte jedna mamička, tretia posteľ v miestnosti bola zatiaľ neobsadená. Neustále prichádzali ďalšie rodičky, nemocničný personál bol naozaj plne vyťažený. Napriek tomu som nemala ani na chvíľu pocit, že ma nechávajú dlho osamote, alebo že musím čakať na ďalšie vyšetrenie.
Keď pôrodná aktivita vrcholila, a bolo jasné, že pôrod zakrátko nastane, premiestnili ma na pôrodný box. V pôrodnici na Kramároch sú vedľa seba tri boxy. Sem ma sprevádzal aj otec dieťaťa.
Pôrod a popôrodná starostlivosť
Pôrod viedla príjemná pani doktorka. Všetko prebehlo bez komplikácií. Dieťatko po narodení ihneď vyšetrili a poinformovali nás (oboch rodičov). Pomohli mi aj s prvým priložením dieťatka na prsník.
Na pôrodnej sále sme spolu s dieťaťom a otcom ešte strávili nejakú hodinku. Potom som už ležala na sále sama.
Sestričky ma starostlivo ošetrovali, umývali. Po celý čas kontrolovali môj stav, keďže každá mamička je po pôrode sledovaná ešte najmenej dve hodiny. Z pôrodnej sály ma previezla na izbu milá sanitárka.
Aby sme len nechválili…
Nemocnica Kramáre má označenie Baby Friendly Hospital. Čo to v praxi znamená? Asi to najhlavnejšie – že mamičky môžu mať dieťatko pri sebe ihneď po narodení.
Musím uznať, že na izbe bolo všetko čisté a pripravené. V postieľke bola pripravená základná výbava, ktorá slúži na starostlivosť o dieťatko a ošetrovanie. Rovnako, ako v minulosti, aj teraz boli v balíčku plienky.
Hoci sa matka bude cítiť „neviemako“ dobre, vstať z lôžka môže najskôr po 4 – 6 hodinách, taký je nemocničný poriadok. Sestrička mi priniesla čaj a nechala ma odpočívať. Povedala mi, že ak budem chcieť vstať, mám ju zavolať cez „zvonček“.
Po uplynutí istého času som zazvonila, že potrebujem ísť na toaletu a do sprchy. Sestrička povedala, že sa o chvíľu vráti, a aby som si nachystala potrebné veci. Keďže som brala ohľad na vyťaženosť personálu, trpezlivo som čakala. Keď ani po 45 minútach neprišla, opäť som zazvonila.
Po prvej hygiene od pôrodu, nasledovala teplá večera – zapekaná brokolica so zemiakmi. Na moje prekvapenie to bolo celkom chutné, iste aj ľahko stráviteľné, avšak – podľa mňa – pre rodičku nevhodné.
Raňajky predstavovali zvyčajne tri pečivá s mini-kockou masla, alebo jedným kusom taveného syra, jednu paradajku, či puding. Podávali aj salámu či šunku, vákuovo balenú. Prekvapilo ma, že neboli žiadne mliečne výrobky – napr. jogurt. Na obed bola polievka, hlavný chod, dokonca zeleninový šalát.
Oproti minulosti ma potešila zmena v podávaní jedla – každá rodička dostala plastovú „tácku“, akýsi obedár, kde polievka, ani druhé jedlo nevychladlo. Zarazilo ma však, keď na druhý deň bola na obed opäť brokolica – v podobe polievky… Pritom každý vie, že brokolica „nafukuje“. Navyše, niektoré deti sú na stravu matky veľmi citlivé – po konzumácii takéhoto jedla plačú a nespia aj celé hodiny.
V noci chodili sestričky „po izbách“ a dbali o to, aby bola každá pacientka v poriadku. V prípade, že som potrebovala pomoc s dieťatkom, či poradiť s dojčením, boli prítomné nonstop. Dokonca som mohla kedykoľvek prísť s dieťaťom na novorodenecké oddelenie, požiadať o ošetrenie, alebo inú pomoc. Mohla som si zapožičať odsávačku mlieka, či cumlík. Mohla som každý deň prísť a nechať si pomôcky sterilizovať. Na izbe, rovnako aj na toalete a v sprche, boli rodičkám neustále k dispozícii pôrodnícke vložky.
Vizity, vizity, vizity…
Ráno nastal klasický nemocničný pohyb. Okolo šiestej prišla sestrička do izby prvýkrát, zmerala nám teplotu. Potom prišla sanitárka, aby skontrolovala lôžka, prípadne vymenila podložky pod mamičkami. To ma milo prekvapilo, keďže som si niekoľko podložiek priniesla so sebou (podľa povinného zoznamu).
Pani upratovačka prišla utrieť podlahy, vyniesla odpadky. Kôš na izbe pre tri osoby bol však veľmi malý a stále plný, napriek tomu, že ho personál dvakrát denne vyprázdnil.
Prvá vizita prišla okolo siedmej, druhá o pol ôsmej. Vtedy sa rodičky musia zdržiavať na lôžku, aby boli pripravené na vyšetrenie. V stredu a v piatok sa vykonávajú ešte tzv. veľké vizity. V tieto dni chodia sestry „po izbách“ a neustále upozorňujú, čo nesmie byť položené na nočnom stolíku a kde má spočívať taška s vecami. Pôsobí to mimoriadne stresujúco. Navyše, nočný stolík je veľmi malý, taška s vecami poriadne veľká, niet ju kam schovať.
Všetky tieto vizity a hygienické opatrenia (v podobe údržby izby) znamenali vyrušenie matky a dieťaťa pri dojčení či uspávaní. Po prvých dvoch dňoch v nemocnici som bola z tohto systému naozaj vyčerpaná. Nehovoriac o tom, že na izbe bolo neznesiteľne teplo.
Až po absolvovaní týchto povinných ceremónií boli k dispozícii raňajky – úplne nepochopiteľne až po pol deviatej, presnejšie o 8:40 hod. Vzhľadom na to, že matky s deťmi sú v noci často hore, resp. nie všetky majú každý deň nejakú návštevu, ktorá by (prípadné) jedlo priniesla, je to naozaj neskoro.
Okolo pol desiatej ešte „chodievala“ novorodenecká vizita. Každý deň dieťatko vyšetrili, odvážili a boli veľmi ústretoví pri akýchkoľvek otázkach a potrebách. Detská sestra po vizite ešte dodatočne navštívila mamičky, a prišla poradiť novopečeným mamičkám, ako správne dojčiť dieťa.
V minulosti už druhý deň mamičky absolvovali kúpanie svojich novorodeniatok (na novorodeneckom oddelení), a potom každý deň počas hospitalizácie. Najnovšie nám bolo povedané, že novorodenca netreba kúpať každý deň, ale stačí každý druhý. To vzhľadom na horúce júnové počasie, určite postačujúce nie je. Nemocničné perinky, či oblečenie pre deti sme si však mohli kedykoľvek vymeniť za čisté.
Ďalšia zmena oproti minulosti – novorodencom sa už nevykonáva očkovanie proti tuberkulóze (tzv. kalmetizácia).
Pred odchodom domov
Deň pred plánovaným prepustením, každá rodička absolvuje kontrolný ultrazvuk. Pribehla sestrička a medzi dvermi zvolala, že máme „okamžite utekať“ na ultrazvukové vyšetrenie. To som odmietla, keďže v tej chvíli mi dieťa plakalo, a nechcela som ho nechať osamote na izbe. Pôvodne sme chceli na vyšetrenie chodiť priebežne, aby sme si mohli deti navzájom postrážiť. To nám však nedovolili.
Keď sestra videla, že neodídeme, povedala, že sama bude chodiť kontrolovať deti. Niekoľkokrát zdôraznila, že už máme rýchlo ísť. S nevôľou som izbu opustila.
Ultrazvuk prebehol tak rýchlo, že trval približne 5 – 10 sekúnd u každej ženy, to nepreháňam. Prítomná sestra ešte poznamenala, že kde sme doteraz boli, že lekári majú inú prácu, ako robiť nám ultrazvuky. Všetky mamičky, čo hromadne prichádzali, hromadne aj odchádzali, takže sa cítili ako dobytok (citujem jednu mamičku).
Neustále som sa snažila chápať vystresovaný a vyčerpaný personál, ale toto bolo už ozaj priveľa. V tejto situácii som mala šťastie v nešťastí, pretože na druhý deň, keď sme mali ísť domov, v pôrodnici mali „opäť veľa práce“, a tak sme už nečakali ani na ultrazvukové vyšetrenie novorodencov, ani na prepúšťacie správy.
Tie nám priniesla a odovzdala sestra priamo na izbe. Zároveň však neustále kontrolovala, ktorá izba už je vyprázdnená, aby ju mohli čím skôr pripraviť pre nové pacientky.
Hodnotenie
Napriek spomínaným nedostatkom, považujem túto pôrodnicu za profesionálnu. Zamýšľam sa ale nad tým, dokedy budú matky pre nemocnicu „zaujímavé“ iba jeden, či max. dva dni po pôrode. Pretože potom to už ide iba z kopca.
Práve kvôli tomuto prístupu, milé Kramáre, nemôžem vám dať najlepšiu známku. A asi aj dvojka by bola pridobrá.
Prepáčte, takto to videla Nina, štvornásobná matka.
