Malígny melanóm je zhubné nádorové ochorenie. Vychádza z melanocytov, buniek produkujúcich farbivo melanín. Je to najzhubnejšie nádorové kožné ochorenie, ktoré sa veľmi rýchlo šíri – metastázuje. Jedinou šancou na úspešnú liečbu je včasná a dôsledná diagnostika.
Čo sú to melanocyty, a ako vzniká melanóm?
Melanocyty sú bunky hviezdicovitého tvaru, ktoré produkujú hnedé až čierne farbivo – melanín. V koži sú prítomné
v bazálnej (základovej) vrstve pokožky, no nachádzajú sa aj na sliznici, v dúhovke oka, vo vnútornom uchu, na mozgových blanách, v kostiach a v srdci.
Melanín je pigment, ktorý ovplyvňuje farbu našej kože. Pôsobením slnečného svetla sa zvyšuje tvorba tohto pigmentu, čo zároveň slúži ako ochrana buniek pred škodlivým pôsobením ultrafialového žiarenia.
Vo všeobecnosti platí, že ľudia s tmavšou pokožkou majú nižší výskyt melanómu – práve v dôsledku ochranného pôsobenia melanínu.
Melanocyty sú špecifické tým, že sú roztrúsené v mieste svojho výskytu, a nie sú navzájom pospájané, ako je to u buniek v tkanivách. Túto vlastnosť si zachovávajú aj v prípade malígneho zvrhnutia, a preto majú tendenciu k rýchlemu šíreniu.
Poškodené melanocyty sa nekontrolovane delia, a na koži vznikne obvykle tmavý nepravidelný útvar. Melanóm rastie do šírky vo vrchnej vrstve pokožky, a neskôr aj do hĺbky – práve vtedy môžu niektoré rakovinovo zmenené bunky preniknúť do podkožia, a potom sa krvou a lymfou šíriť do iných častí tela.
Rizikové faktory vzniku melanómu
Melanóm môže vzniknúť na pôvodne nezmenenej koži, ale často sa vyvinie aj z hnedých materských znamienok. Príčiny vzniku tohto nádorového ochorenia sú v porovnaní so zhubnými ochoreniami vnútorných orgánov pomerne dobre preskúmané.
Jednoznačne dokázaný je vplyv slnečného ultrafialového žiarenia, pričom nebezpečnejšie je UVB žiarenie. Vyššie riziko majú ľudia, ktorí boli aspoň raz v živote závažne spálení slnkom.
Obzvlášť nebezpečné je spálenie pokožky v detstve, kedy je koža citlivejšia na škodlivý vplyv slnka. Takisto ľudia so svetlejšou pokožkou sú menej chránení pred týmto ochorením.
Nebezpečné dovolenky a soláriá
V posledných rokoch sú veľmi obľúbené dovolenky v teplých prímorských oblastiach. Naša svetlá, stredoeurópska pokožka však nie je dostatočne odolná voči intenzívnemu tropickému slnku. Preto jej musíme dodať ochranu zvonku – inak si výrazne zvyšujeme riziko vzniku rakoviny kože.
Škodlivé je aj opaľovanie kože z umelých zdrojov, akými sú soláriá. Tieto zariadenia emitujú pomerne veľa UVB žiarenia, ktorého podiel sa ešte viac zvyšuje v starých trubiciach.
Osoby, ktoré často používajú soláriá, majú 2,5 až 3-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku melanómu kože, ako ľudia, ktorí nikdy nepoužili opaľovacie zariadenie.
Z hľadiska vážnych následkov nadmernej expozície UV žiareniu na zdravotný stav človeka Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) dokonca preradila zdroje solárií z kategórie „pravdepodobne spôsobujúce rakovinu“ do kategórie „spôsobujúce rakovinu“.
Rizikové miesta na tele
Vplyv ultrafialového žiarenia sa podpisuje aj pri lokalizácii kožného melanómu – chrbát a končatiny bývajú najviac postihnuté. Ďalej nasleduje hlava, krk a hrudník.
Pri porovnávaní pohlaví – u mužov je najčastejšie postihnutý trup, u žien sú to dolné končatiny (najviac predkolenia). Paradoxom zostáva výskyt melanómu na dlaniach, stupajach a v oblasti nechtov, čo potvrdzuje, že slnečné žiarenie nie je zďaleka jediný rizikový faktor.
Dedičnosť
Úlohu zohrávajú aj dedičné faktory. 5 – 10 % melanómov sa objavuje v rodinách u viacerých príbuzných.
Riziko vzniku melanómu rastie aj s celkovým počtom nezhubných materských znamienok na koži. Riziko je asi 1,5-krát vyššie u ľudí s 11 – 25 materskými znamienkami, a až 2-krát vyššie u ľudí, ktorí ich majú na tele viac ako 25, oproti tým, ktorí ich majú 10 a menej.
Výskyt rakoviny kože stúpa aj so zvyšujúcim sa vekom. Najviac nádorov lekári zisťujú u pacientov vo veku okolo 54 rokov, no zaznamenávajú ho aj v skupine osôb vo veku 25 až 35 rokov.
Oslabenie imunitného systému taktiež zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože – týka sa to najmä pacientov po transplantácii orgánov a pacientov s AIDS.
Výskyt melanómu
Počet pacientov s týmto ochorením má stúpajúcu tendenciu. Za posledných 30 rokov stúpol výskyt melanómu štvornásobne.
Rakovina kože sa vyskytuje na celom svete, ale nie všade rovnako. Najviac prípadov sa vyskytuje v Austrálii, vo Švédsku, v Estónsku, Dánsku a Holandsku. Počet chorých varíruje od 0,2 v Indii, do 42 na 100 000 obyvateľov v Severnom Queenslande v Austrálii.
V Slovenskej republike je udávaný výskyt 10,9/100 000 u mužov a 12,7/100 000 u žien. Najvyšší výskyt ochorenia v Austrálii je dôsledkom kombinácie viacerých nepriaznivých faktorov: intenzívne slnečné žiarenie, nedostatočná pigmentácia obyvateľov (pôvodom zo severnej Európy) a nevhodný životný štýl (častý a dlhotrvajúci pobyt na slnku).
Prejavy melanómu
Každý podozrivý nález na koži by mal čo najskôr vyšetriť kožný lekár, a ak ide o melanóm, treba ho čo najskôr odstrániť a liečiť.
Melanóm je agresívny typ rakoviny, a pokiaľ sa nelieči včas, môže sa šíriť do iných orgánov, vytvárať metastázy, a ohroziť život. Preto by sme mali venovať pozornosť všetkému novému, čo si na svojej koži všimneme, a v prípade podozrivého útvaru neváhať navštíviť lekára.
Samovyšetrovanie znamienok je dobré vykonávať pravidelne každých 6 až 12 mesiacov. Akékoľvek zmeny na pigmentových znamienkach môžu byť príznakom zhubného ochorenia. Včasný záchyt melanómu výrazne zvyšuje šancu na prežitie.
Európsky deň melanómu
Vysoká úmrtnosť a obmedzené možnosti liečby viedli lekárov k tvorbe projektu Európsky deň melanómu (Euro Melanoma Day). Je to kampaň viacerých štátov – väčšinou z Európskej únie, ale aj za jej hranicami.
Cieľom kampane je prevencia rakoviny kože, jej včasná diagnostika, ako aj snaha informovať o tejto problematike širokú verejnosť.
Európsky deň melanómu je zhodný vo všetkých štátoch, a koná sa obvykle v máji. Zúčastnení dermatológovia ponúkajú bezplatné vyšetrovanie znamienok vo svojich ordináciách.
Diagnostika ochorenia
Lekár okrem samotného podozrivého znamienka prezrie pokožku celého tela, aby zistil, či sa na nej nenachádzajú aj iné podozrivé útvary. Bude sa vás pýtať, či sa na mieste nálezu nachádzalo znamienko už predtým, než začalo rásť, a aké zmeny ste si na ňom všimli.
Najčastejším vyšetrením pri diagnostike melanómu je dermatoskopia. Používa sa pri nej prenosný ručný dermatoskop, ktorý pozostáva zo špeciálne osvetlenej lupy, s 10-násobným zväčšením. Ten umožňuje pozorovať farebné, štrukturálne i cievne zmeny v sledovanom znamienku.
Pri digitálnej (počítačovej) dermatoskopii je možné obraz uchovať, opakovane hodnotiť, prípadne porovnať zmeny v náleze s postupom času.
Pokiaľ dermatológ zhodnotí, že by znamienko mohlo mať rakovinový pôvod, odporučí jeho chirurgické vyrezanie. Odstraňuje sa celý útvar, aj s kúskom okolitej kože, ktorý sa následne zašle na histologické vyšetrenie pod mikroskopom.
V prípade potvrdenia diagnózy „malígny melanóm“ sa musí stanoviť štádium ochorenia – či sa nádor rozšíril (metastázuje) do lymfatických uzlín, alebo do niektorých orgánov.
Vykonajú sa krvné odbery, ultrazvuk, počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI), prípadne iné vyšetrenia. Podľa rozsahu ochorenia môžu lekári pacientovi s melanómom odporučiť aj odber vzorky z lymfatických uzlín, aby sa vylúčilo/odhalilo ich napadnutie nádorom.
Typy melanómu
Najčastejší typ melanómu, ktorý tvorí až 2/3 nálezov, je povrchovo sa šíriaci melanóm. Ide o ploché, viacfarebné ložisko nepravidelného tvaru, ktoré v neskoršom štádiu prerastá aj do hlbších vrstiev kože, čo sa prejaví vyvýšením útvaru. Ďalší typ je nodulárny melanóm, ktorý hneď od začiatku rastie do hĺbky, a nadobúda tak uzlovitý tvar.
Lentigo maligna melanóm je typ, ktorý vzniká na rozsiahlejšom, niekoľko centimetrovom plochom, alebo málo vyvýšenom útvare hnedočiernej farby.
Najmenej častý je akrálny lentiginózny melanóm, a vyskytuje sa na dlaniach, chodidlách, alebo pod nechtami. Zákerný je v tom, že spočiatku môže pripomínať obyčajnú modrinu či bradavicu.
Pokiaľ sa pod nechtom objaví tmavá škvrna, a vy si nespomínate, že by ste sa do toho miesta udreli, treba ju sledovať – či odrastá spolu s nechtom, alebo nie. Ak odrastá, ide len o podnechtovú modrinu. Pokiaľ ale necht odrastá, a škvrna ostáva na rovnakom mieste, treba navštíviť lekára.
Zvláštnou variantou je amelanotický melanóm, kedy zhubné melanocyty vôbec neprodukujú melanín. Takýto melanóm je svetlý, zvyčajne ružovočervenej farby, a veľmi ťažko sa diagnostikuje (obvykle až po histologickom vyšetrení).
Metastázovanie
Podľa štatistík je až 90 % novodiagnostikovaných melanómov bez nálezu metastáz. Už aj malé melanómy však majú tendenciu metastázovať, čo môže zhoršiť prognózu ochorenia.
Pokiaľ sa melanóm nepodarí včas zachytiť a liečiť, metastázuje do pľúc, pečene, mozgu, tráviaceho systému, kostí, a často aj do kože.
Liečba ochorenia
Výber liečby vždy závisí od typu a štádia ochorenia. Základom liečby, ak to veľkosť a umiestnenie nádoru umožňuje, je chirurgické odstránenie nádoru. Spolu s nádorom sa odstraňuje aj výrazný lem okolitej kože a podkožného tkaniva. Chirurgicky sa odstraňujú aj napadnuté lymfatické uzliny, prípadne aj menšie metastázy.
U pacientov bez dokázaných metastáz sa využíva imunoterapia, ktorá posilňuje prirodzenú obrannú funkciu organizmu pri ničení rakovinových buniek.
V pokročilých štádiách, so vzdialenými metastázami, sa nasadzuje chemoterapia. Podáva sa v pravidelných intervaloch vo forme infúzií. Je známe, že chemoterapia nepôsobí len na nádor, ale aj na iné, rýchlo sa deliace bunky – preto môže mať rôzne nežiaduce účinky, ktoré sa však väčšinou po ukončení liečby zmiernia alebo vymiznú.
V posledných rokoch sa používa aj biologická liečba, ktorá pôsobí cielene na špecifické receptory nádorových buniek, a to vďaka podrobnejšiemu poznaniu melanómu a jeho genetických mutácií. Niektoré liečivá sú dokonca aj v tabletovej forme, na vnútorné užitie.
Metastázy je možné liečiť aj rádioterapiou, pri ktorej sa nádorové tkanivo ožaruje vysoko-energetickými lúčmi.
Žiadna zo spomínaných liečebných metód však nie je 100 % účinná. Navyše, melanóm je typ rakoviny, ktorý ťažko reaguje na liečbu. Z tohto dôvodu je najdôležitejšia prevencia a ochrana pred škodlivými účinkami ultrafialového žiarenia. Ak sa napriek tomu ochorenie objaví, ideálnym riešením je včasné chirurgické odstránenie melanómu.
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Onko magazíne číslo 3-4. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho stiahnuť po kliknutí na obrázok.
