I keď sa z tohto typu demencie nedá vyliečiť, poznáme terapiu, ktorá zmierni jej progresiu. Rozprávali sme sa s MUDr. Izabelou Mátéffy, primárkou gerontopsychického oddelenia UN Bratislava – Podunajské Biskupice.
Sú ľudia, u ktorých sa dá predikovať, že niekto zareaguje na liečbu Alzheimerovej demencie lepšie než iný?
Niektoré štúdie síce ukazujú, že ľudia v ťažších štádiách reagujú na liečbu lepšie, no z praxe by som povedala, že medzi pacientmi sú veľké rozdiely a nedá sa to takto generalizovať. Čo sa týka efektivity liečby, asi u 20 % pacientov sa nemusí prejavovať žiadne zlepšenie (tzv. non-responderi). K dispozícii máme tri lieky zo skupiny inhibítorov acetylcholínesterázy – donepezil, galantamín a rivastigmín. Štúdie o nich ukazujú podobné terapeutické efekty. Uvádza sa v nich, že zhruba prvý rok dokážu stav zlepšiť, potom sa môže stav vrátiť do pôvodného stavu. Moja prax však ukazuje, že u niektorých pacientov liečba vykazuje stabilizáciu v zlepšenom stave aj 2 – 3 roky, dokonca u jedného pacienta sme pozorovali rekordných 6 rokov bez zhoršenia aj podľa testov Minimental. Treba upozorniť, že aj keď sa po určitom čase liečby môže stav zhoršiť, progresia ochorenia nebýva taká rýchla, ako u neliečených pacientov. V našich podmienkach platia určité smernice, ktoré určujú zdravotné poisťovne. Tie stanovujú, v akom rozmedzí testovacej stupnice sú ochotné hradiť liečbu. Stupnica sa určuje testmi Minimental a pacientov testujeme štvrťročne. Ak sa pacient umiestni v rozmedzí 13 – 24 bodov tohto testu, poisťovne sú ochotné liečbu uhrádzať. Ak v rozmedzí tejto stupnice pozorujeme zhoršenie, môžeme pristúpiť ku kombinovanej liečbe s memantínom, čo je látka blokujúca glutamátové receptory. Ten uhrádzajú poisťovne v rozmedzí 8 – 17 bodov stupnice Minimental. Neskôr si pacient môže liečbu hradiť sám. Je potrebné povedať, že Minimental skúma len určité kognitívne funkcie (orientáciu, pozornosť, krátkodobú pamäť, logické myslenie, počítanie, grafické prejavy, schopnosť čítať). Stáva sa teda, že niektorí pacienti zlyhávajú v tomto teste, no v reálnom živote počas dňa sa držia alebo dokonca zlepšujú. A hlavne, nemajú poruchy správania. Vtedy je racionálne v liečbe pokračovať. Mám tú skúsenosť – a aj v literatúre sú opakovane publikované prípady – keď po vysadení liekov došlo k prudkej progresii ochorenia. Liečbu teda posudzujeme veľmi individuálne.
Je rozdiel v tom, čo očakávajú pacienti alebo ich blízki od liečby, a čo pokladajú za úspech v liečbe odborníci?
Moja skúsenosť ukazuje, že áno. Lekár vie, že liečba v tomto prípade znamená stabilizáciu a spomalenie progresie ochorenia. Nemôžeme očakávať vyliečenie alebo nápadné zlepšenie pamäti. Našou snahou je odsunúť ťažké štádia choroby na čo najneskôr, aby pacient mohol žiť so svojimi blízkymi, ktorých má rád a aj oni jeho. Často úspešnosť liečby nezáleží len od endogénnych faktorov, ale aj od rodinnej situácie – láskavého a pokojného prostredia. Niekedy sa nám stáva, že príbuzní majú nadmerné očakávania o tom, čo medicína dokáže. Preto je od začiatku potrebná dobrá edukácia, aby nemali nadmerné očakávania.
Aké najčastejšie vedľajšie účinky majú lieky na Alzheimerovu chorobu?
Celá skupina inhibítorov má spoločnú vlastnosť, že môžu spôsobovať ťažkosti gastrointestinálneho traktu (nevoľnosť, zvracanie a hnačky). Niekedy sú tieto príznaky také úporné, že nie je možné liek podávať. Vtedy máme k dispozícii ešte jednu možnosť – podávanie lieku inou formou ako perorálne. Tou alternatívou sú náplasti, ktoré sa lepia raz denne na oblasť chrbta. V prípade náplastí sa vyhneme gastrointestinálnym ťažkostiam a ako nežiaduci účinok sa môže vyskytnúť iba alergia na lepiacu zložku, čo sa však vyskytuje raritne. Mám pacientov, ktorí užívajú túto liečbu aj niekoľko rokov bez problémov. Náplasti odporúčame aj pacientom, ktorí majú ochorenie žalúdka, vredy, gastritídy, krvácajú z gastrointestinálneho traktu (GIT), prípadne majú ochorenie v urogenitálnom trakte, alebo niekedy pacient užíva veľa iných liekov a používanie náplastí je vhodnejšie.
Je manipulácia s náplasťami náročná?
V ranom štádiu ochorenia si ich môže pacient aplikovať aj sám, strieda si miesta nalepenia na ramenách alebo na hrudníku, ale v ťažších stavoch je potrebná spolupráca blízkych či opatrovateľov, aby si pacient náplasť nezabudol nalepiť. V týchto prípadoch je lepšie, aby sa náplasti aplikovali na chrbát, aby si chorý náplasť nestrhol.
Je účinok náplasti a tabletky porovnateľný, alebo je medzi nimi rozdiel?
Účinok je porovnateľný a naviac, na trhu sú už k dispozícii náplasti s vyššou silou. Štúdie totiž ukazujú, že s vyššou dávkou účinnej látky sa zvyšuje aj klinický účinok.
Podľa vašich skúseností je pre ľudí s týmto typom demencie vhodnejšie bývať v špecializovanom domove alebo v rodinnom prostredí, kde domáci možno nevedia tak odborne pomôcť, ale chorému poskytnú domácke prostredie?
Nielen v našich podmienkach, ale na celom svete prevláda názor, že chorému sa najlepšie darí v domácom prostredí. Máme aj pacientov s ťažkou demenciou, ktorí síce žijú doma, no svoje okolie už nespoznávajú. No na veľkú väčšinu pacientov pôsobí domáce, známe prostredie upokojujúco, aj keď dospejú do štádia, keď sa nevedia dobre vyjadrovať, stále si pamätajú, kde je toaleta alebo kúpeľňa. Niekedy majú pacienti také ťažké poruchy správania, sú agresívni alebo paranoidní, že je potrebná hospitalizácia na psychiatrii. Všeobecne však platí, že najlepšie je, ak človek môže byť liečený v domácom prostredí.
Ilustračné foto
